Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/108/2015 z 30. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. novembra 2015, sp. zn. 19CoE/108/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8815200085.1 Krajský súd Prešov | 19CoE/108/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8815200085.1 | 2015-11-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e045a867-3fc2-415e-ba36-24566cc7d0f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8815200085.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200085
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8815200085.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XX, štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, o vymoženie 2.221,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/4/2015-16 zo dňa 04.02.2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45
ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval
Smernicu Rady 93/13/EHS.

Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 15.08.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300049591. Táto zmluva má
povahu spotrebiteľského úveru.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky (§ 53 Občianskeho
zákonníka), a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách v bode 14 Zmluvných dojednaní, ktoré
neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka ) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods.
5 Občianskeho zákonníka, v rozpore s dobrými mravmi podľa §§ 3 a 39 Občianskeho zákonníka a v
rozpore so Smernicou Rady EÚč.93/13/1984 EHS.

Výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky
sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach. Tie sú na predtlačenom tlačive a
sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané
a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú



nerovnováhu. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne
normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych
právnych noriem a z noriem európskeho práva.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia sumy 2.221,84 eura s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom
JUDr. Františkom Svatuškom, so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi poplatok. Záujmom rozhodcu teda zrejme bude, aby
bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodca,
ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, čiastočne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Nielenže dostatočne
neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale navyše
súdu nebolo známe, či povinný vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a či došlo k zákonnému
doručeniu rozhodcovského rozsudku v zmysle novelizovaného § 25 ods, 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa bodu 14.1 zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej
časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň
omeškania, t. j. 23,725%. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri
mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými
všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065%
dlžnej sumy za každý deň z omeškania (t. j. 23,725% p.a.) z výšky dlžnej sumy splátky a ďalej 30
dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 13% zo sumy nesplácaných splátok. Ak dlžník neuhradí svoje peňažné záväzky v
lehote 30 dní odo dňa, keď sa stali splatnými všetky záväzky dlžníka, je veriteľ oprávnený požadovať
nad rámec zmluvnej pokuty zmluvnú pokutu vo výške 0,20% zo sumy nesplatených splátok za každý
deň omeškania.

Uvedené je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane
spotrebiteľa a pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť
súkromného práva určujúcou.



Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka v znení, ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže
byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný
právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci
zahájenej, pričom poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a ďalej uviedol,
že ide o nesprávny výklad ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
zmluva bola zjednaná alternatívne. Právo spotrebiteľa je z pohľadu hmotného práva jednoznačne
zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodcovských autorít (všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd). Povinný sa v rozhodcovskom konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného
nenamietal. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je aj dôvodová správa
k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z8ver exekučného súdu nie je v súlade
s platnou právnou úpravou. Exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom
čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistené skutkového stavu. Neobstojí ani jeho právne posúdenie.
Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je a nebola podmienkou uzavretia
paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a z právnych
dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Nie je silnejšie práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia
od zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanoví, čo sa považuje za individuálne
dojednané. Oprávnený popiera záver súdu, že povinný o svojich právach a povinnostiach nebol poučený.
Povinný mohol jednoznačne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to pred a po jej uzavretí. Nie je
správny ani záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou uzavretou
jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah.

Oprávnený v odvolaní poukázal na znenie zákona č. 335/2014 Z. z. a ďalej namietal, že povinný mal v
prípade aktívneho prístupu ku konaniu možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude vec rozhodovať. Svoje
právo nevyužil. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných
podmienok inej zmluvy a súčasne povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť bez dôsledkov
uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere.

Odvolateľ upriamil pozornosť na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (napr. krajského súdu v Žiline
vo veci sp. zn. 3CoE/203/2014, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8CoE/4/2014, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3MCdo/11/2010) ) a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o závery súdu
o neprimeranej výške úrokov z omeškania a výšku zmluvnej pokuty, rozhodcovský súd túto otázku
analyzoval a podľa jeho zistení výška úroku z omeškania spolu so zmluvnou pokutou nepresiahli
primeranú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 107,36 eura.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.



Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. O.s.p., bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú zmluvu
ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní osobitne
vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemal vedomosť a oprávnený nemôže
očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom
sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty
základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38),
a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie).



Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvostupňového súdu
a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ
nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj
v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú
zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä
presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky
a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna
pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade
jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde
bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v
odvolacom konaní úspech nemal a úspešnému povinnému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli, ani
si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.