Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/93/2013 z 27. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. februára 2014, sp. zn. 3Cob/93/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7209200708.1 Krajský súd Košice | 3Cob/93/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7209200708.1 | 2014-02-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 7 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 244 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb89a217-047e-4ddc-81a2-c8d84d5ee349 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7209200708.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/93/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209200708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7209200708.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. Y. X., so sídlom X O. M. M., Q. XXX, XXXX J.,
U., zastúpený Advokátskou kanceláriou Z.. K. E. s.r.o. so sídlom v H., E. 6, proti žalovanému: N.
republika, zastúpená O. úradom H., so sídlom v H., V. 2, v konaní o 28.318,58 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/45/2009-239 zo dňa 25.2.2013,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o 9.127,47 eur s 12,32%-ným ročným úrokom z
omeškania od 1.4.2000 do zaplatenia zamietol; v prevyšujúcej časti konanie zastavil; žalovanému
náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v sume 169,00 eur, na účet
Okresného súdu Košice II, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 28.318,58 eur s 12,32%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.4.2000
do zaplatenia, náhradu trov konania, z titulu zostatku nevrátených daňových preplatkov na dani z príjmov
daňového subjektu M., o.c.p., a.s., H., uhradené Daňovému úradu v roku 1998 a 1999. Uviedol, že
predchodca žalobcu (M., o.c.p., a.s. H.) uhradil daňovému úradu v roku 1998 a 1999 preddavky vo
výške 2.679.500,50 Sk a 699.000,00 Sk, pričom správcom dane bola v priebehu roku 1999 zrazená
daňovníkovi daň z úrokov v celkovej sume 274.974,27Sk, čo predstavuje celkový daňový preplatok vo
výške 3.653.474,77Sk, z ktorého na úhradu nedoplatkov bolo preúčtovaných 2.800.349,00Sk a teda
zostatok nevrátených daňových preplatkov predstavoval žalovanú sumu 853.125,70 Sk. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť. Namietol neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky a kúpnej
zmluvy z 20.12.2005, uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu M.,
o.c.p. a.s. H. a kupujúcim postupníkom M., a.s. z dôvodu prevodu neexistujúcej pohľadávky vo výške
853.125,70 Sk.

Podaním z 30.11.2009 žalobca upresnil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 9.127,47 eur s 12,32%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.4.2000 do zaplatenia z titulu
správcom dane zrazenej dane z úrokov vo výške 274.974,27 Sk (9.127,47 eur), ktorá bola zrazená za
rok 1999 v sumách 248.480,43 Sk, 24.360,00 Sk a 2.133,84 Sk. V prevyšujúcej časti istiny (t.j. vo výške
19.191,11 eur s príslušenstvom) vzal žalobu späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd prvého
stupňa v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. (za súhlasu žalovaného so späťvzatím v uvedenej časti) konanie
o 19.191,11 eur s príslušenstvom zastavil.



Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania,
obsahom znaleckého posudku, vyjadrením znalca) a zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť
M., o.c.p. a.s.) podaním doručeným Daňovému úradu IV v H. 31.3.1999, požiadala o vrátenie preplatku
na dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a preplatku na preddavkoch za rok 1999 a preúčtovanie
časti preplatku na úhradu nedoplatku na dani z prevodu nehnuteľnosti ( suma 2.679.500,00 Sk za rok
1998 a 699.000,00 Sk za rok 1999). Podaním doručeným daňovému úradu dňa 9.4.1999 spoločnosť
M.., o.c.p. a.s. požiadala o súhlas na výmaz z obchodného registra z dôvodu rozhodnutia akcionárov
na valnom zhromaždení o zrušení spoločnosti k 31.3.1999 bez likvidácie rozdelením. Ústredné daňové
riaditeľstvo SR rozhodnutím z 8.6.1999 číslo: I. žiadosti Daňového úradu H. IV vyhovelo a predĺžilo
správcovi dane lehotu na vydanie súhlasu k výmazu daňového subjektu do doby ukončenia a uzavretia
kontroly v tomto subjekte. Následne Daňový úrad H. IV rozhodnutím z 30.4.1999 číslo: XXX/XXX/
XXXXX/XX-mari prerušil daňové konanie vo veci žiadosti daňového subjektu M., o.c.p. a.s. o vrátení
daňového preplatku, ktorý vznikol podaním priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a na
preddavkoch za obdobie od januára do marca 1999. Rozhodnutiami z 16.7.1999 Daňový úrad H. IV č.
XXX/XXX/XXXXX/XX-mari, vydal zabezpečovací príkaz, ktorým daňovému subjektu M., o.c.p. a.s. uložil
do depozitnej úschovy v prospech účtu daňového úradu istotu v sume 607.571,00 Sk a čiastočne vyhovel
tomuto subjektu a vrátil preplatok na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 1998 s tým, že celkový
preplatok k 31.3.1999 v sume 3.378.500,00 Sk použije správca dane na úhradu nedoplatkov dane z
prevodu a prechodu, na úhradu nedoplatkov vyplývajúcej z podaného dodatočného daňového priznania
za rok 1997, na úhradu nesplateného penále vyrubeného rozhodnutiami z 28.6.1999, preúčtovaním na
úhradu daňovej povinnosti za mesiac máj 1999 dane z pridanej hodnoty a ponechaním sumy 607.571,00
Sk ako zvyšku na účte, ako zabezpečenú istotu podľa zabezpečovacieho príkazu. Po odvolaní daňového
subjektu Ústredné daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím z 10.9.1999 číslo: VI/XXX/XXX/XXXX/XXXX
celkovú výšku preplatku v sume 3.378.500,00Sk potvrdilo. Rovnako Ministerstvo financií Slovenskej
republiky predmetné rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva SR z 10.9.1999 posúdilo a dospelo
k záveru, že nie sú dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Uvedené bolo dané na vedomie daňovému
subjektu listom z 29.5.2000. Na základe daňovej kontroly Daňového úradu H. IV tento dňa 24.9.1999
vyrubil M., o.c.p. a.s. daň z príjmov právnických osôb platobnými výmermi a to za roky 1995, 1996,
1997, 1998 v celkovej sume 627.001,00 Sk. Po opakovanej daňovej kontrole za uvedené roky boli
daňovým úradom vydané dodatočné platobné výmery, pričom po ich doručení daňovému subjektu
správca dane tieto zaevidoval na debetnej strane osobného účtu dane z príjmov právnických osôb
uvedeného daňového subjektu. Po reklamácii daňového subjektu z 31.7.2000, opätovne rozhodol
Daňový úrad H. IV dňa 30.8.2000, voči ktorému daňový subjekt podal odvolanie na základe ktorého
rozhodovalo Ústredné daňové riaditeľstvo SR rozhodnutiami z 3.4.2000, ktorým vyrubenú daň z príjmu
právnických osôb za rok 1995, 1996 a 1998 potvrdilo a za rok 1997 vyrubenú daň znížilo zo sumy
42.143.200,00 Sk na 42.132.800,00 Sk.

Následne bol dňa 12.12.2000 vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M., o.c.p. a.s., H. 7, H., pričom
veriteľ Slovenská republika - Ústredné daňové riaditeľstvo SR - Daňový úrad H. IV prihlásil v
stanovenej lehote pohľadávky evidované voči úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu v celkovej výške
452.310.976,00 Sk. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 29.6.2001 uznal
prihlásenú pohľadávku vo výške 390.413,776,00 Sk a poprel čiastočne prihlásenú pohľadávku čo do
pravosti vo výške 61.897.200,00 Sk. Dňa 7.2.2001 spoločnosť M., o.c.p. a.s. podala daňové priznanie k
dani z príjmov právnických osôb za rok 2000 k 11.12.2000, pričom vychádzajúc z jeho obsahu neevidoval
ku dňu vyhlásenia konkurzu voči štátu daňovú pohľadávku. Vykazoval však daňový záväzok v sume
403.952.000,00 Sk. Napriek uvedenému správca konkurznej podstaty zaradil aj pohľadávku úpadcu voči
Daňovému úradu H. IV do konkurznej podstaty z dôvodu preplatku na dani. Dňa 20.12.2005 uzavrel
správca konkurznej podstaty úpadcu M., o.c.p. a.s. Košice, ako predávajúci - postupca so spoločnosťou
M. a.s., ako kupujúcim - postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok a kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bola okrem iného i pohľadávka úpadcu voči daňovému úradu z titulu nevrátených preplatkov vo výške
853.125,70 Sk, špecifikovaných v prílohe č. 2 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Uzavretiu
zmluvy predchádzal súhlas Krajského súdu v Košiciach, opatrením z 28.9.2005, sp.zn. Xk/lXX/XXXX s
predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre M., a.s. Dňa 15.2.2006
spoločnosť M., a.s. predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu.

V priebehu konania súd ustanovil znalca F.. Z. I. K.., z odboru ekonómie a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohou bolo zodpovedať otázky žalobcu uvedené v písomnom



podaní doručenom súdu dňa 7.7.2011 a žalovaného doručenom dňa 13.7.2011. Zároveň mal uviesť aj
ďalšie skutočnosti, ktoré z odborného hľadiska ozrejmia skutkový stav. Znalec podal znalecký posudok
dňa 23.2.2012 pod číslom X/XXXX, pričom v závere po aplikácii príslušných ustanovení príslušných
právnych predpisov a ich analýze poukázal na to, že daňový subjekt M., o.c.p. a.s. k 11.12.2000
nevykazoval preplatok na dani, ale vykazoval daňový záväzok vo výške 403.952.000,00 Sk, z toho
suma 403.046.265,24 Sk predstavovala záväzok na dani z príjmu právnických osôb, pričom výsledok
daňových kontrol za roky 1995 až 1998 tvoril rozhodujúcu časť tohto záväzku vo výške 393.965.840,00
Sk.

Aj po námietkach žalobcu, ktoré boli doručené súdu 3.5.2012, znalec zotrval na svojom stanovisku
uvedenom v znaleckom posudku.

Citujúc ust. § 34, § 37 ods.2 a § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd konštatoval, že v danom
prípade bolo rozhodujúce posúdiť či predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky a kúpnej zmluvy zo dňa
20.12.2005 uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu M., o.c.p. a.s. ako predávajúcim a
M. a.s., ako kupujúcim bola pohľadávka existujúca. Podľa tvrdenia žalobcu mali byť touto pohľadávkou
daňové preplatky za rok 1998 a 1999, ako aj správcom dane zrazená daň z úrokov v roku 1999
v celkovej sume 274.974,27,00 Sk, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby tvorila predmet konania.
Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožnil so záverom znalca uvedeným v znaleckom posudku
č. X/XXXX,. nakoľko znalec vychádzal z relevantných ustanovení zákona o dani z príjmov a ich
jednoznačnej aplikácie. Navyše súd prvého stupňa mal za to, že daňový subjekt M., o.c.p. a.s. k
11.12.2000 nevykazoval preplatok na dani, ale vykazoval daňový záväzok vo výške 403.952.000,00
Sk, pričom sa jednalo o výsledok kontrol viažucich sa na predmetné obdobie rokov 1998 a 1999. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola postupovaná, resp. predávaná správcom
konkurznej podstaty spoločnosti M. a.s. dňa 20.12.2005 neexistovala, a teda nemohla byť predmetom
učineného právneho úkonu a v nadväznosti na to neexistujúca pohľadávka nemohla byť ani prevádzaná
zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 15.2.2006 medzi spoločnosťami M. a.s. a žalobcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd prvého stupňa k záveru, že uvedené právne úkony,
zmluvy o postúpení pohľadávky, sú absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ a z tohto absolútne
neplatného právneho úkonu tak nemohlo vzniknúť ani právo na zaplatenie sumy žiadanej žalobcom po
jeho čiastočnom späťvzatí vo výške 9.127,47 eur, ktorá mala predstavovať správcom dane zrazenú daň
z úrokov, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale úspešnému žalovanému trovy
konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd prvého stupňa nepriznal.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., a keďže trovy štátu pozostávajú z
odmeny priznanej znalcovi za podaný znalecký posudok v sume 169,00 eur, na tieto súd prvého stupňa
zaviazal neúspešného žalobcu.

Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd žalobu o 9.127,47 eur s 12,32%-ným ročným úrokom z
omeškania od 1.4.2000 do zaplatenia zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo alternatívne zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň žiadal
priznať aj trovy odvolacieho konania vo výške 314,10 eur. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2, písm d/ O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm
f/ O.s.p.).

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že je toho názoru, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému existovala.
Opätovne uviedol, že spoločnosť M., o.c.p., a.s., H. vykazovala k 11.12.2000 celkom záväzok voči
Daňovému úradu z dorubov na základe daňových kontrol. Tieto záväzky však vznikli až v júli a auguste
2000. Poukázal na to, že zhodne to uviedol aj znalec na str. 6 znaleckého posudku. K 1.1.2000 však M.,
o.c.p., a.s., Košice evidovala pohľadávku voči Daňovému úradu v sume 853.125,77 Sk, ktorá vznikla z



uhradených preddavkov za rok 1999 celkom v sume 578.151,50 Sk a zrazenej dane z úrokov za r. 1998
a 1-3/1999, celkom v sume 274.974,27 Sk. Preplatok, ktorý vznikol zo zrazenej dane z úrokov, mal byť
daňovému subjektu vrátený do 30 dní od podania daňového priznania, t.j. suma 24.360,00 Sk (za rok
1998) do 30.4.1999 a suma 248.480,43 Sk (za rok 1999) do 30.4.2000. Tieto pohľadávky existovali a
boli zaúčtované. V čase splatnosti predmetných preplatkov nemala spoločnosť M. žiadne záväzky voči
Daňovému úradu - tie vznikli až neskôr. Teda nemohlo dôjsť ani k žiadnemu zápočtu.

Žalobca ozrejmil súdu postupy účtovania, ktoré stanovujú, že vzťah k daňovému úradu z titulu dane
z príjmov právnických osôb sa účtuje na účte 341 kumulatívne - preto sa tam kompenzovali číselne
záväzky a pohľadávky k 11.12.2000. To však neznamená, že došlo k zápočtu. Princíp fungovania
spočíva v tom, že sa záväzky a pohľadávky z titulu dane z príjmov právnických osôb účtujú na jednom
účte, ale v inventarizácii majetku a záväzkov, ktorá sa vykonáva pri účtovnej závierke (a daňovom
priznaní) sa detailne popíšu jednotlivé operácie. M., o.c.p., a.s., Košice predložila podrobný rozpis účtu
XXX, . z ktorého bolo jasné, aké pohľadávky a aké záväzky sú tam naúčtované, teda z čoho pozostáva
výsledná sama. Poukázal na skutočnosť, že aj znalec na str. 7 posudku rozpisuje pohľadávky a záväzky
voči DÚ. Preplatky boli splatné a mali byť vrátené oveľa skôr ako vznikli právoplatné nedoplatky na dani.
Avšak daňový úrad túto zrazenú daň - preplatky nezapočítal na žiadne nedoplatky, daňový subjekt o
započítaní neupovedomil a na základe vlastného protizákonného rozhodnutia konštatoval, že nevznikol
preplatok na dani.

Preto má žalobca za to, že preplatok vznikol. Daňový úrad ho nezapočítal ani do dňa vyhlásenia
konkurzu t.j. do 11.12.2000, pričom po dni vyhlásenia konkurzu započítanie nie je možné. Totiž zrazená
daň z úrokov za roky 1998 a 1999 sa považovala za preddavky a ak za tieto roky bola táto daň zrazená
a subjekt nevykázal daňovú povinnosť, vznikol mu daňový preplatok a tento daňový preplatok mu bol
povinný správca dane vrátiť do 30 dní od podania daňového priznania k dani z príjmov právnických
osôb. Až od 1.1.2000 zrazená daň z úrokov bola síce vyberaná ako preddavok, ale v prípade, že subjekt
vykázal daňovú povinnosť, tento preddavok sa mu započítal na túto daňovú povinnosť. V prípade, že
nevykázal daňovú povinnosť, zrazená daň sa považovala za vysporiadanú a subjekt nemal nárok na
jej vrátenie.

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že zrazená daň z úrokov za obdobie 1-3/1999 v sume 248.480,43 Sk,
zrazená dňa 4.1.1999 v sume 24 360 Sk, zrazená daň z úrokov za obdobie 4- 12/1999 v sume 2.133,84
Sk, spolu 274.974,27 Sk, t.j. 9.127,47 eur je daňový preplatok a mala byť spoločnosti M. o.c.p., a.s.
vrátená v zákonnej lehote.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa oboznámil s obsahom odvolania, pričom
poukázal na to, že k námietkam žalovaného sa už vyjadril, súd sa nimi zaoberal a vo veci na základe
listinných dôkazov a znaleckého posudku rozhodol. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. § 7 ods. 1, O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 2 O.s.p.).



Podľa ust. § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie
konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a na preskúmavanie
rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak (§ 246 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu návrhu a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že právomoc súdu rozhodovať o uložení
povinností žalovaného vrátiť nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty nie je daná, nakoľko o tom
má rozhodovať príslušný orgán verejnej správy, ktorým je v tomto prípade daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty. Súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Súd poukazuje i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. XMobdo/X/XXXX-XXX, z ktorého
okrem iného vyplýva, že podľa čl. 142 Ústavy SR a § 7 O.s.p. súdy rozhodujú v občianskoprávnych,
trestnoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych veciach. Vzťah medzi správcom
dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov.
Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Pohľadávka
z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH je pohľadávkou podľa práva verejného. Na vznik, trvanie,
zmenu, ale ani na zánik takejto pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného,
a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva používajú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka preto, že na použitie uvedených predpisov odkazuje zákon z oblasti práva
verejného.

Totiž vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej
činnosti štátu a jeho orgánov a nie je vzťahom občianskoprávnym ani obchodným, ale riadi sa zák.č.
511/1992 Zb.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd podľa § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov
konania (okrem výroku o povinnosti nahradiť štátu trovy konania) a konanie zastavil.

Na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov právo podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože
konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.