Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/87/2016 z 25. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. augusta 2016, sp. zn. 18CoE/87/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415202476.1 Krajský súd Prešov | 18CoE/87/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415202476.1 | 2016-08-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a5f0e04-4dda-49f0-9db3-e6e731f4bff9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415202476.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202476.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Fiľakovského v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: W. V., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX W. B. XXX, o vymoženie 28,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/159/2015-20 zo dňa 03.07.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie “) žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Petra Molnára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu z dôvodu,
že rozhodcovská doložka v časti XV. Všeobecných poistných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v určitých prípadoch
v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá
je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci, čo má za následok nevykonateľnosť exekučného titulu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Mál za to,
že na základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a dospel k
nesprávnemu právnemu rozhodnutiu v merite veci. V konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania
oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva na spravodlivý
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl.36 ods. 1 Listiny. Exekučný súd prekročil svoje
právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08).
Keďže nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali exekučnému konaniu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto
konanie súdu hodnotiť jednoznačne ako neprípustné. Vo svetle uvedených skutočnosti navrhol aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.1
a 2, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 2 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy/doložky. Vo veci 3Cdo
146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,



či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

5. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej
len „OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet.

6. Osobitné zmluvné dojednania v poistnej zmluve podpísané povinnou ako aj Všeobecné poistné
podmienky v časti XV. uvádzajú podmienku rozhodovať vzájomné spory a sporné nároky výlučne v
rozhodcovskom konaní.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného je potrebné uviesť, že na podstatnú časť jeho
odvolacích námietok dal odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 v právnej veci toho istého oprávneného: Najvyšší súd SR v citovanom uznesení
uviedol, že cit:„ skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou), súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou
ku škode spotrebiteľa.“ „Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského
súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods.1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v
nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria
bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v
konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu..“„ dôvodom pre záver
o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej. Je tomu tak v prípade, keď rozhodcovská doložka bola medzi



zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) „Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie ....“ a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť,
že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach“. Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyššieho súdu SR, nie je
možné považovať rozhodcovskú zmluvu podpísanú toho istého dňa, ako bola podpísaná poistná zmluva,
a to na vopred pripravenom formulári, za individuálne dojednanú.

8. Odvolací sa stotožňuje s poukázaním súdu prvej inštancie na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, a nevidí dôvod na odklon od neho ani v tomto
prípade.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou
doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnej
osobe bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že
zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

10. Ak aj oprávnený doložil na preukázanie individuálneho dojednania tzv. záznam o požiadavkách a
potrebách klienta k poistnej zmluve, tak z tohto záznamu o požiadavkách a potrebách klienta nevyplýva,
že bol povinný ako klient poisťovne poučený o následkoch rozhodcovského konania. Je tam len záznam,
že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne
vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z..

11. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinnou mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinná
osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia
sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno
označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

12. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a ods. 4
písm. r) OZ považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje jej neplatnosť.

13. K námietke oprávneného, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu
resp. pri posudzovaní rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že postup súdu nie je v rozpore
s procesnými právami oprávneného. Táto odvolacia námietka je preto neopodstatnená. Obsah listín
predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie,
čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom exekučného
súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva



oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

14. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie s osvojením si odôvodnenia ako správne potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený
rozhodcovský rozsudok.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).