Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/272/2016 z 23. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. októbra 2016, sp. zn. 19CoE/272/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3614204163.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/272/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3614204163.1 | 2016-10-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed8b50b8-3de5-4b19-92f8-dfb73cc9e574 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3614204163.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/272/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204163
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614204163.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: L., právne
zastúpeného M. proti povinnému: O., o vymoženie 2.098,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/552/2014-23 zo dňa 04. apríla 2016,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že
súdnemu exekútorovi bolo 21.01.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré súdny exekútor postúpil exekučnému súdu dňa 05.02.2016.
Oprávnený v ňom k svoju vzťahu k povinnému uviedol, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii je
pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - obchodnou
spoločnosťou Z. (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou
povinným na rad právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku indosoval v prospech oprávneného.
Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej
splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní. O nároku zo
zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným rozkazom, sp. zn.
1Zm/1091/2013, ktorý je v exekúcii exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené oprávnený
navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený k doplneniu návrhu na
vykonanie exekúcie pripojil listinné dôkazy, ktoré mali ním tvrdené skutočnosti osvedčiť, a to oznámenie o
postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 05.04.2013, identifikáciu postúpenej
pohľadávky, kópiu zmenky vystavenej 04.06.2007 na rad právneho predchodcu oprávneného a zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007. Zo zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného
na jednej strane a povinným na strane druhej, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré
obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi,
ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom,
bydliskom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z výpisu z obchodného registra
exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným
podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov. Po oboznámení sa s
obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5Zm/1091/2013 exekučný súd ďalej
zistil, že zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu nemal k dispozícii
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou
zabezpečovaného hlavného záväzkovo-právneho vzťahu a zmenkový súd preto nemohol ani teoreticky
podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že zákon č.
191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení účinnom do 22.12.2015 neobsahovalo obdobné ustanovenie



ako ustanovenie s účinnosťou od 23.12.2015 zakotvené v § 17 ods. 2 citovaného zákona, čo
však neznamená, že dovtedajšia vnútroštátna právna úprava, ale najmä normy práva Európske Únie, s
ohľadom na judikatúru Súdneho dvora, či povinnosť „eurokonformného výkladu“ vnútroštátneho práva
nepripúšťali, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho
vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské
štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa bolo treba aj v čase
vydania zmenkového platobného rozkazu vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá
zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Pod vhodnou ochranou spotrebiteľa je treba chápať
celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok.
Oprávnený ako žalobca v základnom konaní svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
uplatnil na základe predloženého originálu zmenky bez toho, že by akýmkoľvek
spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka
viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Zmenkový súd následne zmenkový platobný
rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenky. Odčlenil teda zmenkový abstraktný
vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne
neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska
ich možnej neprijateľnosti, či neprihliadol na obmedzenie použitia zmenky. Ustanovenie § 4 ods. 7
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pritom už v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
istým spôsobom obmedzovalo možnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, keď stanovilo, že
ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku
alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený
nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých
čiastkových nárokov uplatnená suma pozostávala (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru,
čo úroky, či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta), a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných
zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania.
Vzhľadom na vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a s ohľadom na skutočnosť,
že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol súd prvej inštancie
tak, že exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol o pokračovaní exekúcie.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a vychádzajúce
z nesprávneho právneho posúdenia, exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Postupom exekučného súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať
pred súdom, keď exekučný súd ním predložené dôkazy nijako nevyhodnotil. Právny názor súdu prvej
inštancie, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť
preukázať, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, podkladom ktorého bola zmenka, bolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je nesprávny. Z obsahu citovaného ustanovenia
vyplýva, že zisťovaciu povinnosť má exekučný súd. Exekučný poriadok ukladá oprávnenému v
takýchto exekučných konaniach len povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodných
skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Túto
povinnosť oprávnený v stanovenej lehote splnil. Exekučný súd mal v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku vyhodnotiť ním navrhované dôkazy a preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie, inak by na základe
predložených dôkazov musel mať za preukázané, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je právnym dôvodom
vymáhaného nároku, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani s
dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie zmenky obmedzené, ani neprípustné.



3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
Uznesenie je dostatočne odôvodnené, teda nie je nepreskúmateľné, ako uviedol oprávnený. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky
oprávneného odvolací súd uvádza:

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 04.07.2014 podaná
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.12.2013, č.k. 5Zm 1091/2013-10,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2014. Súd vydal dňa 07.07.2014 poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo 04.06.2007, oznámením o postúpení pohľadávky z 05.04.2013, identifikáciou
postúpenej pohľadávky a fotokópiou zmenky. Súd prvej inštancie si vyžiadal a pripojil spis Okresného
súdu Bratislava V, sp. zn. 5Zm 1091/2013, z ktorého vyplýva, že išlo o konanie o vydanie zmenkového
platobného rozkazu, kde v spise sú založené len návrh, úradný záznam o prevzatí zmenky
súdom a fotokópia zmenky, v spise sa nenachádza zmluva o úvere.

10. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa
04.06.2007, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že
by ju bol povinný uzatváral na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, v zmluve bol
povinný identifikovaný obvyklými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, a naopak, právny predchodca
oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý mal v predmete podnikania okrem iného
poskytovanie úverov.
11. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie porušil jeho právo konať pred súdom, keď nijako
nevyhodnotil ním predložené dôkazy, prípadne nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza,
že v exekučnom konaní sa v zásade nevykonáva dokazovanie v takej forme, ako ho pozná základné
konanie. Je povinnosťou oprávneného predložiť všetky listiny (vrátane listín požadovaných podľa § 39
ods. 4, resp. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku). Možno súhlasiť s oprávneným, že túto povinnosť
si oprávnený splnil. Exekučný súd vyhodnotil tieto listiny v rozsahu, v akom to bolo potrebné na
rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe listín,
predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, ako už bolo uvedené vyššie,
že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v



konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

12. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou
od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu
napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný
súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku teda nemá ani
možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných
podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v
konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Je možné súhlasiť s oprávneným v tom, že v čase vydania exekučného titulu
(zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové
platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015
Z. z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach,
v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu
domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných
v takýchto konaniach dôvody na zastavenie exekúcie dané sú (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku),
pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) by musel
vychádzať z listín predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f
ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených
oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods.
4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

13. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola
právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z
nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne,
aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne
vyjadril. Formulácia „v konaní ... nebolo prihliadnuté na ...“ (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku)
nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal
prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou
použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní
týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný
rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len
samotná zmenka (súd prvej inštancie si vyžiadal predmetný spis Okresného súdu Bratislava V, z
ktorého zistil, že tomu tak bolo aj v tomto konkrétnom prípade), súd prvej inštancie správne aplikoval na
preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy
tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky,
(2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov). V danom prípade je zjavné, že
nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, keďže Okresný súd Bratislava V v
základnom konaní nemal k dispozícii zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2007,
teda ani nemohol preskúmať, či nárok, uplatňovaný zo zmenky, nemá základ v aplikácii neprijateľných
zmluvných podmienok.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).