Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/99/2013 z 7. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. januára 2014, sp. zn. 13CoP/99/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6212206676.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/99/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6212206676.1 | 2014-01-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb11cfea-7453-4a0e-b4c3-e4a025453a4b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6212206676.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/99/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206676
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6212206676.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. H. č. X., právne zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Ul. Komenského č. 3,
990 01 Veľký Krtíš proti odporkyni F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. C. č. XX, XXX XX R. P., právne
zast. Bc. Janetta Betáková, bytom Ul. Družobná č. 35, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu navrhovateľa na
zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9P
196/2012- 226, zo dňa 08. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

zamietol.

Okresný súd takto rozhodol po tom, čo na odvolanie navrhovateľa odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 9P 196/2012-175 zo dňa 10.07.2013 vydaný v danej veci, ktorým
súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd poukázal
na to, že v priebehu konania o zníženie výživného k 07.06.2013, zastúpenie dieťaťa podľa
§ 22 O.s.p. jeho zákonným zástupcom (matkou) ako aj zastúpenie podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, zo zákona zanikli. Ak
napriek tomu okresný súd naďalej pokračoval (konal) iba so zákonným zástupcom dieťaťa (matkou v
tom čase už plnoletej F.) a s kolíznym opatrovníkom dieťaťa, boli tým porušené ust. § 103, § 20 O.
s. p. o procesnej spôsobilosti účastníka konať pred súdom - v tomto prípade dieťaťa. V ďalšom konaní
okresný súd na pojednávaní dňa 18.10.2013 vypočul odporkyňu (plnoletú F.). Z jej výpovede vyplynulo,
že navrhovateľ (otec) jej dosiaľ určené výživné riadne platí a od dovŕšenia plnoletosti zasiela na jej účet.
Občas jej prispeje naviac sumou 5-10 eur alebo na sviatky ako Vianoce jej kúpi nejakú vec, K 18-tim
narodením jej dal 100,00 eur. S otcom majú dobrý vzťah. Keďže navrhovateľ prerába rodinný dom,
odporkyňa sa domnieva, že jeho finančná situácia nie je taká zlá, ako deklaruje. A aj keď má vo firme
BEŤO, s. r. o., nízku mzdu, sám povedal, že si zvykne privyrobiť v činnostiach na ktoré má kvalifikáciu.
Okresný súd doplnil dokazovanie aj ohľadom aktuálneho zárobku matky odporkyne. Podľa potvrdenia
jej zamestnávateľa za obdobie od 12/2012 až 05/2013 mala priemerný mesačný príjem 476,28 eur, za
mesiace 06/13 až 08/13 484,80 eur. Aktuálny čistý príjem navrhovateľa vo firme BEŤO, s. r. o., bol v
mesiacoch jún 2013 103,92 eur, júl 2013 103,92 eur a august 2013 41,57 eur + náhrada príjmu 18,96 eur
(bol práceneschopný). Na základe všetkých dosiaľ zistených skutočností, ktoré okresný súd podrobne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ich komplexným vyhodnotením, dospel okresný súd
aj v ďalšom konaní k záveru, že návrh navrhovateľa zo dňa 08.10.2012 na zníženie výživného nie je
dôvodný. Na strane odporkyne došlo oproti prechádzajúcemu rozhodovaniu k zmene pomerov, ktorá
spočíva v náraste celkových výdavkov na školu, je v maturitnom ročníku strednej školy. Navrhovateľ



návrh na zníženie výživného odôvodnil len tým, že dňa 12.09.2012 ukončil podnikateľskú činnosť, čím
došlo k podstatnej zmene jeho pomerov. Navrhovateľ je ale kvalifikovanou a zdravotne spôsobilou
osobou zabezpečiť si potrebný príjem, aby mohol z neho kryť tak nevyhnutné potreby svojej rodiny, ako aj
plniť si vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa, má všetky
predpoklady a možnosti, uhrádzať výšku výživného 130,00 eur mesačne stanovenú na dieťa naposledy
rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 7P/8/2011-71 zo dňa 04.04.2011, právoplatným dňa
23.06.2011.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Namietal, že súd aj v ďalšom konaní nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil, preukazujúce
neschopnosť navrhovateľa platiť výživné na úrovni 130,00 eur. Toto výživné bude musieť, tak ako
doteraz, platiť jeho súčasná manželka. Z potvrdenia zamestnávateľa jednoznačne vyplýva výška
zárobku navrhovateľa. Navrhovateľ má vážne zdravotné problémy, to mu bráni nájsť si vhodné a
trvalé zamestnanie, pracovať môže len na čiastočný pracovný úväzok. Súd sa s touto skutočnosťou
nevysporiadal. Aj v čase vyhlásenia rozsudku bol práceneschopný, príjmom navrhovateľa bola
nemocenská dávka. Sama dcéra potvrdila, že vie o zdravotných problémoch otca, súd to nezohľadnil.
Rovnako súd nezohľadnil dôvod ukončenia prevádzkovania živnosti navrhovateľa, ktorý spočíval v tom,
že výdavky z podnikania presahovali príjmy a každoročne bol v daňovej strate. Preto sa s terajšou
manželkou dohodli, že nakoľko je jej príjem vyšší, ona nastúpi späť do zamestnania a navrhovateľ sa
bude starať o ich maloletého syna A.. Súd sa opäť nezaoberal ani majetkovými pomermi matky F., ktorá
síce je zaťažená exekúciami (zapríčinila si ich sama), ale vlastní rodinný dom a pozemky v k.ú. O. H.
a dcéra F. dostala darom k 18-tim narodeninám motorové vozidlo. Naproti tomu navrhovateľ spolu so
svojou súčasnou manželkou z hypotekárneho úveru financujú rekonštrukciu staršieho rodinného domu.
Navrhovateľ trvá na tom, že súd nevzal do úvahy jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a pri
rozhodovaní sa zameral len na príjmy jeho súčasnej manželky.

Odporkyňa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, než tie, na základe ktorých súd rozhodol.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p.
a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Dôvod výnimočnosti zmeny rozsudku spočíva v tom, že v pôvodnom rozhodnutí súd rozhodoval o
dávkach a nemohol spoľahlivo predvídať, ako sa zmenia okolnosti rozhodujúce pre výšku a ich ďalšie
trvanie v čase, keď nastala ich splatnosť.

V ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR) je zakotvená zásada, že úprava výživného sa
vykoná vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť ku zmene potrieb
oprávneného dieťaťa, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, jeho fyzickým dospievaním,
školskou dochádzkou, ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť



v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku rastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku. Vždy ale musí
ísť o zmenu pomerov závažného rázu, teda výraznú zmena tých okolností (na jedenej či druhej strane),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR).

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že výška výživného v sume 130,00 eur je pre neho neprijateľná,
odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že
nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto výživné i s prihliadnutím na viaceré zmeny jeho
príjmov v ostatnom čase. Či už od okolnosťami na trhu podnikania (ako navrhovateľ tvrdí) vynútené
skončenie prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti (k 12.09.2012), jeho nadväznú prechodnú
nezamestnanosť (od 20.09.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce)
a odkázanosť na pomoc zo strany najbližších príbuzných, najmä manželky i zárobok dosahovaný v
súčasnom zamestnaní, do ktorého nastúpil od 06.03.2013. Ide o fy BEŤO, s. r. o., ktorej majiteľkou a
štatutárnou zástupkyňou je svokra navrhovateľa, kde pracuje na základe pracovnej zmluvy uzavretej
na dobu neurčitú s dohodnutou výškou mzdy 120,00 eur, dohodnutý druh práce je montáž krbov a
vykurovacích zariadení čo zodpovedá jeho kvalifikácii.

Pri výbere ďalšieho zamestnania mal navrhovateľ vedomosť o tom, že je povinný platiť výživné, preto
tieto okolnosti mal zohľadniť. Súd nemôže vychádzať z tých skutočností, že navrhovateľ si vybral
zamestnanie s nižším príjmom, než aký bol predtým konštatovaný. Takéto jednostranné rozhodovanie
rodiča nemôže ísť na ťarchu dieťaťa. Okrem toho náklady na odôvodnené potreby dcéry sa zvýšili.

Správne bolo aj konštatovanie okresného súdu v tom, že je protirečivá a neobstojí ani argumentácia
otca, že si po skončení živnosti nemohol aktívne hľadať zamestnanie na plný úväzok, lebo sa osobne
staral o maloletého syna A. H. T., ak v rámci pracovného pomeru s fy BEŤO, s. r. o., mal ako miesto
výkonu práce dohodnutú oblasť Veľký Krtíš a aj okolité okresy, pretože v tom čase mal syn len
dva roky a teda bol odkázaný na celodennú starostlivosť. Taktiež manželka navrhovateľa uviedla, že
častokrát sa o maloletého stará jej matka, teda navrhovateľovi nič nebránilo a nebráni, aby si zabezpečil
pracovnoprávny vzťah na plný úväzok. S prihliadnutím na realizovaný druh práce a všeobecné platobné
podmienky na trhu práce v odbore v ktorom je navrhovateľ vyučený - v profesii mechanik - elektronik,
servisný technik vykurovacích zariadení, sa málo vierohodnou javí výpoveď navrhovateľa o jeho
zárobku, ak si mesačne, ako sa navrhovateľ vyjadril vie privyrobiť v tejto kvalifikácii. Preto ani pokiaľ
má otec uzavretú od 06.03.2013 dohodu o základnej mzde vo výške 120,- eur mesačne, nemožno z
toho vyvodzovať, že došlo k podstatnej zmene jeho príjmu, k zníženiu s vplyvom
na výšku výživného.

Nemožno súhlasiť s námietkou navrhovateľa, že súd vo veci nerozhodol správne. Okresný súd vo veci
rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami Zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine § 78, § 62 ods. 5 (výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov).

Pri rozhodovaní posúdil komplexne pomery účastníkov konania, prihliadol na vývoj životných nákladov
za celé obdobie, ktoré uplynulo od posledného rozhodnutia vo veci výkonu rodičovských práv a
povinností k odporkyni. Neopomenul zákonnú vyživovaciu povinnosť matky k odporkyni. Ani pokles
zárobku u otca ešte sám o sebe neznamená, že táto skutočnosť by mala byť zohľadnená vo výške
doteraz určeného výživného na dieťa, ktoré je povinný platiť otec dieťaťa, a to istým znížením jeho
príspevku na dieťa. Bolo totiž potrebné, tak ako to urobil aj okresný súd, zohľadniť prirodzenú zmenu
zvýšenia odôvodnených bežných potrieb navrhovateľky.

V odvolaní navrhovateľ neuviedol iné resp. nové skutočnosti než tie, ktoré boli známe súdu prvého
stupňa v čase jeho rozhodovania, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, na tieto dôvody
odvolací súd odkazuje. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zhoršený zdravotný stav, resp. zdravotné
problémy brániace mu nájsť si vhodné trvalé zamestnanie, že preto môže pracovať iba na čiastočný
pracovný úväzok, bližšie neuviedol, o aké zdravotné problémy ide a ani takéto skutočnosti nijako v



konaní nepreukázal. Vo výpovedi do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 03.05.2013 na okresnom
súde navrhovateľ uviedol: „že jeho zdravotný stav je dobrý, že síce v mesiaci február 2013 mal drobný
úraz, bol aj hospitalizovaný, došlo k posunutiu stavca, avšak stav sa zlepšuje“.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.