Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/21/2016 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. marca 2016, sp. zn. 7CoE/21/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415202210.1 Krajský súd Prešov | 7CoE/21/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415202210.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae8fbd5a-4d20-4b9d-9db1-6affead90cba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415202210.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202210
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202210.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému O. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v N. na ul. Q.. O.
č. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.646,80 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 28.09.2015 č.k. 2Er 136/2015-19 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej oprávnený s povinným uzatvorili
zmluvu o úvere. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere uzatvorili zároveň i rozhodcovskú zmluvu podľa ust. §
3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory
vzniknuté zo zmluvy o úvere mali riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred niektorým s označených
rozhodcovských súdov. Výber jednej z týchto alternatív bol prenechaný na vôli žalujúcej strany.

Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské
zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov. Dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, pričom jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom
nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa
zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

V prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým, materiálne vykonateľným exekučným
titulom, lebo rozhodcovský súd pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nemá právomoc vo veci konať
a rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský
súd pred tým, ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, spotrebiteľ je v takom prípade
nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je
založená rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská
zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť
oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju nemožno
považovať za individuálne dojednanú. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci



rozhodcovského súdu, ktorý ma zase za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa
preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že argumentom v prospech prípustnosti
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, prípadne rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z dôvodovej správy, cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná
úprava považuje také ust. za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa ust. 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ust. sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na
jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou,
ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by došlo k jej zániku, a to bez
vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Na to, aby
vôbec rozhodcovská zmluva vznikla nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten
povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od zmluvy
odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nie je ani súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a
súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o
revolvingovom úvere. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k
vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva, keďže jednostranne
zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti
dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať (vec C-453/10). Z hľadiska
účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania je potrebné poukázať i na to,
že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosť uplatnenia práv ako je tomu pri konaní pred súdom. Uzatvorená rozhodcovská zmluva popri
tom, že je individuálnym dojednaním nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods.
1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva, vychádzajúc z tohto ustanovenia nikdy nie
je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi
nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie čl. 3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva,
že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí a nárokov medzi zmluvnými stranami.
Konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným
súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Okrem toho ust. čl. 3 ods.
3 Smernice Rady č. 93/13/EHS v spojení s ust. bodu 1 písm. q/ prílohy Smernice považuje za nekalú
podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť
spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského alebo arbitrážneho konania,
ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa
žiadny znak nekalej praktiky, pretože výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002
Z.z. a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže.



Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného.

Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
všeobecným súdom alebo pred niektorým z označených rozhodcovských súdov. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania.

Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ.



Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby
na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len
demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu
mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením
sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú ani
čl. 2 a 3 rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa. Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy,
a to tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,
s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní.
Zároveň v tomto článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho
a rozhodcovského konania z týchto článkov vôbec nevyplýva. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,



ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Vo vzťahu k možnosti danej povinnému odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodať, že odstúpiť
možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy
neprichádza do úvahy.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí
byť zamietnutá.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.