Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/34/2012 z 21. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2012, sp. zn. 43CoE/34/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111217905.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/34/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111217905.1 | 2012-03-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4a7f48-d778-40b2-bce4-be00fa010dca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111217905.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217905
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217905.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Hattalova č. 12/C, IČO 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Romanom Dulom,
advokátom so sídlom v J. J., Y. č. XX proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., T. č.
XX o vymoženie pohľadávky v sume 823,23 Eur a príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Robotnícka č. 4, pod spisovou
značkou EX 352/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
4Er/1771/2011-19 zo dňa 16.08.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1771/2011-19 zo dňa 16.08.2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom -rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, IČO 35 862 882 pod spis. značkou IIC0410213 zo dňa 10.06.2011,
ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu
823,23 Eur s príslušenstvom. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou G.
J., a.s. so sídlom v J., G. č. X/J., IČO 31 340 890 a povinným dňa 22.08.2008, na základe ktorej
právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 995,82 Eur a povinný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume po 64,53 Eur.
V čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nedosiahnutia
dohody sa na riešenie sporov uplatní rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných
podmienkach banky G. J., a.s.. Podľa bodu 10.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia akýchkoľvek sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.



Okresný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) ex offo preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom.
Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po
stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či
rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Pritom vyslovil, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky
zákonník zaisťuje spotrebiteľom, odôvodňuje to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom.

Súd vyhodnotil zmluvu o úvere zo dňa 22.08.2008 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva,
predovšetkým ustanovenia piatej časti I. hlavy Občianskeho zákonníka.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Ako súd uviedol,
ochrana zaručená spotrebiteľom Občianskym zákonníkom umožňuje exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalé zmluvné dojednanie aj v tých prípadoch, ak spotrebiteľ
nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich
uplatniť z dôvodov nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Demonštratívny výpočet ustanovení
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky je obsahom ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré podľa písm. r) uvedeného ustanovenia patrí podmienka,
ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovský súd.

V posudzovanej veci okresný súd uviedol, že návrh zmluvy o úvere predložený právnym predchodcom
oprávneného je pripravený na predtlačenom tlačive, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a
zmeniť jeho obsah, vrátane neoddeliteľných súčastí - Obchodných podmienok pre úver a Všeobecných
obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia ich vzájomných sporov.
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Neprijateľnosť
znenia rozhodcovskej doložky spočíva podľa okresného súdu v tom, že spotrebiteľovi fakticky odopiera
možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde vzhľadom na minimálne dôvody porušenia zmluvných
povinností zo strany oprávneného vo väčšine prípadných sporov. Cieľom veriteľa z úverového vzťahu,
resp. jeho právneho nástupcu, je dosiahnutie riešenia ním iniciovaných sporov pred rozhodcovským
súdom zakotveným paušálny spôsobom v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
úverovej zmluvy, o čom mal súd vedomosť z vlastnej rozhodovanej činnosti.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako právny akt
nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok
vydaný v predmetnej veci je nulitným právnym aktom z dôvodu absencie vykonateľnosti exekučného
titulu, súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma
možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci



vychádza zo skutočnosti, že súd aplikoval správny právny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil.
Oprávnený poukázal, že rozhodcovská doložka uvedená v čl.10.2 Všeobecných obchodných podmienok
platných v čase uzavretia zmluvy (ďalej „VOP“) v bode 2, písm. b) nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej
doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie všeobecnému súdu. Z uvedeného
dôvodu nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho
zákonníka. Oprávnený uviedol, že už priamo v zmluve o úvere je odkaz na rozhodcovskú doložku
upravenú vo VOP, s ktorých obsahom mal povinný možnosť sa oboznámiť. VOP boli prístupné na
pobočke G. J., a.s., kde sa uzatvárala zmluva o úvere. Povinný svojím podpisom v zmluve o úvere
potvrdil, že sa s VOP oboznámil a súhlasí s nimi. Povinný mal zároveň možnosť v zmysle čl. 10.2.3
VOP vyjadriť svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. V tomto prípade by rozhodcovskou doložkou
nebol viazaný a spor by mohol byť riešený len pred všeobecným súdom. Ako oprávnený uviedol, povinný
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril.

Ďalej namietal, že súd sa v rozhodnutí nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o bankách“), podľa ktorého v
čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Okresný súd tiež nezohľadnil
procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v
rozhodcovskom konaní napriek procesnej pasivite povinného posúdil nárok oprávneného. V prípade, ak
by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný
súd nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali mať procesné práva povinného, v čom rozhodcovský
súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom do jeho účinnej procesnej obrany.

Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a G. J., a.s. ako
podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej
banky Slovenska, ktorá vykonáva nad činnosťou bánk bankový dohľad, ustanovuje pravidlá obozretného
podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,
dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 z. z. o dohľade nad finančným trhom,
osobitných zákonov a iných všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na
dohliadané subjekty alebo ich činnosť.

Podľa odvolateľa súd svojím rozhodnutím odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušil
jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Mal za to, že ak by si oprávnený, vzhľadom na závery súdu
v napadnutom rozhodnutí uplatnil svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka v zmysle ust. §
93b zákona č. 483/2001 Z. z. bola povinná ponúknuť klientovi (spotrebiteľovi) neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, všeobecný súd by na základe
námietky žalovaného a poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 106 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu.

Nesúhlasil so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, ktoré smerujú k
paušálnemu ponímaniu neprijateľnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, pretože
cieľ, ktorý mal byť aplikáciou smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sledovaný, by sa mohol necitlivou aplikáciou obrátiť v neprospech chránených, teda spotrebiteľov.
Banky podnikajúce na základe zákona o bankách by pravdepodobne sťažili podmienky poskytovania
spotrebiteľských úverov, a to s poukazom na to, že rozhodcovské konanie je v porovnaní s konaním pred
všeobecnými súdmi považované za efektívnejšie a rýchlejšie. Vyslovil názor, že činnosť exekučného
súdu podľa ust. § 44 Exekučného poriadku je nástrojom ochrany spotrebiteľov pred zneužívaním
právneho poriadku zo strany niektorých nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľom úvery
za podmienok odporujúcich dobrých mravom. V závere vyslovil, že tvrdenia súdu ohľadom nekalosti
doložky nepoľahčujú skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas, povinný svoje
povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania
nemal snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier, resp. ich nedodržiaval. Rozhodnutím súdu bol oprávnený
poškodený, keďže na majetok povinného nie je momentálne možné viesť exekúciu.



Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť,
preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvého stupňa, preto sa v
odvolaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 04.08.2011 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre
Noskovej doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal
okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. IIC0410213 vydaný
dňa 10.06.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s. rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Michaelou
Heldovou, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému)
dlžnú sumu 823,23 Eur spolu s úrokom vo výške 24 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 02.03.2010
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 02.03.2010 do
zaplatenia, ďalej vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu splatnosti úveru v sume 82,14 Eur a odo
dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01.03.2010 v sume 215,09 Eur, dlžné poplatky
v sume 49,04 Eur, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania v sume 46,78 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy
o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník
uzavreli dňa 22.08.2008.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom
okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.08.2008 medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené možno
konštatovať s ohľadom na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Okresný súd preto postupoval správne, keď na
právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva,
predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom.

V článku 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2008), ktoré sú súčasťou úverovej
zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa na riešenie vzájomných sporov
uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.

Podľa čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, zatiaľ čo
klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo
všeobecnému súdu.



Podľa čl. 1 bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok je rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský
súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 882.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu 04.08.2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2, písm. d) cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa ust. §
3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 22.08.2008 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 prvej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, 88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku v Obchodných podmienkach pre úver, resp. Všeobecných obchodných podmienkach, ktorých
obsah dlžník nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako
samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku
individuálne.



Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že povinný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s
Obchodnými podmienkami pre úver i Všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným dňa 22.08.2008, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie
záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z
úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd.
Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej
formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol
ovplyvniť, mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť vrátane Obchodných
podmienok pre úver a Všeobecných obchodných podmienok. Nie je možné stotožniť sa s názorom
odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa, ktorý nevyužil možnosť vyjadriť nesúhlas
s rozhodcovskou doložkou. Uvedený nesúhlas bolo potrebné v zmysle bodu 10.2.3 Všeobecných
obchodných podmienok vyjadriť formou písomného oznámenia banke, čo nezodpovedá zákonnej
úprave o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý
následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno
vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel
jej významu a vyššie uvedenú možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky využil. Takéto dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne
správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.