{"guid": "d4b1905e-e408-497f-815e-38be67117c5f:3355ea8b-488a-479b-bee5-90e76cfe00a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1", "spisova_znacka": "15Co/182/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/182/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. augusta 2017, sp. zn. 15Co/182/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1", "identifikacne_cislo": "6615210047", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3355ea8b-488a-479b-bee5-90e76cfe00a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/182/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615210047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615210047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: J.. D. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R., T. J. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ján Marčok, advokát so sídlom Lučenec, M.
Gorkého 21, proti žalovanému: J.. D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., T. J. XXXX/X, zastúpený JUDr.
Stanislav Pisár, advokát so sídlom Lučenec, P. Rádayho 8, v konaní o zaplatenie sumy 7 000,- Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 10. 03. 2016,
č. k. 11C/243/2015 - 106, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného   p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaný  j e   p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi sumu 7 000,--Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7 000,--Eur od 08.09.2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
420,--Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 556,11 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.
Jána Marčoka, číslo účtu: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že  v konaní mal preukázané, čo vyplýva aj z výpovede účastníkov
konania, že žalovaný skutočne podpísal zmluvu o pôžičke, kde svojim podpisom potvrdil, že suma 7
000,- Eur zo strany žalobcu mu bola vyplatená v hotovosti a zároveň, že ju prevzal, pričom zmluvu
uzatvoril slobodne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok a ani nie v tiesni.  Žalovaný si dal
pravosť svojho podpisu osvedčiť aj na matričnom úrade. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania
sporné neboli. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmluva o pôžičke bola uzavretá len z dôvodu, že žalobca mal
zabezpečovať  jeho pohľadávku voči W. V., tak podľa názoru súdu žalovaný mal trvať na tom, aby do
zmluvy o pôžičke bola zakotvená klauzula, že platí len v prípade, ak nedôjde k spätnému prevedeniu
nehnuteľností z W. V. na žalobcu. Keďže aj zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný ju
uzatváral slobodne, pričom sám potvrdil pravosť svojho podpisu  a aj jej uzavretie, nemal takúto zmluvu
brať ako on tvrdí len ako „kus papiera“, ale brať ju ako právny úkon so všetkými dôsledkami z neho
vyplývajúcimi. Okresný súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že
zmluvu o pôžičke, ktorú písomne uzatvoril so žalobcom, uzatváral len na zabezpečenie jeho pohľadávky
voči W. V.. Taktiež žalovaný nepreukázal ani vrátenie peňazí z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke.
Žalobu oprel o ust. § 657 Občianskeho zákonníka a úroky z omeškania žalobcovi priznal  odo dňa
nasledujúceho po splatnosti  pôžičky, t. j. od 08. 09. 2012 až do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2



Občianskeho zákonníka.  O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods.
1 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok považuje za nesprávny, a má za to, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vôbec neprihliadol na
preukázanú skutočnosť, že sumu vo výške 7 000,- Eur od žalobcu vôbec neprevzal. Rovnako  súd
neprihliadol na ďalšiu preukázanú skutočnosť že v čase, kedy bola uzatvorená predmetná zmluva o
pôžičke, žalovaný bol dlžníkom p. W. V., nar. XX. XX. XXXX, ako to vyplynulo aj z jeho výpovede, čo
považoval súd za pravdivé a preukázané. Rovnako bolo preukázané aj to, že  s W. V. sa žalovaný
dohodol na zabezpečení jeho pohľadávky  prostredníctvom  zabezpečovacieho prevodu práva k
nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca, a ktorý na základe vzájomnej dohody   so žalovaným poskytol
zabezpečenie predmetnej pohľadávky prevodom práva k nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve.
Žalovaný si svoj dlh voči W. V. splnil, čím sa nehnuteľnosť zaťažená zabezpečovacím prevodom práva
odblokovala a tým tento právny vzťah medzi žalovaným ako dlžníkom, W. V. ako veriteľom  a žalobcom
ako osobou, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávky nehnuteľnosťou, zanikol. Na základe poskytnutia
nehnuteľnosti žalobcom, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, ako zabezpečenia pohľadávky, ktorú mal v
tom čase p. V. voči žalovanému, uzavrel žalobca s p. V. kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy predmetnej
nehnuteľnosti dňa 10. 07. 2012, čo bolo taktiež preukázané v prvostupňovom konaní.  Skutočnosť, že
sumu vo výške 7 000,- Eur skutočne prevzal od žalobcu tak, ako to tento tvrdil v konaní, nie je založená
na pravde a žalovaný má za to, že ide iba o účelové tvrdenie žalobcu z dôvodu, aby sa tento obohatil,
využijúc pritom klamstvo a na prvý pohľad zdanlivo komplikovanú situáciu týkajúcu sa záväzkových
vzťahov.  Predmetná zmluva o pôžičke  bola síce uzatvorená, no nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu
sumy vo výške 7 000,- Eur v hotovosti do rúk žalovaného, a teda išlo o absolútne neplatný právny úkon,
keďže k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky vôbec nedošlo.  Rozsudok okresného súdu žiadal
zmeniť tak, že návrh žalobcu vo veci samej ako nedôvodný  odvolací súd zamietne a konanie zastaví,
eventuálne, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca.  Rozsudok okresného súdu navrhol ako vecne
správny potvrdiť. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní považuje žalobca za zavádzajúce a jeho
obranu v tomto smere považuje  žalobca za výlučne účelovú. V konaní žalobca jednoznačne preukázal
listinným dôkazom prevzatie peňazí zo  strany žalovaného a tým aj vznik pôžičky ako reálneho kontraktu.
Dôkazné bremeno preukazujúce  opak zaťažovalo práve žalovaného, a tento v priebehu konania
toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ žalovaný v konaní produkoval dôkazy smerom k existencii
záväzku k svedkovi W. V. a zabezpečenia tohto záväzku, tieto skutočnosti sú bez právneho významu
vo vzťahu k nároku uplatňovanému v predmetnom konaní.  Za zavádzajúce považuje aj tvrdenia
žalovaného uvedené v odvolaní o výkone práva spätnej kúpy, pričom z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že k zavkladovaniu kúpnej zmluvy, na ktorú sa odvoláva nedošlo, a to z dôvodu nezaplatenia
príslušného správneho poplatku. Svedok W. V. sa k skutočnostiam týkajúcim sa pôžičky medzi žalobcom
a žalovaným vyjadriť nevedel. Žalovaný potvrdil, že podpísal zmluvu o pôžičke vrátane potvrdenia o
prevzatí peňazí, a to bez akýchkoľvek výhrad. Ako to vyplýva z dátumu  na zmluve a dátumu overenia
jeho podpisu, žalovaný mal k dispozícii túto listinu dlšie a mohol kedykoľvek od jej podpisu upustiť, čo
sa však nestalo.

5. Žalovaný zaslal k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadrenie zo dňa 22. 03. 2017, v ktorom tvrdenia
žalobcu uvedené v písomnom vyjadrení žalovaný považoval za účelové a ničím nepodložené, a žalovaný
tieto v celom rozsahu popiera. Opakovane tvrdil, že k predmetnej pôžičke reálne nedošlo. Ďalej žalovaný
vo svojom vyjadrení opätovne uvádzal tie isté skutočnosti ako v odvolaní.

6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 22. 03. 2017, zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 21. 04. 2017, v
ktorom uviedol, že svedok W. V. nepotvrdil neexistenciu pôžičky, ako to uvádza žalovaný. Poukázal na
výpoveď svedka na pojednávaní dňa 16. 02. 2016, kde sa svedok navrhnutý práve žalovaným nevedel
vyjadriť k tomu, či vie, že žalobca požičal žalovanému nejaké peniaze. V konaní bolo listinným dôkazom
jednoznačne preukázané prevzatie peňazí zo strany žalovaného a tým aj vznik pôžičky reálneho
kontraktu. Dôkazné bremeno preukazujúce opak týchto skutočností zaťažovalo  práve žalovaného a
tento dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.  V konaní bolo preukázané, že nedošlo k uzavretiu
zabezpečovacieho prevodu práva,  ako to mylne tvrdí žalovaný (a teda ani nemohlo dôjsť k ním
tvrdenému zániku záväzku), ale k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá nemala žiadny vzťah k posudzovanej



právnej veci, čo potvrdil práve svedok žalovaného.  Pokiaľ by mal okresný súd za preukázané
skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný, nebol by súd vyhovel žalobe žalobcu.  Obrana žalovaného vyznieva
krajne nedôveryhodne. Ak žalovaný uvádza, že on uhradil svoj dlh voči svedkovi V., táto skutočnosť
je bez právneho významu k predmetu sporu. Svedok V. uviedol, že žalovanému opakovane požičal
v minulosti  peniaze, ktoré mu žalovaný vrátil. Žalovaný opakovane a účelovo vydáva kúpnu zmluvu
uzavretú medzi žalobcom a svedkom V., raz za zabezpečovací prevod práva, inokedy zase za kúpnu
zmluvu s právom spätnej kúpy, a to podľa toho, ako to práve vyhovuje jeho obrane, a to i napriek tomu,
že práve svedok žalobcu  potvrdil, že tieto skutočnosti navzájom nesúvisia.

7. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 09. 05. 2017 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21. 04. 2014 žalovaný
tvrdenia žalobcu uvedené v predmetnom vyjadrení v celom rozsahu poprel a považoval ich za účelové
a ničím nepodložené. Okresný súd vôbec neprihliadol na preukázanú skutočnosť, že sumu 7 000,-
Eur žalovaný od žalobcu vôbec neprevzal, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok W. V.. Ide pritom o
priamy dôkaz, ktorým jednoznačne potvrdil existenciu dlhu žalovaného voči tomuto, čo považoval súd za
pravdivé a preukázané. Predmetná zmluva o pôžičke bola síce uzatvorená, no nikdy nedošlo k reálnemu
odovzdaniu sumy 7 000,- Eur do rúk žalovaného, a teda išlo o absolútne neplatný právny úkon. Všetky
tieto skutočnosti sú v logickej nadväznosti, navyše tvrdenia žalovaného potvrdzujú aj ním predložené
dôkazy, ako aj svedecká výpoveď. Vyjadrenia žalobcu sú účelové a zavádzajúce.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná
pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil
a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných
právnych noriem.  Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné
usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré
vyplynuli z dokazovania.

12. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy  a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia  dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. 3 Cdo 332/2009 ). K námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie
dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený



s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na
prijaté právne závery.

13. Súd dostatočne vyjadril, z akých skutkových okolností vychádzal, podľa akých právnych predpisov
tieto skutočnosti hodnotil a k akým záverom dospel.

14. Žalobca ďalej namieta, že súd vôbec neprihliadol na preukázanú skutočnosť, že  žalovaný sumu vo
výške 7 000,- Eur od žalobcu vôbec neprevzal.

15. V tejto súvislosti  odvolací súd  poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním pred okresným súdom
bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka v písomnej forme. Zo zmluvy o pôžičke vyhotovenej v písomnej podobe zo dňa
09. 07. 2012 jednoznačne vyplýva, že táto bola podpísaná obidvomi stranami (žalobcom a žalovaným),
pričom žalovaný  listinu vlastnoručne podpísal dňa 10. 07. 2012, kedy bola pravosť jeho podpisu úradne
overená. Žalovaný svojim podpisom na tejto zmluve zároveň potvrdil prijatie sumy 7 000,- Eur v hotovosti
ako pôžičky od žalobcu.  Uvedený predložený dôkaz, zmluva o pôžičke predstavuje akceptovateľný
listinný dôkaz, ktorý preukazuje vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, pričom nebol žiadnym
akceptujúcim spôsobom spochybnený.  Zmluva bola podpísaná veriteľom a dlžníkom, teda žalobcom a
žalovaným.  Odvolací súd zdôrazňuje, že  pôžička je bezúročná so splatnosťou 60 dní s tým, že strany
si zároveň dohodli, že pôžička je splatná dňa 07. 09. 2012. V zmluve je tiež uvedené, že za uzatvára
slobodne a vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok a ani nie v tiesni. Z uvedenej zmluvy o
pôžičke, ktorú žalobca k žalobe pripojil a žalovaný uzavretie tejto  pôžičky nespochybnil, okresný súd pri
svojom rozhodovaní aj vychádzal.  Teda žalobca na preukázanie svojho nároku  jednoznačne tvrdil, že
svoj nárok odvodzuje od uzavretej zmluvy o pôžičke a za týmto účelom  predložil tento listinný dôkaz.

16. Odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalovaného o spôsobe uzavretia zmluvy sú účelové a
nezodpovedajú zisteným skutočnostiam. Pokiaľ žalovaný argumentuje v odvolaní tým, že nedošlo k
odovzdaniu  sumy 7 000,- Eur, pri uzatvorení pôžičky,  túto skutočnosť hodnoverným spôsobom  súdu
nepreukázal. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou svedka V., ktorého výpoveď je
neurčitá, nekonkrétna a podľa názoru odvolacieho súdu nedôveryhodná. Z jeho výpovede nevyplynulo
to, čo tvrdí žalovaný ohľadom uzatvorenia zmluvy o pôžičke.  Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či
došlo  k požičaniu  sumy 7 000,- Eur žalobcom žalovanému.  Na druhej strane bolo listinným dôkazom,
a to písomnou zmluvou o pôžičke jednoznačne preukázané prevzatie peňazí zo strany žalovaného a
tým aj vznik pôžičky ako reálneho kontraktu.

17. Vo vzťahu k obsahu zmluvy o pôžičke odvolací súd uvádza, že zmluva je zrozumiteľná, nie sú v nej
použité nejednoznačné pojmy a zo zmluvy nevznikli objektívne výkladové pochybnosti, ktoré by neboli
riešiteľné všeobecnými metódami založenými na prvotnom zistení úmyslu konajúceho. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by zmluva o pôžičke uzavretá v písomnej forme bola neplatná. Zmluva
o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, vyžaduje sa odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.  V rozhodovanom prípade došlo k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému, ktorú skutočnosť
žalovaný v písomne uzavretej zmluve o pôžičke  svojim podpisom jednoznačne potvrdil a v konaní nebol
preukázaný opak. Predložená zmluva o pôžičke spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o
pôžičke,  pričom nebolo preukázané, že by účastníci mienili  uzavrieť právny úkon  s inými následkami.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie  po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník           (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces  (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,



d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku  neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/243/2015", "guid": "6623df0f-8fb1-44ca-8d1e-8f1d71dc23ea:a0a3f1b9-3ee3-4116-bc34-2a89b89b12bc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}