Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/8/2018 z 27. 2. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2019, sp. zn. 10Asan/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1016200005.1
Najvyšší súd | 10Asan/8/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:1016200005.1 | 2019-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 139 ods. 1 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/697547fe-89ed-4e1f-89df-b249cb827923
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1016200005.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016200005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa): Ing. Mgr. U. S., bytom V., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 28386/2015/15/RK z 26. októbra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1/2016-184 zo 4. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  č. k. 5S/1/2016-184 zo dňa 4.
júla 2017   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/1/2016-184 zo 4. júla 2017 podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 28386/2015/15/RK z 26. októbra 2015, ktorým bolo v rozkladovom konaní
potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej
činnosti č. 28386/2015/15 z 29. júla 2015, ktorým bol žalobca (zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov pod ev. č. 910465) uznaný vinným zo spáchania trváceho správneho deliktu podľa
§ 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“) za
porušenie povinnosti podľa § 29 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z., pretože na výzvu žalovaného nepredložil
správnemu orgánu v období od 15. augusta 2014 do 28. júla 2015 denník, ktorý obsahuje záznamy o
úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, a zároveň bol uznaný vinným zo spáchania
správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. za porušenie povinnosti podľa §
17 ods. 3 písm. e), § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 16 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z.,
pretože pri vykonávaní znaleckého posudku č. 14/2013 z 29. októbra 2013 nepriložil k jeho písomnému
vyhotoveniu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha),
vykonal ohliadku ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení
znaleckého posudku nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín
(968 tis.), výskytu chorôb, poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania
ošetrovania porastov a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené
nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, a tiež pri stanovení všeobecnej
hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z.z. a vyhlášku č. 254/2010 Z.z. Za spáchanie správneho
deliktu bola žalobcovi uložená podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. úhrnná sankcia -
vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.



2. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil zo skutkovým stavom zisteným v prvostupňovom
správnom konaní ako aj so závermi prvostupňového správneho orgánu o naplnení jednotlivých
obligatórnych znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu. K námietke prekážky res iudicata
žalovaný uviedol, že žalobca už síce bol skôr právoplatne sankcionovaný, avšak bolo to za protiprávne
konanie v inom období, spočívajúce v nepredložení denníkov, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch
vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, a to v období od 6. marca 2014 do 14. augusta
2014. Žalovaný uviedol, že je potrebné zo strany žalobcu zdokumentovať pomery predmetu, vo vzťahu
ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie, spôsobom, ktorý bude preskúmateľný. Žalovaný tiež poukázal
na stanovisko znaleckého ústavu ohľadne stanovenia hodnoty stromov, ktoré je rozhodujúce pri
konfrontácii záverov dvoch alebo viacerých posudkov. Pokiaľ išlo o námietku zaujatosti voči pracovníkom
ministerstva, žalovaný uviedol, že táto bola podaná až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a
preto nie je potrebné o nej rozhodnúť samostatným rozhodnutím, nakoľko by to nemalo žiaden
praktický význam, ale tieto námietky žalovaný preskúmal ako rozkladové námietky a dospel k záveru,
že neexistoval dôvod na vylúčenie zamestnancov žalovaného podieľajúcich sa na rozhodovaní v
prejednávanej veci.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie
druhostupňového správneho konania podľa § 29 Správneho poriadku s odôvodnením, že prebiehajúci
súdny prieskum skoršie vydaného právoplatného rozhodnutia (ktorým bola žalobcovi uložená peňažná
pokuta a pozastavený výkon činnosti znalca) nemá žiaden význam pre prejednávanú vec a nemení nič
na skutočnosti, že naďalej pretrváva protiprávny stav spočívajúci v nepredložení znaleckých denníkov
za požadované obdobie. Taktiež uviedol, že aktuálne prejednávaná vec sa od skoršie právoplatne
skončeného správneho konania odlišuje aj predmetom konania, ktorým nie je len protiprávne konanie
spočívajúce v nepredložení znaleckých denníkov, ale aj prejednanie administratívnej zodpovednosti v
súvislosti s preskúmavaným úkonom.

4. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a žalobca neuviedol v žalobe žiadne relevantné dôvody, na
základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť. Krajský súd konštatoval, že žalobca si na výzvu
prvostupňového orgánu nesplnil svoju povinnosť predložiť denníky, pričom túto povinnosť si nesplnil
ani do rozhodnutia prvostupňového orgánu. Zákon č. 382/2004 Z.z. neustanovuje žiadnu lehotu, počas
ktorej by oba orgány verejnej správy boli povinné, či oprávnené žiadať od účastníka konania predloženie
znaleckých denníkov. Povinnosť predkladať znalecké denníky znalcovi vyplýva z § 27 v spojení s §
29 zákona č. 382/2004 Z.z. a nie je nijako časovo ohraničená, rovnako ako časovo nie je ohraničené
oprávnenie žalovaného na vyžiadanie si týchto denníkov, na ktoré ho zmocňuje § 29 zákona č. 382/2004
Z.z. Povinnosť viesť o svojich úkonoch denník vyplýva znalcovi z § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z.
Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie
tento denník predložiť.

5. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou res iudicata vznesenou žalobcom, čo odôvodnil tým, že
žalobca nepredložil prvostupňovému orgánu v období od 15. augusta 2014 do 28. júla 2015 denníky,
ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013.

6. Krajský súd sa stotožnil zo zisteniami oboch orgánov verejnej správy, že pri vykonávaní znaleckého
posudku č. 14/2013 z 29. októbra 2013 žalobca nepostupoval tak, ako to uviedol prvostupňový orgán
v bode 2. a), 2. b), 2. c) výroku rozhodnutia. Oba orgány verejnej správy vykonali dokazovanie a
zabezpečili dostatočné dôkazy, ktorými bolo konanie žalobcu preukázané a riadne odôvodnené v bodoch
II. Skutkové zistenia, III. Posúdenie veci správnym orgánom prvostupňového rozhodnutia a v rozhodnutí
žalovaného uvedené v bodoch a), b), c), d), e), a krajský súd sa stotožnil so skutkovým stavom veci tak,
ako boli uvedené v týchto rozhodnutiach, pričom dospel k záveru, že žalobca spáchal iný správny delikt
podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.

7. Krajský súd konštatoval, že pri vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému
rozhodnutiu žalovaného a k obsahu administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného. Krajský súd poukázal na
to, že úlohou súdov pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je posudzovať,
či orgány verejnej správy si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či



zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj
procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma tak hmotnoprávne, ako aj
procesnoprávne pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom  v prípade pochybenia
procesného charakteru skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
žalovaného, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona.

9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a
žiadal, aby najvyšší súd zmenil napadnutý rozsudok a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f)
SSP), že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.
g) SSP), krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.
h) SSP) a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP).

10. Krajskému súdu vytýkal, že v predvolaní na pojednávanie sa dožadoval písomného vypracovania
stručného prednesu žaloby (v dvoch vyhotoveniach), pričom na pojednávaní predsedníčka senátu
žiadala toto písomné vyhotovenie prednesu žaloby len od sťažovateľa, nežiadala ho však od
žalovaného. Predsedníčka senátu tiež sťažovateľa obmedzovala v jeho prednesoch na pojednávaní.
Celý senát porušil hlavnú zásadu práva EÚ - kontradiktórnosť konania.

11. Podľa sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí nevysporiadal s tým, či mala oporu v zákone
požiadavka žalovaného na predloženie kópie znaleckých denníkov za obdobie ôsmich rokov. Zákon č.
382/2004 Z.z. nestanovuje dobu archivácie znaleckých denníkov. Ako preukázanie skutočnosti, že v
rokoch 2006 až 2013 viedol znalecké denníky, sťažovateľ poukázal na to, že za uvedené obdobie priznal
daň z príjmov zo znaleckej činnosti, pričom výšku dane by bez vedenia denníka nebolo možné vyčísliť.

12. Sťažovateľ poukázal na to, že požiadal predsedníčku Okresného súdu Bratislava I, aby začala
disciplinárne konanie voči sudkyni, ktorá vykonávala stáž na Ministerstve spravodlivosti SR a bola
spravodajcom v rozkladovom konaní vo veci žalobcu, pričom predsedníčka Okresného súdu Bratislava
I na jeho žiadosť uviedla, že prípadné disciplinárne konanie je premlčané, nakoľko od udalosti uplynuli
dva roky. V tejto súvislosti sťažovateľ pre porovnanie namietal, že stážujúca sudkyňa nesie za svoju
činnosť zodpovednosť len dva roky a znalec má niesť zodpovednosť osem rokov.

13. Sťažovateľ namietal, že žalovaný (ako aj krajský súd) nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, keď považoval znalecký posudok znalca Ing. U. za pravdivý. Podľa sťažovateľa Ing. U. nadhodnotil
jednotkovú cenu ovocného stromu, pričom žalovaný mal v záujme spoľahlivého zistenia stavu veci
vykonať dožiadanie na Ministerstvo pôdohospodárstva, pretože výsadba sadu bola dotovaná v roku
1996. Rovnako v tejto súvislosti sťažovateľ namietal aj závery Znaleckého ústavu pri SPU v Nitre.
Sťažovateľ tvrdí, že ním vypracovaný znalecký posudok ovocného sadu sa najviac približuje reálnemu
stavu.

14. Sťažovateľ tiež namietal záver žalovaného, že vo veci nebolo dôvodné nariadiť ústne pojednávanie,
pričom toto tvrdenie žalovaného krajský súd nezodpovedne vyhodnotil.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že žalovaný začal stíhať sťažovateľa za nepredloženie denníka v období od 15.
augusta 2014 do 28. júla 2015, t. j. za iné obdobie ako bol už potrestaný právoplatným rozhodnutím
žalovaného č. 34 120/2014/15/RK z 5. novembra 2014, ktoré sa týkalo obdobia od 6. marca 2014 do
14. augusta 2014.

16. K stanoveniu hodnoty ovocného sadu žalovaný uviedol, že sťažovateľovi nebola vyčítaná ním
stanovená hodnota ovocného sadu, ale nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. 14/2013 z 29.



októbra 2013, v ktorom sa sťažovateľ opieral o nezisťované skutočnosti, resp. jednotlivé výroky v
znaleckom posudku nemali oporu v podkladových materiáloch. Taktiež bolo sťažovateľovi vytýkané, že
pri stanovení hodnoty ovocného sadu znížil jednotkovú východiskovú hodnotu niektorých drevín až o 99
%, čím postupoval v rozpore s prílohou č. 15 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, ktorá umožňuje znížiť znalcovi jednotkovú východiskovú hodnotu dreviny najviac o 60 %.

17. K námietke ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania v konaní pred správnym orgánom žalovaný
uviedol, že spisový materiál obsahuje dostatok dôkazov pre presné a úplné zistenie skutkového stavu a
rozhodnutie veci, a tiež ústne pojednávanie by nemohlo „zahojiť“ vytýkané pochybenia - nepredloženie
denníka, neodôvodnené závery prezentované v znaleckom posudku.

18. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zopakoval námietky uvádzané v kasačnej sťažnosti
a tiež uviedol, že zamestnanec žalovaného, ktorý spracoval vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, zneužíva
svoju funkciu na šikanovanie sťažovateľa. Namietal, že nejasnosti v legislatíve nemôžu ísť na ťarchu
znalca. Poukázal na to, že na špecializovanom štúdiu znalcov na Znaleckom ústave v Nitre prijal
informáciu, že žalovanému budú od roku 2008 stačiť len výpisy zo znaleckých denníkov. Tiež namietal,
že žalovaný neuviedol účel kontroly údajov znaleckých denníkov z rokov 2006 až 2010. Mal preto
za to, že ide len o šikanovanie znalca. Uviedol, že žalovaný nespracoval kópie znaleckých denníkov
sťažovateľa doručené žalovanému od 6. do 8. októbra 2015.

19. Podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 7. novembra 2018 sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd
priznal odkladný účinok žalobe podľa § 185 SSP. Odôvodnil to tým, že rozhodnutie žalovaného priviedlo
sťažovateľa do finančnej núdze.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137
ods. 2 a 3 SSP).

21. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol sťažovateľ
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu, že bol uznaný vinným zo
spáchania správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., ktorého sa dopustil tým,
že nepredložil správnemu orgánu v období od 15. augusta 2014 do 28. júla 2015 denník, ktorý obsahuje
záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, a zároveň pri vykonávaní
znaleckého posudku č. 14/2013 z 29. októbra 2013 nepriložil k jeho písomnému vyhotoveniu listinu
preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha), vykonal ohliadku
ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku
nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín (968 tis.), výskytu chorôb,
poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania ošetrovania porastov
a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené nie je ani samotné
stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, a tiež pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil
vyhlášku č. 605/2008 Z.z. a vyhlášku č. 254/2010 Z.z.

22. Podľa § 139 ods. 1 SSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné
označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci,
znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej
sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní
alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

23. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti



mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

25. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe
čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými
argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.

26. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených
zákonných pravidiel. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a
dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné
ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a
rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou a logickou
argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia
rozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť,
prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Keďže výroku rozsudku nekorešponduje
relevantné odôvodnenie, najvyšší súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo
výroku vecne správne.

27. Úlohou súdu v preskúmavacom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho
orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom vôbec nepostupoval
a na žalobné námietky nereagoval relevantnou argumentáciou. Namiesto zrozumiteľného a  logického
vyhodnotenia argumentácie žalobcu vo vzťahu k zisteniam a záverom žalovaného krajský súd len
popisne reprodukoval skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu žalovaného a tiež
reprodukoval závery žalovaného správneho orgánu, pričom vlastná argumentácia súdu vo vzťahu k
žalobným námietkam v rozhodnutí chýba.

28. V odôvodnení rozsudku absentuje samotná logická úvaha krajského súdu, z ktorej by bolo zrejmé,
ako krajský súd vzájomne vyhodnotil tie-ktoré skutkové zistenia a príslušnú právnu úpravu a z akého
dôvodu vyvodil závery, ku ktorým dospel, vysporiadajúc sa pritom s konkrétnymi vecnými námietkami
žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval
na zistený skutkový stav relevantné ustanovenia právnych predpisov. Krajský súd síce v rozsudku
citoval normatívne ustanovenia právnych predpisov, avšak následne už z odôvodnenia nevyplýva, na
aký konkrétny skutkový stav ich aplikoval, resp. ako citované právne normy podporujú či odôvodňujú
závery o tom, že sťažovateľ spáchal iný správny delikt.

29.  Záver súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia musí byť podložený vlastnou argumentáciou
konajúceho súdu, vychádzajúcou zo zisteného skutkového stavu, ktorý je subsumovaný pod relevantné
právne normy, pričom je nutné, aby konajúci súd reagoval na vecne relevantné žalobné námietky.
Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku vecnejšie venoval len porušeniu povinnosti sťažovateľa predložiť
znalecké denníky a aj to sa nie úplne zrozumiteľne vysporiadal so žalobnými námietkami, keď k námietke
res iudicata len poukázal na obdobie, v ktorom si sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť (tak ako bolo
uvádzané vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného) bez toho, aby zrozumiteľne vysvetlil,
prečo prekážka res iudicata vo veci nenastala.

30. Vo vzťahu k ostatným porušeniam právnych predpisov, za ktoré bol sťažovateľ správnym orgánom
sankcionovaný, krajský súd v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu a
nereagoval relevantne na žalobné námietky, len sa obmedzil na všeobecné konštatovanie o stotožnení
sa so skutkovými zisteniami a závermi žalovaného. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku venoval
teoretickým východiskám o úlohe správnych súdov pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu.



Následne však pravidlá súdneho prieskumu neaplikoval na prejednávanú vec a žiadnou konkrétnou
argumentáciou nereagoval na žalobné námietky, aby v ich svetle podrobil napadnuté rozhodnutie
žalovaného testu zákonnosti.

31. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé,
spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom krajský súd porušil
právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/1/2016-184 zo 4. júla 2017 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej
žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo
odôvodniť.

33. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania
rozhodne krajský súd.

34. K návrhu sťažovateľa, aby kasačný súd priznal odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 SSP,
najvyšší súd poukazuje na to, že Správny súdny poriadok v súvislosti s odkladným účinkom rozlišuje dva
inštitúty, a to odkladný účinok správnej žaloby (upravený v § 184 až 189 SSP) a odkladný účinok kasačnej
sťažnosti (upravený v § 446 a 447 SSP). Odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd priznať
na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, uznesením, v dvoch prípadoch. Po prvé, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostrední, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a zároveň priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným záujmom. Po druhé, ak má napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o platnosti ktorého možno mať vážne
pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a rovnako súčasne priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. O návrhu rozhoduje správny súd
uznesením, proti ktorému nie je prípustná kasačná sťažnosť § 439 ods. 2 písm. e/. Odkladný účinok
správnej žaloby zaniká zo zákona právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

35. Z uvedeného podľa kasačného súdu jednoznačne vyplýva, že o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe rozhoduje správny súd v rámci konania o správnej žalobe, t. j. v prejednávanej veci krajský súd.
V prípade, že rozhodnutie vo veci samej už nadobudlo právoplatnosť, ako je tomu i v tomto prípade,
a proti takému rozhodnutiu je podaná kasačná sťažnosť, do úvahy prichádza uplatnenie druhého
spomínaného inštitútu, a to návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. O návrhu na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd.

36. Z ustanovenia § 186 ods. 2 SSP jednoznačne vyplýva, že k zániku odkladného účinku dochádza ex
lege právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, resp. môže zaniknúť aj skôr, na základe rozhodnutia
súdu, nie však neskôr ako právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Uvedené ustanovenie
jednoznačne vylučuje možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 5S/1/2016-184
zo 4. júla 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. októbra 2017. V súlade s uvedeným má kasačný
súd za to, že správnej žalobe už v tomto štádiu konania odkladný účinok nemožno priznať. Kasačný súd
preto z uvedených dôvodov návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol
podľa § 188 SSP.

37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.