Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/170/2014 z 11. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 11. mája 2015, sp. zn. 15Co/170/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4412221859.2 Krajský súd Nitra | 15Co/170/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4412221859.2 | 2015-05-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/627af958-2df5-4078-aa06-e7b002a0283c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412221859.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/170/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221859
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221859.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/684/2012-52 zo dňa 28.03.2014

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/684/2012-52 zo dňa 28.03.2014 p o t v
r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že dňa 27.09.2012 žalobkyňa súdu
doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej 565 eur titulom škody ( 440,-
eur nemajetková ujma +125,- eur majetková škoda ) a to podľa zákona 514/2003 Z. z., ktorá škoda
jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej
veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: T. C.. Majetková
škoda v sume 125,- eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti a o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70,- eur , udržiavanie a správa informačného systému 40,-eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,-eur, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia dodržal zákonnú lehotu.
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 440,-eur, ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou
Ústavného súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi
prináleží 55,-eur, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný celých 262 dní.

V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne
preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku



škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za
zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza
aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo
vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi
v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi
okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu
prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania
takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná
lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek
výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z. z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v
exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
značka 13Er/494/2010.

Zistil, že dňa 10.05.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému : T. C. o vymoženie 772,-eur s
prísl.. Výzvou zo dňa 25.5.2010 exekučný súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere ( z
ktorého právneho úkonu vznikla vymáhaná pohľadávka) . Dňa 06.09.2010 oprávnený predložil zmluvu o
úvere a dňa 22.10.2010 exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
na vykonanie exekúcie.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa § 9 zákona č.514/2003Z. z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie (o žiadosti
exekútora na vydanie poverenia) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. V predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky ohľadne prípadného prieťahu v
konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol
Ústavný súd Slovenskej republiky, ani Európsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom na súčasne znenie ust.
§-u 9 ods.2 zák.č.514/2003 Z. z. by len tieto skutočnosti by mohli byť podkladom pre záver o nesprávnom
úradnom postupe. Takéto podklady zákon predpisuje pre nárok na náhradu škody spôsobnej
nesprávnym úradným postupom od 1.1.2013, napriek tomu súd mal za to, toto ustanovenie treba brať
do úvahy ako výklad aplikácie pôvodného ustanovenia §-u 9 citovaného zákona (platného



v čase podania návrhu na súd v tejto veci). V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by tieto
podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup spočívajúci v nevykonaní úkonu v zákonnej lehote. Vzhľadom na vyše uvedené, súd konštatuje,
že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nedošlo v predmetnej exekučnej
veci Okresného súdu Nové Zámky.

V konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej a to vznik a výška
škody. Žalobkyňa síce tvrdila vznik škody, avšak vznik škody (ani majetkovej ani nemajetkovej)
preukázaný nebol a nebol produkovaný žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobkyne o tom , že
jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s tým, že o jej žiadosti o vydanie poverenia nebolo rozhodnuté
do 15 dní. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody a jej výšky pritom zaťažovalo v tomto
konaní žalobkyňu. Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 2, § 3 ods.1, § 6, § 9 ods.1,2, § 17, § 25 ods.1 Zák. č-
514/2003 Z. z..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.05.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V podanom odvolaní žalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,



pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.