{"guid": "d504f7f4-9ba1-47aa-92ff-8a307e64303a:3188572e-49f0-4d44-ab2f-e531acc5f689", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2", "spisova_znacka": "6Co/537/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/537/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. januára 2014, sp. zn. 6Co/537/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2", "identifikacne_cislo": "5612210831", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3188572e-49f0-4d44-ab2f-e531acc5f689", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 6Co/537/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5612210831\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210831.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej\na členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslavom Šeptákom, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného\nspoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,\nproti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu\nnemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.\n4C/208/2012-104 zo dňa 31. 07. 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/208/2012-104 zo dňa               31. 07. 2013\np o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.  Súčasne vyslovil,\nže odporcovi  náhradu trov konania nepriznáva.\nZ dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol\na na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie\npredvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom\nlistín založených spise, ako aj s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Ružomberok sp. zn.\n8Er/182/2010 a  10Er/949/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:\nPrvostupňový súd uviedol, že z obsahu exekučného spisu sp. zn. 8Er/182/2010 vyplýva, že Okresný\nsúd Liptovský Mikuláš poverenie nevydal v 15-dňovej zákonnej lehote na vydanie poverenia - žiadosť\no udelenie poverenia mu bola doručená dňa 18. 02. 2010, poverenie bolo vydané dňa 14. 06. 2010.\nV predmetnom konaní však exekučný súd postupoval v zmysle platnej legislatívy účinnej v čase\npodania návrhu na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01. 06. 2010),\nkeď preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a\nsamotný exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Bratislava dňa 08. 12. 2009\npod sp. zn. SR 21165/09 a k uvedenému preskúmaniu bolo nevyhnutné vyžiadať si                 rozhodcovský\nspis, čo súd učinil výzvou zo dňa 05. 03. 2010. Následne dňa 14. 06. 2010 súd vydal pre súdneho\nexekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.\n8Er/182/2010-18 zo dňa 03. 12. 2010 bola exekúcia zastavená. Uznesením Okresného súdu Liptovský\nMikuláš č.k. 8Er/182/2010-28 zo dňa 06. 11. 2012 súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie\nnepriznal.\n\nZ obsahu exekučného spisu sp. zn. 10Er/949/2010 vyplýva, že Okresný súd Liptovský Mikuláš poverenie\nnevydal v 15-dňovej zákonnej lehote na vydanie poverenia - žiadosť o udelenie poverenia mu bola\ndoručená dňa 25. 11. 2010, poverenie bolo vydané dňa 25. 02. 2011. V predmetnom konaní však\nexekučný súd postupoval v zmysle platnej legislatívy účinnej v čase podania návrhu na vydanie\npoverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01. 06. 2010), keď preskúmaval žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a samotný exekučný titul -\nrozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Bratislava dňa 29. 06. 2010 pod sp. zn. SR 23097/09\na k uvedenému preskúmaniu bolo nevyhnutné vyžiadať si rozhodcovský spis (vrátane doručeniek,\npreukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku účastníkom konania), čo súd učinil výzvou zo dňa\n03. 12. 2010. Následne dňa 25. 02. 2011 súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie\nexekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/949/2010-14 zo dňa 28. 02. 2011\nbola exekúcia zastavená. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/949/2010-27 zo dňa\n26. 08. 2011 súd oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 19,92 eur\ndo 3 dní od jeho právoplatnosti.\n\nZákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 513/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje\npodmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny\núradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vzniknutou škodou.\nV prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a\nnemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 880,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Er/182/2010), ktorý\nnerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Rovnako si\nnavrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch\nvo výške 440,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (v exekučnej veci\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/949/2010), ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v\nexekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd uviedol, že v exekučnom konaní je súd\nzo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. §\n45 zákona                 č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 3MCdo/11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie je konajúci súd o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku\nv zmysle ust. § 44 ods.  2 Exekučného poriadku oprávnený aj             bez návrhu (ex offo) skúmať, či\nrozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 6Cdo/105/2011). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002 vyplýva, že samotné\nnedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových\nokolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v\npredmetných exekučných konaniach je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov\nsi vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich\nrežimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia súdom na jej vykonanie (s ohľadom\nna vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie) nie je takej povahy, aby len\nna jej základe bolo možné vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení\ns porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2\nÚstavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane základných práv a slobôd. V súlade s vyššie uvedeným mal súd I. stupňa za to, že\nexekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia konal v predmetných veciach priebežne\nbez zbytočných prieťahov, a teda nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov\nv exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom, a v dôsledku čoho návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.\nO trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní\núspešný, ich nepriznal, keďže tieto si nevyčíslil a z obsahu spisu mu vznik žiadnych trov nevyplýva, a\npreto mu v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu trov konania nepriznal.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho\nzrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\nPoukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo                        na\nkontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa                       so všetkými\npredloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.\nOdvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi\nuloženými v exekučnom spise a k vykonanému  dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť\ndôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez jeho\núčasti na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne\na včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný\nsudca) a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Navyše, v\nsituácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými\nv exekučnom spise, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj\nprávnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na\nzáklade dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje\nokolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať\núčastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie\nlistinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny\nzaložené v exekučnom spise.\nZároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil\nsúd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie\na rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených\nskutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v\nočiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať                 za nestranného. Uvedené rozhodnutie\nkrajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských\nsúdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu\nSR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ\nzdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom\nbude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.\nNavrhovateľ zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia v predmetných\nexekučných konaniach nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého\nrozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný\npostup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach,  a nielen jednej z nich. Konajúci súd sa mal preto\nvysporiadať pri rozhodovaní vo veci                    so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného\npostupu.\n\nOdporca zostal v odvolacom konaní nečinný.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený\núčastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.)  v zákonom stanovenej lehote            (§ 204 ods. 1 O.s.p.),\npreskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho\npojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPrimárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové\nvymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju\nviazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z dôvodu\npredkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy), že (hmotno-právne)\nodvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené\nnapadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumetnácie) vo\nvzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 8Er/182/2010, z ktorej si\nuplatňuje svoj nárok navrhovateľ žalobou v tomto súdnom, v štádiu konania o žiadosti o udelenie\npoverenia, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého, by navrhovateľovi mala\nvzniknúť materiálna škoda vo výške 125,00 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 880,00 eur s\npoukazom na § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003  Z. z.\nRovnako v opravnom prostriedku  navrhovateľa niet jedinej zmienky (ani protiargumetnácie) vo vzťahu\nk argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní Okresného\nsúdu Liptovský Mikuláš v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 10Er/949/2010, z ktorej si uplatňuje svoj\nnárok navrhovateľ žalobou v tomto súdnom, v štádiu konania o žiadosti o udelenie poverenia, nedošlo\n\nk nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku ktorého, by navrhovateľovi mala vzniknúť materiálna\nškoda vo výške 125,00 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 440,00 eur s poukazom na § 17 ods.\n1 a 2 zákona č. 514/2003  Z. z. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na\nzáklade iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.\n\nPodstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci (sp.zn.\n4C/208/2012) nerozhodoval nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol\nuznesením č. k. 8NcC/60/2012-17 zo dňa 28. decembra 2012, že zákonná sudkyňa Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš JUDr. Zuzana Bajlová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Od\nvydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného\nsudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku\nžiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je argumentácia\nodvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Rovnako nebola JUDr. Zuzana Bajlová vylúčená\nani z prejednávania a rozhodovania v spojenej veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Liptovský\nMikuláš pod sp. zn. 4C/201/2012 (uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/62/2012 zo dňa 28.\ndecembra 2012). Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania)\nsa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci\nzachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť,\nže predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu,\nnezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.\nJe nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu\ncitlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť\nnázoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone\nrozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha\nsubjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu.\nPôsobenie sudcov                       na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto skutočnosť nemôže\nbyť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle\nspochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom\nzamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká\nosobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je\npri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,\nlen na základe skutočnosti zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).\nNezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého\nsúdneho systému, aj konkrétneho súdu na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je\npredpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Nc 86/2011 zo dňa 24.11.2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a\nprofesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je\nnesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci\nzákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučných veciach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu\núradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej\nsudkyne JUDr. Zuzany Bajlovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.\n\nOdvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť\noboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu\nkontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými\nzásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje\nprocesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,\npričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom\npojednávaní. Prvý termín pojednávania (27.03.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 27.02.2013 a\nnavrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi bolo toto predvolanie doručené dňa 04.03.2013, ktoré bolo\nodročené                          bez prejednania veci na neurčito za účelom doplnenia e-mailového\npodania navrhovateľa, ktorým navrhol konanie vo veci prerušiť a rozhodnutia súdu o tomto procesnom\npodaní. Uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 4C/208/2012-57 zo dňa 10.04.2013 súd návrh\nnavrhovateľa na preušenie konania zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa uvedené rozhodnutie\npreskúmal Krajský súd v Žiline, ktorý ho uznesením č.k. 11Co/74/2013-81                 zo dňa\n24.06.2013 potvrdil. Druhý termín pojednávania (31.07.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 12.07.2013\n\na navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi bolo toto predvolanie doručené dňa 17.07.2013.  Až\ndňa 31.07.2013 o 8:40 hod. (t.j. v deň pojednávania) bol konajúcemu súdu doručený opätovný návrh\nnavrhovateľa (e-mail) na „zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady\nnestranného súdu a sudcu“, ktoré súd zaevidoval v deň pojednávania, pričom okresný súd sa s\nnávrhom na odročenie vysporiadal zákonom predpísaným spôsobom, keď  na pojednávaní uznesením\nnávrh navrhovateľa                   na prerušenie konania zamietol a žiadosti právneho zástupcu\nnavrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel. Správnym je aj samotné vecné vyhodnotenie\nuplatneného dôvodu odročenia ako nie dôležitého (§ 119 ods. 1 O.s.p.), ako to korešponduje s vyššie\nuvedeným záverom o neopodstatnenosti tvrdení žalobcu o konaní „vylúčeného“ sudcu. Navyše je\npotrebné zdôrazniť, že o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z rovnakých dôvodov\nuž bolo aj právoplatne rozhodnuté. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok\npredpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti\nsporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch\nv neprítomnosti účastníkov konania. Dôvodom žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávanie bola\nnámietka zaujatosti sudkyne, ktorá vec prejednáva, z dôvodu absencie jej nestrannosti. Ak sudkyňa\ntakémuto návrhu na odročenie pojednávania nevyhovela a vec následne prejednala a rozhodla v\nneprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, postupovala v plnom súlade s ust. §\n101 ods. 2 O.s.p., keďže o jej nevylúčení z prejenávania a rozhodovania veci z tých istých dôvodov\nuž bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným súdom. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v\nprejednávanej veci navrhovateľom a jeho právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci\nneexistoval (iný) dôležitý dôvod  na odročenie pojednávania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by\nviedlo k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom\nsamotného nároku uplatňovaného navrhovateľom v žalobe.\nBez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a\nrozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané\ndokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice v súdnom pojednávaní je mimo rámca\nakýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného\nobsahu exekučných spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Er/182/2010 a 10Er/949/2010\n- ktoré dôkazy výslovne (na str. 2 každého pôvodného spisu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú\nskutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č. l. 104-112 spisu).\n\nPísomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo súdu doručené 08.03.2013 (č.l. 27-37 spisu), a dňa\n11.03.2013 bolo odoslané navrhovateľovi súdom na vyjadrenie (§ 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.), ktoré\nprevzal jeho právny zástupca dňa 14.03.2013 (č.l. 46 spisu). Navrhovateľ mal teda možnosť  i dostatočný\nčasový priestor vyjadriť sa k obrane odporcu uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe.\n\nOdvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotno-právnych dôvodov, pre ktoré okresný súd\nžalobu zamietol.\n\nHmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie\nnesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny\núradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie\npoverenia v obidvoch exekučných konaniach. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,\nže v súdenej veci nedošlo k prieťahom s poukazom na skutkový stav popísaný vyššie. Súd potom nemal\nza preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo preto\nnadbytočné.\n\nKeďže navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli\nhmotno-právnym dôvodom zamietnutia návrhu, tieto ani neboli predmetom odvolacieho prieskumu.\n\nNa základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej\nveci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim\nkontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne\nzákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po\nvykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne\n\nrozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo\nodôvodnil.\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale            od rozhodnutia\nvo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1  O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré\nmu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil\n(§ 151 ods. 1 O.s.p.)  a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací\nsúd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nToto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov              3 : 0 .\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/208/2012", "guid": "49ea3b01-6d3b-4d3b-92ff-c9eebf1c29cb:414f2fbf-6e9b-4e20-8fe6-313320e2f9f5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "903b9ba1-3c1c-471b-97d9-6387703f98e1:003ef7a7-7610-4dd7-b81b-a3e64696656d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2611209850.1", "spisova_znacka": "11Co/74/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/74/2013 z 26. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2611209850.1"}, {"guid": "bcbeec98-b2ee-4aa3-a096-534d19e50eae:6b43b6c0-55ef-47d3-b6d2-3f657bb973e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/949/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 10Er/949/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bcbeec98-b2ee-4aa3-a096-534d19e50eae:6b43b6c0-55ef-47d3-b6d2-3f657bb973e3"}], "citovane_v": []}