Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/51/2013 z 28. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2014, sp. zn. 15Co/51/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6412212391.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/51/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6412212391.1 | 2014-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov Citované ustanovenia: § 687 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26e909bc-4aa8-4d5a-a882-98dfdf2ac79b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6412212391.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212391
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412212391.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa E. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. Y., ul. L. R. X, proti odporcovi Stavebnému bytovému družstvu, so sídlom Žiar nad Hronom,
Pod Donátom 3, zastúpeného JUDr. Janou Šalkovou, advokátkou so sídlom v Žarnovici, Bystrická
1029/101, o návrhu navrhovateľa na vykonanie opravy elektroinštalácie a zľavu z predpisu nájomného,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08. 01. 2013, č. k.
7C/35/2012 - 77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh na opravu elektroinštalácie zamietol,
taktiež zamietol návrh na poskytnutie zľavy z nájomného titulom vadnej elektroinštalácie. Navrhovateľa
zaviazal nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia 362,12 eur a 200,- eur ako trovy spočívajúce
v zaplatenej zálohe na znalecké dokazovanie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
právnej zástupkyne odporcu. Zároveň rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré v
konaní platil vo výške 181,- eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd uznesením zo dňa 28. 08. 2012, č. k. 7C/77/2009 -
487 rozhodol o vylúčení jedného z nárokov navrhovateľa na samostatné konanie. Ide o nárok, ktorým
sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti voči odporcovi vykonať opravu elektroinštalácie v byte, v
ktorom je nájomca, a to tak, že v miestnostiach označených ako izba č. 1 - kuchyňa, izba č. 3 - spálňa
a izba č. 4 - detská izba, uvedie do funkčného stavu prívod elektrickej energie do osvetľovacích telies a
v miestnostiach č. 1 - kuchyňa a č. 3 - detská izba aj do zásuviek, pričom v týchto dvoch miestnostiach
spolu tri kusy vadných zásuviek odporca nahradí novými.

Týmto uznesením prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie aj nárok navrhovateľa, ktorým sa
domáhal uloženia odporcovi povinnosti poskytnutia mu 20% - nej zľavy z nájomného za byt, titulom
zhoršených podmienok užívania bytu v dôsledku vadnej elektroinštalácie bytu, a to od 01. 04. 2010 do
odstránenia týchto vád.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľovi bol na základe
rozhodnutia zo dňa 13. 07. 1994 pridelený odporcom družstevný byt č. XX v bloku A8 v L. Štiavnici, ktorý
pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do užívania dňom 13. 07. 1994. Navrhovateľ tvrdil, že
elektroinštalácia v jeho byte je vadná, preto žiada vykonať jej opravu a výmenu vadných zásuviek.



Odporca uplatnený nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný a žiadal ho zamietnuť s poukazom
a ust. čl. 27 ods. 5 Stanov SBD, podľa ktorého družstvo je povinné zabezpečiť členovi - nájomcovi
družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu. Je povinné najmä mu
odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, ktorý umožňuje realizovať plnenia poskytované s
užívaním bytu podľa ods. 11 tohto článku, avšak len v prípade, ak byt nenadobudol prevodom členských
práv a povinností alebo výmenou bytu. K prevodu členských práv a povinností došlo práve na základe
dohody medzi prevodcom U. B. a navrhovateľom. Preto s poukazom na čl. 27 ods. 5 Stanov tvrdí, že
nemal povinnosť odovzdať navrhovateľovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd uzavrel, že medzi účastníkmi konania existuje nájomný
vzťah, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Mal preukázané, že s požiadavkou o
opravu elektroinštalácie sa vo vyššie uvedenom rozsahu navrhovateľ obrátil na odporcu, ktorý napriek
prísľubu toto nesplnil. Odporca sa bránil s poukazom na to, že táto oprava mala byť vykonaná na náklady
navrhovateľa, pokiaľ sa jedná o bežné opravy a údržbu.

Prvostupňový súd za účelom zistenia stavu elektroinštalácie nariadil znalecké dokazovanie, z obsahu
ktorého mal za preukázané, že elektroinštalácia ústiaca do osvetľovacích telies je bezvadná. Pokiaľ ide
o svetelný okruh znalec konštatoval, že tento bolo možné plne užívať aj pred časom vykonania ohliadky,
pričom nebolo možné využívať len svietidlo v kuchyni. Tento nedostatok bol znalcom odstránený. Pokiaľ
ide o zásuvkový okruh, znalec konštatoval, že je vadná zásuvka v kuchyni pri okne. V zásuvkách v
kuchyni nameral nižšie hodnoty napätia, ako bolo napätie privádzané do bytu navrhovateľa, pretože sú
tam značné prechodové odpory, zásuvky sú zbytočne neúčelovo tepelne namáhané, konce vodičov v
nich sú zaoxidované. Zásuvkový okruh, ako taký však považoval za funkčný. Zároveň odporučil vykonať
kompletnú revíziu oboch obvodov spočívajúcu v dôkladnom vyčistení všetkých spojovacích bodov a
podoťahovaní všetkých skrutiek vo všetkých spájacích resp. rozpojovacích bodoch.

Prvostupňový súd dospel na základe takto vykonaného dokazovania k záveru, že svetelný ako aj
zásuvkový obvod v byte navrhovateľa je plne funkčný. Taktiež mal za preukázané zo znaleckého
dokazovania, že odporca si plní svoju povinnosť revízií, ako aj údržby v prívodných silových elektrických
káblov.

Na zistený skutkový stav aplikoval § 664, § 668 ods. 1, § 673, § 674 a § 675 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že povinnosťou prenajímateľa je v stave spôsobilom na riadne užívanie udržiavať počas celej
doby nájmu nájomného vzťahu. A to aj napriek tomu, že nájomný vzťah vznikol s poukazom na čl. 27
ods. 5 Stanov SBD. Ak vzniknú vady na predmete nájmu, ktoré nebude môcť užívateľ odstrániť v rámci
tzv. drobných opráv, túto povinnosť má odporca ako prenajímateľ.

Dokazovaním mal však za preukázané, že elektroinštalácia je plne funkčná, vyžaduje si však menšie
opravy a to výmenu zásuviek, vyčistenie, preskrutkovanie a pravidelnú údržbu. Spôsob a rozsah nutných
opráv, zásahu do elektroinštalácie patrí do kategórie tzv. drobných opráv, ktoré zaťažujú nájomcu, teda
navrhovateľa v súlade s čl. 27 bod 6 Stanov bytového družstva, pričom všetky drobné opravy súvisiace
s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou hradí nájomca.

Drobné opravy upravuje § 5 vyhl. č. 87/1995 Z. z.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v Stavebnom bytovom družstva podľa Stanov drobné
opravy má vykonávať sám užívateľ. Zistené vady znaleckým dokazovaním spadajú do kategórie tzv.
drobných opráv, ktorých vykonanie zaťažuje užívateľa bytu, teda navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ
postavil svoju obranu v tom smere, že ako laik nemôže vykonávať pravidelnú údržbu elektroinštalácie,
súd uviedol, že nie je potrebné, aby osoba užívateľa sama o sebe vykonávala túto údržbu, avšak v
prípade, že ide o drobné opravy, je to vždy na jeho ťarchu, to znamená, že môže na pravidelnú údržbu
prizvať osobu z príslušného odboru. Keďže elektroinštalácia nie je vadná, súd zamietol návrh aj v časti,
ktorou sa domáhal priznania zľavy na nájomnom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.
s. p., keďže odporca mal v konaní plný úspech.



Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ, v obsiahlom odvolaní vyhotovenom na 23 stranách namietal
všetky závery prvostupňového súdu, rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva vo vadách, a to v tom, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, konanie má vady, ktoré
majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal, že výroky súdu neobsahujú, o elektroinštaláciu čoho, či ktorú sa jedná, či elektroinštaláciu
bytu, či o elektroinštaláciu nebytových priestorov, či iného zariadenia, kde sa táto elektroinštalácia v
objekte a obci má nachádzať a podobne. Druhý výrok neuvádza o poskytnutie zľavy z nájomného za čo
má ísť, či zľavy z nájomného za byt, či zľavy z nájomného za nebytové priestory, či zľavy nájomného za
iné zariadenie, ani titulom ktorej vadnej elektroinštalácie, ani o elektroinštaláciu čoho, či ktorú sa jedná.

Ďalšou zásadnou formálnou vecnou vadou je to, že odôvodnenie neobsahuje žiadne jeho právne a
vecné argumentácie a námietky v konaní. Preto rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Namieta, že súd nesprávne konal a vydal rozsudok na podklade vadného a neurčitého žalobného
návrhu. Poukázal na to, že súd uznesením zo dňa 28. 08. 2012 , č. k. 7C/77/2009 žalobný návrh
vylúčil na samostatné konanie a nevedomky prehliadol, že ide o vadný a neurčitý návrh, čo ani on vtedy
nepostrehol. Vada spočíva v tom, že tam v jednej vete petitu uvádza ako detskú izbu ako izbu č. 4 a
vzápätí ako izbu č. 3. Tiež v tejto vete namiesto izba č. 4 - detská izba má byť správne uvedené izba č.
2 - obývacia izba a namiesto č. 3 - detská izba má byť správne uvedené č. 3 - spálňa. Z pohľadu tam
uvádzaných závad na elektroinštalácii bytu to má zásadný význam pri dokazovaní.

Taktiež súd nepostupoval správne, ak za takéhoto stavu veci jeho špecifikáciu žaloby zo dňa 05. 12.
2012 posudzoval ako návrh na zmenu žaloby a ako taký ju zamietol uznesením dňa 18. 12. 2012 na
pojednávaní, pretože táto jeho špecifikácia žaloby z pohľadu zákona nie je návrhom na zmenu žaloby,
ale opravou podania. Namietal, že mu bol odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebolo
umožnené súdnou cestou uplatniť oprávnené nároky, aj keď o to žiadal.

K posúdeniu vecnej stránky namietal, že čl. 28 ods. 5 Stanov SBD (teraz čl. 26 ods. 5 Stanov SBD)
upravujú odlišné právne situácie. Druhá veta, ktorá upravuje výlučne situáciu a práva a povinnosti
správcu a nájomcu bytu, keď nájomca nadobúda byt do nájmu prevodom členských práv priamo od
predošlého nájomcu a nie ako voľný byt od správcu, nezbavuje správcu povinností, ktoré mu ukladá
prvá veta čl. 28 ods. 5 Stanov SBD. To sú zároveň aj povinnosti podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože správca je povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu, aj včasným odstránením závad brániacich riadnemu užívaniu bytu.

V spojitosti s čl. 12 ods. 1 písm. d) Stanov SBD (teraz čl. 12 písm. d/ Stanov SBD) odporca opäť vykladá
zavádzajúco, keď povinnosti člena družstva na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a opravu bytu
s výnimkou opráv uvedených vo vnútrodružstevnom predpise, zo zámerom zbaviť sa zodpovednosti,
rafinovane kamuflovaním textu tohto ustanovenia stanov pri prednese ne pojednávaní.

Poukázal na § 687 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 28 ods. 6 Stanov SBD, kde nájomca hradí drobné
opravy a náklady na údržbu bytu, avšak ich nezabezpečuje a nevykonáva. Zvlášť, ak sa jedná o
elektroinštaláciu bytu, ktorú povinnosť predpisy striktne ukladajú prevádzkovateľovi , teda správcovi.

Namietal, že sa nedomáha nároku takým spôsobom, ako ich konštatuje na strane 3 rozsudku okresný
súd, ale domáha opravy vadnej elektroinštalácie bytu tak, aby táto v rozsahu jej prvotného zhotovenia
bola bez závad a plne funkčná. Tvrdenie odporcu, že opravu elektroinštalácie nevykonal z dôvodu, že
táto mala byť vykonaná na jeho náklady, je zavádzajúca, pretože odporca ako správca je povinný túto
vykonať podľa § 687 Občianskeho zákonníka v spojitosti s čl. 12 ods. 1 písm. d) Stanov a čl. 28 ods.
5 a 6 Stanov SBD. Otázka úhrady za vykonané opravy je iná vec. Tú rieši správca vyúčtovaním jemu
opráv v rozsahu drobných opráv podľa vnútrodružstevných predpisov a § 5 Nariadenia vlády č. 87/1995.
Namieta, že nie je správny záver o tom, že na svetelnom okruhu ako aj zásuvkovom okruhu nie sú vady,



pretože elektroinštalácia predmetného bytu pozostáva zo svetelných okruhov a zásuvkových okruhov.
Z posudku naopak výslovne vyplýva, že elektroinštalácia v byte navrhovateľa nie je v bezchybnom
stave a neumožňuje mu riadne užívanie bytu v súvislosti s predmetnou elektroinštaláciou. Taktiež nie
sú svetelné okruhy funkčné, od neho nemožno požadovať zásah do elektroinštalácie, nie je osobne
schopný toto odborne opraviť a naviac, niet ani pôvodných komponentov na vstavaných svietidlách.
To sú výlučne povinnosti správcu, ktorý má hmotné a personálne kapacity a je povinný takéto opravy
vykonať podľa § 687 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ súd uviedol, že znalec konštatuje, že výslovne vadná je zásuvka v kuchyni pri okne, namietal, že
znalec to nikde tak nevyjadril. Naopak, v hodnotiacej časti II.2.2 uvádza, že je potrebné realizovať na
zásuvkách v kuchyni pri okne a v spálni tiež pri okne výmenu. Taktiež nie je v poriadku ani zásuvka pri
okne, pod kuchynskou linkou. Uviedol, že zásuvky horia nie preto, že by boli samé vadné, ale preto,
že sú vady v sieti elektroinštalácie bytu. Posudok v hodnotiacej časti výslovne uvádza, že pri znaleckom
úkone elektroinštalácia v byte nebola vo vyhovujúcom technickom stave ako celok, a že je potrebné
vykonať kompletnú revíziu celej elektroinštalácie bytu.

Odôvodnenie rozsudku nesprávne vykladá pojem revízie elektroinštalácie, keď ju nesprávne stotožňuje
s pojmom údržba elektroinštalácie. Revízia elektroinštalácie je činnosť, pri ktorej autorizovaný revízny
technik prehliadkou, meraním a skúšaním za pomoci prístrojov zistili stav elektroinštalácie, pričom
súčasťou revízie je vypracovanie revíznej správy, pričom vyčistenie spojovacích bodov, podoťahovanie
skrutiek je údržba elektroinštalácie.

Taktiež namietal, že predpisy nepoznajú pojem bežná údržba elektroinštalácie bytu, ani ho nespájajú
s osobou užívateľa bytu a ani s osobou správcu. Naopak, ukladajú povinnosť správcovi vykonávať
pravidelnú preventívnu údržbu elektroinštalácie bytu na podklade poriadku preventívnej údržby bytu a
domu, ktorý zahŕňa podmienky, lehoty a spôsob takej činnosti.

Pokiaľ sa v rozsudku konštatuje, že odporca si plní povinnosť revízií, ako aj údržby prívodných silových
elektrických káblov, o čom predložil správu 24/EZ/2011 o odbornej prehliadke a odbornej skúške
vyhradeného technického zariadenia elektrického v spoločných priestoroch domu, ulica L. R., L.
Štiavnica zo dňa 13. 08. 2011, odporca zavádzajúco argumentuje a súd túto argumentáciu prijíma za
správnu, že odporca nemá povinnosť vykonať revízie a pravidelné revízie elektroinštalácie bytu, keď
odporca nesprávne vykladá ustanovenie príslušnej normy STN 33 1500 a vyhlášky č. 508/2009 Z. z.
Odporca mal 01. 07. 2004 povinnosť vykonávať pravidelné revízie elektroinštalácie bytu v pravidelných,
najneskoršie 5 ročných lehotách a na podklade zistených závad, povinnosť ich odstraňovať.

Namietal odôvodnenie rozsudku na strane 5 až na strane 6, že jeho ako nájomcu predmetného bytu
podľa § 687 Občianskeho zákonníka v spojitosti s čl. 28 ods. 5 a 6 Stanov a podľa vnútrodružstevných
predpisov zaťažuje výlučne úhrada za údržby a drobné opravy bytu vykonané v rozsahu uvedenom
vo vnútrodružstevných predpisoch a v § 5 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a prílohy k tomuto
zariadeniu, pričom odporcu ako správcu zaťažuje povinnosť vykonávať údržbu a drobné opravy bytu za
takú náhradu. Tak isto názor, že si má prizvať osobu s príslušného odboru, pretože on na tieto účely
vydržiava a platí správcu a jeho odborný personál, ktorý je výlučne len na údržbu bytového fondu určený
a len takú povinnosť plní. Tvrdil, že údržbu a drobné opravy bytu v rozsahu upravenom § 5 Nariadenia
vlády je povinný vykonávať žalovaný, ako správca.

Pokiaľ v byte vykonal provizórne napájanie svetelného obvodu do kuchyne, obývacej izby a spálne, svoj
postup vysvetlil tým, že komunikácia s odporcom zlyhávala, postupoval skutočne nutne a dobromyseľne,
keď mu prestali svietiť svetlá a vytvoril provizórne okruhy z miest, kde svetlá svietili.

Namietal, že došlo k úplne nesprávnemu ustáleniu skutkového stavu veci aplikáciou nesprávnych
ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení stanov SBD, resp. neaplikovaním vnútrodružstevných
predpisov. Opakovane uviedol, že je povinný uhradiť údržbu a drobné opravy vykonané v rozsahu
podľa vnútorných predpisov odporcu a podľa § 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a prílohy
k tomuto nariadeniu, pričom odporca ako správca má povinnosť takú údržbu a drobné opravy vykonať
podľa § 687 v spojitosti s čl. 12 ods. 1 písm. d) Stanov SBD a z čl. 28 ods. 5 a 6 Stanov SBD.



Tak isto podľa § 698 Občianskeho zákonníka má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ
prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo dome závadu, ktorá podstatne alebo
po dlhší čas zhoršuje ich užívanie.

Namietal, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď neuložil
odporcovi povinnosť predložiť ku konaniu doklady, ktoré žiadal, a to technickú dokumentáciu,
elektroinštalácie predmetného bytu, revíznej správy, elektroinštalácie bytu, poriadok preventívnej
údržby elektroinštalácie predmetného bytu a domu.

Uviedol však, že jediným relevantným dôkazným prostriedkom je znalecký posudok zo dňa 12. 07. 2012.
Z posudku vyplynulo, že nepôjde len o vykonanie drobných opráv podľa úpravy vo vnútrodružstevných
predpisoch a § 5 Nariadenia vlády, ale predmetná elektroinštalácia bude vyžadovať väčšie opravy a
tie je tiež povinný vykonať a znášať odporca.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. S rozsudkom okresného súdu sa stotožnil.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa prvostupňový súd vysporiadal v konaní
vedenom pôvodne pod sp. zn. 7C/77/2009 a neskôr pod sp. zn. 7C/35/2012, rozsudok považuje za
vecne správny, zákonný a skutkový stav dostatočne preukázaný.

Pokiaľ navrhovateľ namieta formálnu vadu rozsudku vo výrokovej časti, ktorý považuje za neurčitý,
poukázal na to, že za účelom prehľadnosti konania vylúčil túto vec na samostatné konanie. Z toho
dôvodu je zrejmé, v akej veci súd rozhodol, o ktorých segmentoch a je zrejmé, že výroková časť
je presná, určitá a konkrétna. Pokiaľ na strane 3 odvolania navrhovateľ uvádza, že okresný súd
nevyhodnotil dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil, či označil v zmysle § 120 Občianskeho súdneho
poriadku platí, že súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná. Podľa ich názoru okresný súd
vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní potrebné na zistenie skutkového stavu. Podľa § 132 O. s. p.
dôkazy súd vyhodnotil podľa svojej úvahy.

Pokiaľ na strane 4 odvolania navrhovateľ uvádza, že jeho nesprávne označenie izieb v návrhu zo dňa
01. 10. 2010 je vadou, ktorá robí konanie a rozhodnutie prvostupňového súdu vadným a nesprávnym,
táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie okresného súdu, ako aj dokazovanie, nakoľko, ako
je uvedené aj v odôvodnení rozsudku na strane 4, znalec vyhodnotil aj elektroinštaláciu v spálni,
pričom uvádza, že svetelný okruh v spálni bol plne funkčný vrátane vypínača a nameraná hodnota
napätia v miestne možného pripojenia stropného svietidla bola 235 V. Znalecký posudok obsahoval
hodnotenie elektroinštalácie celého bytu. Zmätočnosť v podaných návrhoch spôsobil sám navrhovateľ
nielen nesprávnym označením izieb vo vyššie uvedenom podaní, ale aj svojimi neustálymi podaniami,
teda zmenami návrhu. Táto zmätočnosť v podaniach však nemala za následok, že by návrh ako celok,
o ktorom súd konal, bol vadný alebo neurčitý. Podanie navrhovateľa označené ako špecifikácia žaloby
zo dňa 05. 12. 2012 nebola považovaná za opravu nesprávnosti, ale za zmenu návrhu, ktorú okresný
súd nepripustil vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie.

K vyjadreniam navrhovateľa ohľadom povinnosti odporcu odstrániť závady uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne
zhodnotil elektroinštaláciu ústiacu do osvetľovacích telies za bezvadnú. K zásuvkovému obvodu
elektroinštalácie sa znalec vyjadril tak, že väčšina zásuviek je funkčná a vady spôsobené na nefunkčných
zásuvkách boli spôsobené zanedbaním pravidelnej bežnej údržby užívateľmi.

K namietaniu znalcom použitého pojmu „bežná údržba" uviedol, že znalec mal na mysli činnosť v
rozsahu drobných opráv, ktoré je povinný uhrádzať nájomca, pretože označil užívateľov za osoby, ktoré
túto činnosť nazvanú ako bežná údržba zanedbali. Zároveň poukázal na znenie § 687 ods. 2 a
Nariadenie vlády č. 87/1995. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že navrhovateľ žiadnu z činností
uvedených v prílohe B) nevykonával, ani nezabezpečil, namiesto toho vykonal podľa znalca absurdné
provizórne opatrenie, inštaláciu provizórnej elektroinštalácie, ktoré neboli potrebné. Zdôraznil znenie §
687 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje úpravu práv a povinností nájomcu - člena družstva,
pokiaľ ide o vykonanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou
bytu v stanovách. Všetky stanovy odporcu platné od 13. 05. 20121 v čl. 28 bod 6 uvádzajú, že všetky
drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou hradí nájomca. Súčasné
Stanovy odporcu platné od 14. 05. 2012 upravujú povinnosť vykonávať drobné opravy v čl. 26 bod 6.



Pokiaľ sa navrhovateľ vyjadril, že je laik, ktorý na základe ním uvádzanej technickej normy nemôže
vykonávať údržbu svojpomocne, uviedol, že navrhovateľ nie je povinný údržbu a drobné opravy
vykonávať sám, môže poveriť touto činnosťou inú osobu, a to prípadne aj za odplatu, ktorú znáša
navrhovateľ. Nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľa na strane 7 odvolania, že nájomca hradí drobné
opravy v byte, a teda ich nezabezpečuje a nevykonáva. Podľa § 692 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,
že ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľ
právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám a požadovať od neho
náhradu.

Z tohto ustanovenia prenajímateľovi vzniká právo, teda nie povinnosť vykonávať drobné opravy v byte
za predpokladu, že tak neurobí nájomca.

K tvrdeniu navrhovateľa dodal, že na úhradu nákladov za opravy sa v minulosti tvoril fond opráv bytu a
fond opráv domu. Z fondu opráv domu sa uhrádzali opravy spoločných častí a zariadení domu a z fondu
opráv bytu sa uhrádzali opravy v byte. Pokiaľ bol zostatok na fonde opráv bytu dostatočný, uhrádzali sa
aj drobné opravy, ktoré majú byť podľa § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka hradené nájomcom. Od
roku 1994, kedy došlo k odpredajú značného počtu bytov, sa na základe rozhodnutia členov družstva
na zhromaždení delegátov tvoril iba fond opráv domu (aj u nájomcov) a do fondu opráv bytu nebol
stanovený voči nájomcovi žiadny predpis. Jeho tvorba bola len na základe prerozdelenia zisku v rokoch
napr. 1998 a 2000. V roku 2008 predstavenstvo uložilo riaditeľovi povinnosť vysporiadať fond opráv
bytu a zostatok bol vo výške 36,58 eur preúčtovaný u navrhovateľa na nájomné. Od roku 2009 sa
tvorí fond opráv bytu len položkou fond opráv - úver za účelom splácania úveru na výmenu okien v
bytoch. Väčšina nájomcov bytov prostredníctvom svojich zástupcov žiadala, aby fond opráv bytu nebol
tvorený, nakoľko aj vlastníci bytov si všetky opravy hradia sami, a teda ani nájomcovia nechcú platiť
do spoločného fondu, ale radšej si chcú vykonávať opravy sami na svoje náklady. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ ako jediný zo 672 nájomcov požaduje vykonanie opráv, na najbližšej schôdzi zhromaždenia
delegátov zaradia do tvorbu fondu opráv bytov.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca si neplní svoje povinnosti ako správca, tieto si plní, o
čom svedčí aj dobrý stav všetkých segmentov v spoločných priestoroch. Navrhovateľ sa nesprávne
domnieva, že povinnosti správcu domu sú totožné s povinnosťami prenajímateľa bytu. Povinnosť
správcu domu je vykonávať správu spoločných priestorov v dome a nie v jednotlivých bytoch. Na tento
účel slúži fond prevádzky, údržby a opráv domu. Preto, ak navrhovateľ žiadal odporcu o bezplatné
odstránenie závad v byte navrhovateľa, ktoré možno radiť pod bežnú údržbu a drobné opravy, tieto
nebolo možné vykonať, pretože nejde o bezplatné služby, resp. služby hradené z fondu prevádzky,
údržby a opráv domu. Odporca preto nemal dôvod uskutočňovať údržbu a drobné opravy v byte
navrhovateľa, nakoľko išlo o povinnosti navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne.
Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, na ktorý vo svojej podstate správne
aplikoval príslušné právne normy, pričom však odvolací súd potrebuje doplniť vzhľadom na argumenty
navrhovateľa niektoré skutočnosti, a to aj vo vzťahu k ďalšej právnej argumentácii obidvoch účastníkov
v konaní a na zvýraznenie správnosti rozhodnutia vo veci, zvlášť vo vzťahu k ust. § 687 Občianskeho
zákonníka, na ktorý obidvaja účastníci vo svojich podaniach poukazujú, teda sú s ním oboznámení.

Rozhodnutie prvostupňového súdu nemá žiadne podstatné formálne vady, ani pokiaľ ide o vyhotovenie
rozhodnutia z hľadiska argumentačného a splnenia si povinností vyplývajúcich pre prvostupňový súd
podľa § 157 Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu je nepochybné, že prvostupňový súd svojím uznesením zo dňa 28. 08. 2012, č. k.
7C/77/2009 - 487 vylúčil na samostatné konanie nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal vykonania
opravy elektroinštalácie v byte, ako aj nárok, ktorým sa domáhal zľavy z nájomného za byt. Toto
rozhodnutie odôvodnil súd tým, že navrhovateľ sa domáhal viacerých nárokov, pri ktorých musí pre



každý jednotlivý nárok vykonať iné dokazovanie, v každom prípade ide o znalecké dokazovanie, avšak
znalcom z iného odboru, pričom nároky sú tak koncipované, že je možné posúdiť aj samostatne. Z
hľadiska hospodárnosti konania preto uplatnený nárok vylúčil na samostatné konanie.

Dané uznesenie sa stalo právoplatným, je zrozumiteľné a je nepochybné, čoho sa navrhovateľ domáha.
Týmto smerom súd zameral aj dokazovanie a zaoberal sa relevantnými skutočnosťami rozhodujúcimi
pre posúdenie nároku navrhovateľa, teda skúmal všetky predpoklady, ktoré sú rozhodujúce pre
posúdenie veci. Z rozsudku okresného súdu nepochybne vyplýva, aké nároky zamietol, ktorého bytu
sa týkali, pretože dané skutočnosti vyplývajú jednak z označenia trvalého pobytu navrhovateľa, teda
bytu, ku ktorého nárokom sa domáha, ako aj z vykonaného dokazovania a návrhu na začatie konania.
Výrok rozsudku je dostatočne určitý a nespochybniteľný. Výrok rozsudku musí byť stručný, nemôže
obsahovať obšírne formulácie, ktoré by robili rozhodnutie súdu neprehľadným.

Odvolací súd na okraj dodáva, že návrh, teda špecifikáciu nároku uplatňuje účastník konania, teda
navrhovateľ, kde sám vyjadruje, akého nároku sa domáha a o čom má súd konať. Teda určujúcim
faktorom je sám navrhovateľ, ktorý súdu predkladá svoju požiadavku, ktorú súd nemôže modifikovať.
Vo svojom odvolaní navrhovateľ nenamieta, že by súd konal o inej veci, ako o tej, ktorej sa svojim
návrhom navrhovateľ domáhal. Prvostupňový súd na strane 2 svojho odôvodnenia konštatuje, že
navrhovateľovi bol na základe rozhodnutia pridelený zo strany odporcu družstevný byt č. XX bloku A8 v
L. Y., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do osobného užívania, a vo vzťahu ku ktorému
navrhovateľ tvrdí, že elektroinštalácia je vadná.

Pokiaľ ide o námietku, že súd nevenoval pozornosť tvrdeniam navrhovateľa, resp. že tieto skutočnosti
neuviedol do rozhodnutia, s námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože v odôvodnení rozhodnutia
na strane 2 súd uviedol, že argumenty navrhovateľa sú stručne obsiahnuté v rozhodnutí pokiaľ ide
o námietky vo vzťahu k elektroinštalácii s tvrdením, že odporca si svoje povinnosti neplní. Tvrdenia
navrhovateľa vyplývajú aj zo strany 3 rozsudku okresného súdu. Odôvodnenie rozsudku reaguje na
všetky tvrdenia navrhovateľa, ktoré opätovne uvádza aj vo svojom odvolaní. Pokiaľ navrhovateľ namieta,
že prvostupňový súd jeho zásadné právne a vecné argumentácie a námietky neprerokoval, ani sa
nimi nezaoberal, nie je pravdivé, pretože prvostupňový súd sa s nimi vyporiadal a vyhodnotil ich.
Navrhovateľ obšírne argumentuje, pre rozhodnutie však nie je rozhodujúce posúdenie skutočností,
ktoré nemajú žiadnu relevantnosť k podstate veci, ktorou v zjednodušenej forme je vyriešenie otázky,
či ide o vykonanie drobných opráv v byte, pokiaľ ide o namietané vady navrhovateľom, kto tieto má
vykonať a kto ich má hradiť, resp. ako majú byť vykonané. Obšírna argumentácia navrhovateľa smeruje
k danej podstate sporu, pričom navrhovateľ si nesprávne vykladá svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
Stanov bytového družstva a Občianskeho zákonníka. To, že súd neakceptoval tieto obsiahle námietky,
neznamená, že by sa s nimi nezaoberal alebo by ich nevyhodnotil, práve naopak, celé odôvodnenie
prvostupňového súdu reaguje na námietky navrhovateľa a ním uplatnený nárok.

Pokiaľ namieta navrhovateľ, že súd vydal rozsudok na podklade vadného a neurčitého žalobného
návrhu, námietka nie je dôvodná, pretože, ako vyššie odvolací súd konštatuje, súd je viazaný návrhom
navrhovateľa a nie je oprávnený meniť ním uplatnený nárok. Z obsahu spisu, ako aj z rozhodnutia je
zrejmé, že obsah uplatneného nároku nebol sporný a súd sa ním zaoberal, nič na tom nemení ani
skutočnosť, že by navrhovateľ urobil chybu v označení izieb, pretože ide o subjektívne označenie
tej ktorej izby z hľadiska jej účelu a užívania, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia veci, pretože zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že zisťoval elektroinštaláciu v celom byte, riadne ju nafotil,
popísal.

Pokiaľ namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, námietka nie je dôvodná, pretože súd o
jeho návrhu konal, vykonal riadne dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo rozhodujúce
pre posúdenie daného nároku a vo veci rozhodol. To, že súd neakceptoval názory navrhovateľa, neriadil
sa nimi, resp. ich nevykladal tak, ako navrhovateľ, neznamená, že mu bolo právo na súdnu ochranu
odňaté.

Pokiaľ ide o posúdenie vecnej stránky, odvolací súd uvádza, že názor navrhovateľa, podľa ktorého hradí
drobné úpravy a náklady na údržbu bytu, avšak ich nezabezpečuje a nevykonáva, nie je správny. V
tomto smere argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu k odvolaniu sú správne a v súlade so zákonnou
úpravou. Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľa z hľadiska právnej úpravy je dôležité ust. § 685



Občianskeho zákonníka a nasl., ktoré upravujú osobitné ustanovenia o nájme bytu. Aj keď prvostupňový
súd citované ustanovenie, resp. ustanovenie § 687 Občianskeho zákonníka necitoval vo svojom
rozhodnutí, z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že z neho vychádzal a svoje odôvodnenie na ňom založil
vo vzťahu k vnútrodružstevným predpisom, teda stanovám, ktoré upravujú vykonávanie drobných opráv
v byte.

Ust. § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt
v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu. Podľa ods. § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomná zmluva neurčuje inak,
drobné úpravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca.
Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis. Tretí
ods. upravuje, že práva a povinnosti nájomcu - člena družstva, pokiaľ ide o vykonávanie drobných opráv
v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, upravujú stanovy družstva.

Citované ustanovenie upravuje povinnosť prenajímateľa, teda odporcu odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním
bytu. Druhý odsek však bližšie upravuje skutočnosť, že drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním
uhrádza nájomca, pričom pojem drobných opráv je upravený v Nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. v §§
5 až 9. Odsek tri umožňuje v stanovách družstva bližšie upraviť práva a povinnosti nájomcu, pokiaľ
ide o vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou
bytu. Navrhovateľ na túto skutočnosť vo svojom odvolaní poukazuje, namieta však nesprávny výklad
daného ustanovenia, ako aj príslušných článkov stanov. Je totiž toho názoru, že nájmomca hradí drobné
opravy a náklady na údržbu, avšak ich nezabezpečuje ani nevykonáva. Tento názor nie je správny. Treba
podotknúť, že Stanovy bytového družstva z roku 2006 v čl. 12 upravujú povinnosti člena družstva, kde
pod ods. 1 písm. d) je upravené, že člen družstva je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a
opravy bytu s výnimkou opráv uvedených vo vnútrodružstevnom predpise. Z citovaného článku vyplýva,
že povinnosťou člena družstva je nielen opravy bytu vykonávať na vlastné náklady, ale ich aj zabezpečiť,
z citovaného ustanovenia nevplýva, že povinnosť zabezpečiť údržbu má v tomto rozsahu niekto iný.
To, či tieto opravy môže zabezpečovať správca, je otázkou ďalších dohôd v rámci nájomcov, resp.
vlastníkov družstevných bytov a správy domu. Z čl. 28 ods. 5 nepochybne vyplýva, že družstvo je povinné
zabezpečiť nájomcovi družstevného bytu plný a nerušený výkon jeho práv spojených s užívaním bytu,
ktoré ustanovenie korešponduje ust. § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak ho dopĺňa, že tieto
povinnosti nemá v prípade, ak byt nadobudol v súvislosti s prevodom členských práv a povinností, čo
bolo preukázané v rozhodovanom prípade. To znamená, že ak navrhovateľ nadobudol byt prevodom
členských práv, povinnosťou odporcu nie je odovzdať mu byt v stave spôsobilom na riadne užívanie,
pretože za danú skutočnosť zodpovedá prevádzateľ členských práv.

Odsek 6 však upravuje, že všetky drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s
údržbou hradí nájomca. Citovaný odsek upravuje len to, čo a kto hradí náklady, teda je ním nájomca.

Pokiaľ však ide o ods. 9, z neho nesporne vyplýva, že pokiaľ sa nájomca družstevného bytu
nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a obvyklej údržby bytu, družstvo má právo urobiť tak po
predchádzajúcom upozornení nájomcu na jeho náklad samo.

Spojenie citovaného článku 28 z článkom 12 nepochybne možno vykladať len tak, že zabezpečovať
údržbu a opravy bytu, pokiaľ ide o rozsah drobných opráv v byte súvisiacich s užívaním, musí samotný
nájomca. Len v prípade, že sa o to nepostará, môže družstvo na náklad nájomcu tieto opravy vykonať.
Teda z čl. 28 ods. 9 nevyplýva povinnosť družstva vykonávať drobné opravy a obvyklú údržbu bytu v
dome. Daný záver je logický z toho dôvodu, že byt je už v užívaní nájomcu, ktorý je povinný sa oň riadne
starať a nie je žiadny dôvod pre to, aby prípadné poškodenia bytu, jeho riadnu údržbu, mal povinnosť
vykonávať prenajímateľ, v danom prípade družstvo. Z toho vyplýva aj prípadné oprávnenie družstva
rozhodnúť o tom, či drobné opravy vykoná alebo nie, či vyzve nájomcu na ich odstránenie alebo nie, a
to predovšetkým vo vzťahu k ostatným užívateľom obytného domu, pretože pokiaľ by nedostatočná
údržby bytu spôsobovala problémy v užívacom práve ostatných vlastníkov bytov, prípadne nájomcov,
o odstránenie tohto závadného stavu sa musí družstvo postarať. Pokiaľ vady nespôsobujú problémy s
užívaním bytom ostatným vlastníkom, či nájomcom, takúto povinnosť nemá.



Rovnaká právna úprava vyplýva aj zo stanov bytového družstva z roku 2009, kde v čl. 12 ods. 1 písm. d)
vyplýva, že člen družstva je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu a opravy bytu, s výnimkou
opráv uvedených vo vnútrodružstevnom predpise. Povinnosťou člena družstva je teda jednak zabezpečiť
údržbu, teda sa postarať sám o opravy, a taktiež ich vykonať na vlastné náklady. Z citovaného článku
nevyplýva, že by zabezpečovať údržbu mal v tomto rozsahu odporca - družstvo. Z čl. 28 ods. 6 vyplýva,
že všetky drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s údržbou hradí nájomca. V
zmysle ods. 9 pokiaľ sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a obvyklej údržby bytu,
družstvo má právo urobiť tak po predchádzajúcom upozornení nájomcu na jeho náklad samo. Z ods. 10
vyplýva aj to, že nájomca družstevného bytu je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť družstvu tých
opráv v byte, ktoré má vykonať a uhradiť družstvo a umožniť ich vykonanie. Citovaný odsek zodpovedá
ust. § 692 Občianskeho zákonníka. Daný odsek upravuje postup pri opravách v byte, ktoré nemožno
podradiť pod kategóriu upravenú v ust. § 687 ods. 2 resp. vyššie citovaný ods. 9, teda, ak nejde o
vykonanie drobných opráv a obvyklú údržbu.

Je teda nepochybné, že v zmysle § 687 ods. 3 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti navrhovateľa
a odporcu sú upravené stanovami družstva priamo, pokiaľ ide o vykonávanie drobných opráv a úhradu
nákladov s tým spojených , to znamená, že právna úprava rozlišuje pojem vykonanie úpravy, ako aj
náhradu týchto nákladov. Z Nariadenia vlády SR č. 87/1995, z § 5 ods. 1, 2 nepochybne vyplýva, že ide o
ustanovenie, ktoré upravuje drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou
údržbou bytu vo vzťahu k § 687 ods. 2. Odsek 1 upravuje, že drobnými opravami v byte súvisiacimi
s jeho užívaním sú okrem iného výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo
vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe Nariadenia.

V prílohe Nariadenia č. 1, sú upravené drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním, kde pod
písm. b) sú upravené elektrické zariadenia, a to pod bodom 1, je oprava, výmena vypínačov všetkých
druhov poistiek a ističov všetkých druhov, zásuviek, tlačidiel, objímok, zvončekového a signalizačného
zariadenia, včítane tlačidla pri vchode, transformátora zvončeka i miestnej batérie, ak patrí k bytu. Podľa
bodu 2, sem patrí aj oprava osvetľovacích telies, prípadne výmena ich jednotlivých súčastí.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že všetky namietané vady spadajú pod
kategóriu drobných opráv. Tieto dané opravy musí zabezpečiť nájomca - navrhovateľ na svoje náklady.

Zo znaleckého posudku vyplynuli jednotlivé odpovede na určujúce otázky v danej veci. Znalec
konštatuje, že elektroinštalácia v byte navrhovateľa nie je v bezchybnom stave a neumožňuje
navrhovateľovi riadne užívanie bytu v súvislosti s predmetnou elektroinštaláciou. Tento záver však bez
kontextu celého znaleckého posudku neznamená, že sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu
navrhovateľa. Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, že elektroinštalácia nie je v bezchybnom stave
z toho dôvodu, že navrhovateľ nevykonáva drobné opravy súvisiace s jej užívaním. Konštatuje, že
elektroinštalácia má dve samostatné časti, dva okruhy a to svetelný a zásuvkový okruh. Nie je
dôvodná námietka navrhovateľa, že ide o viacej okruhov. Znalec konštatuje, že svetelný okruh staticky
namontovaný ako súčasť bytu a aj všetky svietidlá v prípade ich nainštalovania do celého bytu bolo
možné plne využívať a po odstránení jednoduchej vady v kuchyni je možné ho využívať v celom rozsahu.
Zásuvky nebolo možné plne využívať.

Odvolací súd poukazuje na citované Nariadenie vlády, že pokiaľ zásuvky nemožno plne využívať, ich
oprava alebo výmena patrí do kategórie drobných opráv. Znalec konštatoval, že statický montovaný
svetelný okruh pôvodný v byte je funkčný. To, že znalec odporučil vykonať revíziu a vyčistenie
spojovacích bodov a podoťahovanie skrutiek, čo platí aj pre zásuvkový okruh, patrí do bežnej údržby,
ktorú zabezpečuje nájomca. Sem patrí aj výmena zásuvky v kuchyni pri okne a zásuvky v spálni tiež
pri okne. Pokiaľ znalec konštatoval, stav elektroinštalácie vo vzťahu k nameraným nižším hodnotám
napätia, poukázal na prechodové odpory, ktoré zásuvky zbytočne neúčelovo tepelne namáhajú, konce
vodičov sú zaoxidované a takýto stav zásuviek znalec jednoznačne neodporúča ďalej ponechať a je
potrebné vykonať to, čo uvádza v bode II.2.2, z čoho vyplýva, že je potrebné vykonať revíziu svetelných
okruhov, aj keď sa javia ako plne funkčné, vykonať jej údržbu, opravu, či čiastočnú výmenu, ktorú ďalej
konkretizuje tak, že výmenu treba realizovať na zásuvkách v kuchyni pri okne a zásuvku v spálni tiež
pri okne, a vyčistiť všetky elektrické krabice a všetky miesta, kde sú nainštalované elektrotechnické
prvky, vrátane povysávania týchto miest od nečistôt a pavučín. Zo záverov znalca vyplýva, že
pokiaľ by nájomca vykonával bežnú údržbu elektroinštalácie, stav elektroinštalácie by bol rozhodne v



užívaniaschopnom stave. Zistené vady spočívajú v nevykonávaní drobných opráv v súlade s prílohou
Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Znalec nezistil žiadne také vady, ktoré by pod túto kategóriu nespadali,
resp. ktoré by spôsobovali nemožnosť užívania bytu a tieto opravy by bol povinný odstraňovať odporca.
Pod všetky navrhované opatrenia znalcom možno podradiť drobné opravy upravené Nariadením vlády,
a to opravu zásuviek, čo objímok. Sem možno zaradiť aj podoťahovanie skrutiek v zásuvkách, vyčistenie,
odstránenie oxidácie, čo má vplyv na technický stav elektroinštalácie.

Je správny záver prvostupňového súdu, že na zistenie a odstránenie závad si môže navrhovateľ prizvať
odborníka a z ničoho nevyplýva povinnosť, aby tieto práce vykonával sám. Zo stanov bytového družstva
vyplýva len povinnosť zabezpečiť odstránenie týchto vád. Pokiaľ poukazuje v odvolaní na vady zásuviek,
ako bolo vyššie konštatované, zásuvka spadá pod pojem drobných opráv a navrhovateľ vadné zásuvky
musí vymeniť za nové.

Nie je možné akceptovať ani námietku, že zásuvky horia nie preto, že by boli samé vadné, ale pre vady v
sieti elektroinštalácie bytu. Sieť elektroinštalácie bytu nie je vadná, čo vyplýva zo znaleckého posudku
a horenie zásuviek je spojené s práve nedostatočnej údržby (prach, nedotiahnuté skrutky).

Prvostupňový súd mal dostatočne preukázané, že odporca vykonáva revízie elektroinštalácie v zmysle
právnych noriem. Ani z normy STN S 59 009 nevyplýva, že povinnosťou odporcu by bolo vykonávať
pravidelné revízie elektroinštalácie v byte. Z danej normy vyplýva skutočnosť, že nájomca alebo majiteľ
sú zodpovedný za zabezpečenie pravidelných prehliadok a skúšok.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že predpisy nepoznajú pojem bežná údržba elektroinštalácie bytu, ani ho
nespájajú s osobou užívateľa bytu, ani s osobou správcu, odvolací súd uvádza, že námietka je účelová,
pretože ustanovenie § 687 ako aj Nariadenie vlády jednoznačne upravuje pojem drobných opráv a
nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, pričom pod bežnú údržbu bytu možno zahrnúť opravy
zariadenia aj vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok, ktoré sú citované v prílohe nariadenia, kde
ako bolo vyššie uvedené, sú uvedené aj oprava, výmena vypínačov všetkých druhov, ako aj zásuviek.
Zistené vady znalcom spadajú pod túto kategóriu, a ide nepochybne o bežnú údržbu bytu tak, ako to
vyplýva z nadpisu § 5 Nariadenia vlády č. 87/1995.

Jednoducho povedané, z ničoho nevyplýva povinnosť pre odporcu, aby navrhovateľovi do bytu natiahol
úplne nové vedenie - statické a vymenil svietidlá ako aj zásuvky.

Rozvody znalec neoznačil ako vadné, keďže ich označil ako plne funkčné, problémové boli konečné
zariadenia, ktorých údržbu zabezpečuje nájomca. Ak teda navrhovateľ na strane 16 odvolania opätovne
namieta, že údržbu a drobné opravy predmetného bytu je povinný vykonávať odporca ako správca,
jeho tvrdenie nie je pravdivé vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Pokiaľ namieta, že súd nesprávne
aplikoval vnútrodružstevné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka, odvolací súd
sa s námietkou nestotožňuje, pretože na základe riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo relevantné
vo vzťahu k prejednávanej a uplatnenému nároku, prvostupňový súd vo veci správne rozhodol.

Pokiaľ namieta, že zo znaleckého posudku nevyplynulo vykonanie len drobných opráv, ale že
elektroinštalácia vyžaduje väčšie opravy, nebolo preukázané, ako je vyššie konštatované, že by
statické okruhy neboli funkčné. Pokiaľ by navrhovateľ požadoval „naťahanie nových rozvodov, prípadne
medených drôtov" jeho práva, ktoré uplatňuje k odporcovi sú nad rámec jeho postavenia ako nájomcu
daného bytu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.