{"guid": "d463899d-d907-40c8-9d7d-e32cf7d2f9ed:884a8669-6acb-42e8-832c-b133bbdc2299", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1", "spisova_znacka": "23Co/242/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/242/2016 z 20. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. novembra 2016, sp. zn. 23Co/242/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1", "identifikacne_cislo": "2511215494", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2016-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/884a8669-6acb-42e8-832c-b133bbdc2299", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/242/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215494
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511215494.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) P. X., nar. XX.XX.XXXX, P. J. XXX/
XX, P., 2) N. X., nar. XX.XX.XXXX, P. J. XXX/XX, P., 3) Q. X., nar. XX.XX.XXXX, P. J. XXX/XX, P., o
zaplatenie 322,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany,
č. k. 5C/310/2011-46 zo dňa 03. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa   p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1), 2) a 3) sa   na náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným právo na náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), §
3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,  § 100 ods. 1, 2, §
101, § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa,  skutkovo odôvodnil tým, že predtým, ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného
nároku žalobcu, zaoberal sa otázkou premlčania (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Ide o výnimku
z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta OZ. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo
zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr.
aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu
v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp.
zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce
prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie
ex offo (aj bez námietky). Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých
inštitútov súkromného práva) je  plošné  vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného
práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru
nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach
len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodov je argumentačne zjednodušené.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút,
dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami



kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za
nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava
dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom
zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt,
že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú
len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve  a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne
značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013). Je
zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako
premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre
žalovaných priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu,
t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd preto považoval
ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa (resp. v
danom prípade jeho právnych nástupcov)  a to aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného
plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí
začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie
úrokov sa považuje za uznanie záväzku  sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky
zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti
právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o
pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého
kódexu ako celku, pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava
premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto
je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-
právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013. V tejto súvislosti dáva súd
účastníkom konania do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.04.2015
sp. zn. 3 MCdo 12/2014. V danej veci je zrejmé, že k zosplatneniu došlo 24.01.2007 a premlčacia
doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka teda plynula od 24.01.2007 do 25.01.2010 (nakoľko
24.01.2010 pripadlo na nedeľu a najbližší pracovný deň bol pondelok - 25.01.2010). Žaloba bola podaná
na súd 25.11.2011, čo je po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie sa týka aj úrokov z omeškania.
Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako
celok (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z  26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014). Aj v prípade,
že by nedošlo k zosplatneniu úveru, posledná splátka bola splatná 20.06.2008 a v tomto prípade by
premlčacia doba uplynula dňom 20.06.2011. Súd s poukazom na uvedené návrh zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovaným vzniklo právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Súd však žalovaným náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko nepodali návrh na ich priznanie, navyše im v tomto konaní ani žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca  nesúhlasil s tým, že súd na daný prípad aplikoval
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2014. Poukázal na
článok 1 ods. 1 Ústavy SR, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.05.1995, PL. ÚS 36/95
z 03.03.1996, ako aj na čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a nález Ústavného súdu SR z
8.3.2011, III. ÚS 348/06-42. Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa došlo k značnému narušeniu
princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie
podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva na
majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu
práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa článku 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k
porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014
umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením



námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex
offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v
prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného účinného režimu
právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce
súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom
a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej
istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti
konania orgánov verejnej moci a  závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Prijatím § 5b ZoOS
zákonodarca zašiel ešte ďalej a porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované
právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti
súdu. Priamym aplikovaním § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd porušil zásadu stanovenú v článku
152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok
žalobným návrhom 25.11.2011, pričom predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Zároveň poukázal na časové obdobie, ktoré uplynulo odo dňa
podania žalobného návrhu až do dňa rozhodnutia vo veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia v
prvoinštančnom i odvolacom konaní.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP)  po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach  správne vyhodnotil. Súd prvej inštancie i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil.  S poukazom na  § 387 ods. 2 CSP,
odvolací súd odkazuje na  odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu žalobcovi.

6. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom domáhal zaplatenia sumy 322,16 eura s príslušenstvom
titulom vrátenia poskytnutého úveru, ktorý súd prvej inštancie zamietol.  Medzi stranami nebolo sporným,
že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobca uplatňuje svoje nároky z úverovej zmluvy, ktorú
uzavrela pôvodne spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.  a žalovaní 17.06.2005, pričom žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovaným na základe zmluvy o postúpení pohľadávok   z 05.08.2008.
Súd prvej inštancie uzavrel, že úver bol zosplatnený k 24.01.2007. Trojročná premlčacia doba podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka  uplynula  24.01.2010. Žaloba bola podaná na súd  25.11.2011 t.j.
po uplynutí premlčacej doby.



7. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prevej inštancie nemal aplikovať pri posudzovaní premlčania
žalovaného nároku ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý oprávňuje súdy aj bez návrhu
skúmať otázku premlčania uplatneného nároku, pretože toto ustanovenie nemožno aplikovať na prípady,
keď žalobca nadobudol pohľadávku pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, preto bolo v danej veci preto posúdiť, či súd prvej inštancie
postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že si nárok uplatnil po uplynutí premlčacej
lehoty (pričom uplynutie premlčacej doby nebolo namietané), na ktorú súd prihliadol ex offo.

9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2014)
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ  ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje (procesný) postup orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorým je aj súd), má teda charakter procesnoprávny a to
bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Táto norma neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, musí platiť pravidlo jej okamžitej
aplikovateľnosti. Ak  platí, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter
a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jej aplikácie, má súd prihliadať na premlčanie ex offo
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod
hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie, ktorý vo veci preskúmavaným
rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, správne
ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

12. Uvedený  právny záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 z 21.04.2015, 8 MCdo
13/2014 z 21.05.2015 a 4 MCdo 17/2014 z 26.11.2015. Rozhodnutím Ústavného súdu SR  sp. zn. II. ÚS
729/2015 z 04.11.2015 bola odmietnutá sťažnosť žalobcu (na aplikáciu vyššie citovaných ustanovení
právnych predpisov v podobnej veci) ako  neopodstatnená, preto žalobcovi je tento právny názor už
dávno známy.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

14. Žalovaní 1) až 3) majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešní. Vzhľadom na to, že žalovaným žiadne  trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p.

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/310/2011", "guid": "c59ab4b5-03e2-4b78-a31a-4cc8e0c5c150:aa3dec9c-59ae-41b1-9715-b208fe3395a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f4abac7-fd43-4c9d-accf-edd67bc58f16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 729/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 729/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.729.2015.1"}, {"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "126f6d1a-a00d-4b35-8548-aa5fcd5bf583:098b3cd6-f184-4b4c-995d-8987a894b2f6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2107231264.1", "spisova_znacka": "24Co/93/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/93/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2107231264.1"}, {"guid": "9045b296-7758-475c-b93a-28e2b1cdcf61:35becf3c-e144-483e-bb90-2ac87d6a4f8b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2212212109.1", "spisova_znacka": "11Co/377/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/377/2013 z 21. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212212109.1"}, {"guid": "abccaac4-07b8-4d8c-931b-663073b82352:a4020a63-a188-4c59-9f11-d979a18c74c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2712208921.1", "spisova_znacka": "26Co/30/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/30/2013 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2712208921.1"}, {"guid": "dc4fb656-cf77-4bef-b14b-26d73a991817:b99a5d03-c7bf-47ab-b21b-792fdad8e1f1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113230398.1", "spisova_znacka": "11Co/427/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/427/2014 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113230398.1"}, {"guid": "ecbe8688-5f30-400d-a3d7-9989ae9238d3:9fb75485-f942-498a-9d22-d03d00d25448", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8411203243.1", "spisova_znacka": "4Co/134/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/134/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8411203243.1"}, {"guid": "39130a5b-674d-4dc4-b95e-c1eeaa353a28:1e205fce-0b44-4a1b-9c53-6fc167b3dd7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1708898569.4", "spisova_znacka": "9Co/295/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/295/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1708898569.4"}, {"guid": "81ddbcae-a337-49e1-9c31-729ed932972c:38976081-d062-42bc-a976-450aad50a83c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2", "spisova_znacka": "6Co/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/2/2013 z 13. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112223259.2"}], "citovane_v": []}