Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/701/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. mája 2016, sp. zn. 24Co/701/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2513209306.1 Krajský súd Trnava | 24Co/701/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2513209306.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fe1d1d6-ce2a-45ff-ad00-b361040434cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2513209306.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/701/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513209306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513209306.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava,
Kubániho 16, proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, J., B. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom: Mgr.
H. Y., vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený advokátskou
spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 2.375,59 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 69/2014-67 zo dňa 20.
februára 2015, v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 70,82 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 131,15
eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a navrhovateľovi
vrátil súdny poplatok vo výške 135,80 eur prostredníctvom príslušného orgánu po právoplatnosti tohto
uznesenia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 96 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 149 ods.
1 O.s.p., § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4, § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a vecne tým, že vzhľadom na
skutočnosť že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, súd nezisťoval tak u odporcu ako
i u vedľajšieho účastníka na strane odporcu, či so späťvzatím návrhu súhlasia a s použitím vyššie
citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §
146 ods. 2 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na starne odporcu, ktorý úspešne namietal premlčanie
uplatneného nároku a zastavenie konania nezavinil, súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 131,50 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 101,25 eur,
1 x režijný paušál po 8,04 eur + 20 % DPH. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu
si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie vyjadrenia zo dňa 03.12.2014. Súd však právnemu
zástupcovi priznal odmenu iba za jeden úkon právnej služby, s odôvodnením, že nezistil účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože sa nejednalo o zložitý spor, okrem toho vyjadrenia
právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, pričom takéto úkony má
prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Súd však zohľadnil vznesenú námietku premlčania a tým



prospech účasti vedľajšieho účastníka v konaní na strane odporcu a o náhrade trov právneho zastúpenia
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a to výlučne v časti o uložení povinnosti zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolateľ predovšetkým namieta vzájomnú
rozpornosť dôvodov priznania náhrady trov právneho zastúpenia a súčasne aj nezákonnosť rozhodnutia
ako takého. Súd prvého stupňa totiž konštatoval, že vynaložené trovy právneho zastúpenia sú neúčelné,
že právne zastúpenie sa koncentruje na podávanie totožných podaní ako v iných konaniach a
súčasne, že takéto úkony má priamo robiť vedľajší účastník a následne súd uvádza, že zohľadnil
vznesenú námietku premlčania v prospech odporcu. Takéto zdôvodnenie je zmätočné a vzájomne sa
popiera, pretože ak súd raz konštatoval neúčelnosť právneho zastúpenia, uvedené platí na všetky
úkony právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6MCdo 5/2013. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia je nielen nedôvodné, ale aj
nezákonné a založené na nejednoznačnom rozhodnutí súdu. Deklarované trovy právneho zastúpenia
predstavujú náhradu odmeny za vznesenie námietky premlčania a jej uplatnenie nie je úkonom, ktorý
vyžaduje právne zastúpenie. Odôvodnené právne zastúpenie môže byť len v mimoriadne obtiažnych
veciach. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy aj preto, že tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto
subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho na strane koho má vystupovať, inak sa na
takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník toto nesplnil tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania
spôsobom kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. Navrhovateľ sa preto domáhal, aby
odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho
zastúpenia. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov tohto odvolacieho konania vo výške 70,88 eur.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol
rozhodnutie potvrdiť a zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania vo výške 70,82 eur. Zdôraznil,
že stanovisko odvolateľa popierajúce význam právneho zastúpenia je účelové a zjavne nesprávne,
odporujúce zákonom SR a taktiež predpisom EÚ. Bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie
zo strany vedľajšieho účastníka by bol vo veci neúspešný spotrebiteľ. Právo na zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, osobitne bolo
poukázané aj na Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 84/2014 keď Ústavný súd rozhodol, že
nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia obchodnej spoločnosti je porušením ústavných práv
tejto spoločnosti potom niet sporu, že konajúci súd v prejednávanej veci rovnakým spôsobom porušil
aj základné právo Občianskeho združenia na súdnu ochranu. Zároveň poukázal aj na ďalší Nález
Ústavného súdu ústavného súdu ČR spis. zn. I.ÚS 3819/13. Vyjadrenie vedľajšieho účastníctva
obsahovalo racionálne argumenty, pričom niektorými z nich argumentoval aj prvostupňový súd. Vo
svojom vyjadrení vedľajší účastník konkretizoval relevantnosť sumy finančných prostriedkov, vyčíslil v
percentuálnom vyjadrení odplatu za poskytnutie úveru a uviedol konkrétne údaje zo zmluvy na základe
ktorej navrhovateľ uplatnil svoje nároky a vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o predmetnú žalobu
navrhovateľa nie sú ničím len formulárom do ktorého sú vpísané stručné údaje, pretože navrhovateľ
žaluje nároky z rovnakých zmlúv.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a preto je
potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka potvrdiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom súdu doručeným dňa 14.08.2013 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatil mu sumu vo výške 2.375,59 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 9.8.2009 do zaplatenia, a trovy konania. Podaním
došlým súdu dňa 21.05.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 286, so sídlom
Fedinova 9, Bratislava vstup do konania na strane odporcu. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril cestou



svojho právneho zástupcu podaním došlým súdu dňa 9.12.2014. Navrhovateľ cestou svojho právneho
zástupcu podaním došlým súdu dňa 5.2.2015, pred konaním prvého pojednávania vo veci, vzal svoj
návrh v celom rozsahu späť a navrhol aby súd konanie zastavil.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.

V zmysle ods. 2 § 146 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznaná náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Cit. ust. § 146 ods. 1 vyjadruje výnimku, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov
konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ust. ods. 2 potom ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal
dôvodnosť uplatneného nároku. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne
platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktorý je výnimkou), že zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Podmienky pre aplikáciu vety druhej cit. ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v danom
prípade splnené neboli, keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené, potom v danom prípade žalobca späťvzatím podanej žaloby z
čisto procesného hľadiska, ktoré je v danom prípade potrebné zohľadniť, zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. V dôsledku toho vznikla povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému a
vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane.

V danom prípade bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti
za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu
o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové
a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní.
Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za dostatočný
dôvod, k uplatneniu § 150 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov vhodných osobitného zreteľa,
je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle
cit. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre to, aby bol žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania,
zaviazaný na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

K argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že nemožno akceptovať argumentáciu o neúčelne
vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom, pretože práve po vznesení námietky premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu. Žalobca neuviedol žiaden dôvod späťvzatia
návrhu, preto nemožno z ničoho vyvodiť, že by dôvodom späťvzatia bolo správanie žalovaného (napr.
v prípade splnenia žalovanej povinnosti). Skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca
vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené,



aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Rovnako ani samotná
skutočnosť, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, nie je dôvodom,
pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. K
neúčelnosti trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne žalobcom v
celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavanie konania zavinil. Ak sa účastník môže dať v konaní
zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná námietka žalobcu, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť,
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, pretože v danom prípade nejde o navyšovanie
trov, ale o vznik trov v dôsledku ústavného práva na zastupovanie. Z argumentácie žalobcu potom
akoby vyplývalo, že žalobca môže byť v konaní zastúpený, žalovaný by nemal byť, resp. nie dostatočne
kvalifikovane, pretože tak žalobcovi v prípade neúspechu zbytočne narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o
neprijateľný záver v rozpore s Ústavou SR, ako aj O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na
ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako
aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v
danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa
ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek
advokáta. Odvolací súd ďalej dodáva, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ust. § 150 ods.
2 O.s.p., nakoľko z dôvodovej správy ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z.
účinného od 15.10.2008, vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a
to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, kde
trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. O takýto prípad však v danej
veci nešlo.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia
advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej
ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady
trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba
interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. každý
spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom
združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým
účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj



z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred
príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné
zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon
nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch)
a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých
trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47
ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore
aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou
poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť
nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka
do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia
(jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do
neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom
na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti
môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu
do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a
teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony
právnej pomoci nezistil.

Rovnako nebolo možné prihliadnuť na ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorý poukázal na to, že
s účinnosťou od 01.01.2015 je pre subjekt vedľajšieho účastníka stanovená povinnosť predložiť súhlas
toho, na strane koho má vystupovať, v tomto konaní vedľajší účastník túto povinnosť nesplnil, keď pre
podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania je potrebné vychádzať z právnej
úpravy účinnej do 31.12.2014

V zmysle ust. § 137 O.s.p. je súčasťou trov konania odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pravidlá pre výpočet odmeny advokáta upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“). Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky
základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
prvostupňového konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 131,15 eur,
vychádzajúc z hodnoty sporu odmena za jeden úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom predstavuje 101,25 eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20%
DPH podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky.



V odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu spolu 70,82 eur, ako odmenu za 1 polovičný (nemeritórny) úkon
- vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu nie vo veci samej 50,63 eur, vrátane režijného paušálu vo
výške 8,39 eur 20% DPH podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka s použitím § 219 O.s.p. potvrdil a vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,82 Eur.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.