Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/546/2015 z 11. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. decembra 2016, sp. zn. 3Co/546/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7512210973.3 Krajský súd Košice | 3Co/546/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7512210973.3 | 2016-12-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d2f0d4f-94ce-4000-b777-cee7a27cd755 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7512210973.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/546/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210973
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512210973.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C.U. XXX, E.. Č.. G. G.
M., J. Z. C. O. A. O. T. U. B.. O. Z., J. U. A. C. T., 2. E. V., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Stropkove, Námestie SNP
7, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 5.465,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/306/2012 - 126 z 25.05.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zaplatení 2.071,20 eur s prísl., ako aj vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví v rozsahu sumy 2.876,54 eur spolu s úrokom z omeškania konanie zastavil. Žalovaných
v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.071,20 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 43,15 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zo sumy
43,15 eur od 21.9.2009 až do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.10.2009 až do zaplatenia, zo sumy
43,15 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy
43,15 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, so sumy 43,15
eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur
od 21.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od
21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.9.2010
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.11.2010
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.1.2011
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.3.2011 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 43,15 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, zo
sumy 43,15 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 43,15 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.8.2011
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.10.2011 do
zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,15 eur od 21.11.2011 do zaplatenia,
s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,15 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 43,15
eur od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od
21.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.4.2012 do zaplatenie, zo sumy 43,15 eur od 21.5.2012
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo



sumy 43,15 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, zo sumy
43,15 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15
eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od
21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.3.2013
do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur do 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.5.2013 do
zaplatenia, zo sumy 43,15 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že plnením jedného zo žalovaných, povinnosť plnenia druhého žalovaného zaniká. V prevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania
v sume 276,86 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy
5.465,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.794,07 eur od 16.09.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný v 1. rade sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd
prvej inštancie v tom čase účinných ustanovení O.s.p. ustanovil opatrovníka.

3. Podaním zo dňa 11.03.2015 vzal žalobca žalobu späť v rozsahu sumy 2.876,54 eur s tým, že súd
prvej inštancie v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) , keďže k čiastočnému
späťvzatiu došlo pred prvým pojednávním, konanie v rozsahu sumy 2.876,54 eur spolu s úrokom z
omeškania zastavil.

4. Predmetom konania tak zostala povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 2.589 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania z každej splátky, splatnej v období od 20.07.2008 do 20.06.2013 a to
dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti až do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 23.06.2003 postupca a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“) v znení ich dodatkov. Touto zmluvou postupca SLSP a.s. poskytla žalovanému v 1. rade
peňažné prostriedky, ktorých podmienky čerpania, splácania, ako aj následky pri nesplnení zmluvných
povinností sú upravené v zmluve ako aj vo VOP. K tomuto záväzku pristúpil žalovaný v 2. rade ako
ručiteľ. Vzhľadom k tomu , že žalovaný nesplnil svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy
odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

6. SLSP a.s. postúpila pohľadávku žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 vo
výške 4.794,07 eur (vrátane úroku) a úrokov z omeškania vo výške 671,47 eur. Pohľadávku žalovaný
v 1. rade uznal v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 10.09.2010, pričom zákonného úroku z omeškania
sa žalobca domáha odo dňa 16.09.2010 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie mal z predložených listín žalobca preukázané, a to z - úverovej zmluvy zo dňa
23.06.2003 (čl. 4), že SLSP a.s. poskytla žalovanému v1. rade ako dlžníkovi sumu 100 000 Sk s
úrokovou sadzbou 8,8% ročne s poplatkom za poskytnutie úveru 2%, ktorý sa zaviazal vrátiť v 120
mesačných splátkach po 1300 Sk mesačne, splatných do 20. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou
dňa 20.7.2003 a poslednou dňa 20.6.2013. Ako vyplýva - z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 23.6.2003
(čl.6) žalovaný v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil veriteľovi v čl. II. Dohody o ručení, že uspokojí veriteľovu
pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX za tam uvedených podmienok (písm. a) až f) tohto
článku) v prípade, ak dlžník neuhradí dlh veriteľovi riadne a včas. Dňa 4.11.2009 SLSP a.s. postúpila
pohľadávku voči žalovaným na žalobcu a táto skutočnosť bola dlžníkovi oznámená listom zo dňa
20.11.2009 - žalovaný prevzal dňa 31.12.2009 a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi tiež listom zo dňa
20.11.2009 - jemu bolo doručené dňa 4.1.2010 (doručenky čl. 12, 13).

8. Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.09.2010 (č.l. 11 spisu) mal
súd prvej inštancie preukázané uznanie pohľadávky žalobcu žalovaným v 1. rade, v zmysle citovaných
článkov tejto dohody.

9. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd vykonal jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vychádzal len z
dôkazov predložených stranami, keďže žiadne iné dôkazy neboli navrhnuté. V prvom rade poukázal na
to, že ani v pokuse o zmier žalobcu zo dňa 12.6.2012 a ani v inej listine sa neuvádza, kedy, kým a akým
spôsobom bol úver predčasne zosplatnený, čo sa ani neobjavilo v žalobe, ani v žiadnych tvrdeniach
žalobcu, a preto vychádzal z toho, že celý úver bez ohľadu na to, že ako pohľadávka bol postúpený



pôvodným veriteľom na žalobcu, dobehol v splátkovom režime uvedenom v zmluve. Konštatoval, že
uznanie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade bolo len formálnym potvrdením existencie záväzku, pričom
výška konkrétneho dlhu, uvedeného sumou 47.974,07 eur v tom čase ( 10.09.2010) nezodpovedala
realite, keďže dlh bol tvorený jedine nezaplatenými splátkami, ktoré sa podľa zmluvy stali splatnými ku
dňu 20.08.2010 (splátka za 9/2010 dňa 10.09.2010 ešte splatná nebola). Keďže žaloba v časti splátok,
splatných v období pred 20.07.2008 dozadu, bola žalobcom vzatá späť, súd sa nezaoberal účinkami
Dohody o uznaní dlhu zo dňa 10.09.2010 v súvislosti s predĺžením premlčacej doby na 10 rokov.

10. Mal za to, že úverový vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 23.06.2003 je vzťahom - absolútnym
obchodom bez ohľadu na to, že vznikol v čase, keď Slovenská republika nebola ešte členom EÚ, preto
je treba aplikovať i na tento vzťah predpisy na ochranu spotrebiteľa.

11. Vec právne posúdil v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 502, § 503, §
504, § 506 ObZ, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval prednostnú aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to aj na
právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, § 100, § 103 OZ, § 517 ods. 2 OZ.

12. Konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 02.07.2012 a podľa zmluvy mala byť posledná splátka
uhradená dňa 20.06.2013 a keďže sa týka splátok splatných v období od 20.07.2012 do 20.06.2013,
žaloba bola podaná predčasne, čo bolo zhojené plynutím času po začatí konania a keďže žalovaní
pohľadávku žalobcu po podaní žaloby nezaplatili, dňom 21.06.2013 sa žaloba ohľadne celého úveru
stala dôvodna. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi nepremlčané splátky, ktoré sa stali splatnými
v čase od 20.06.2009 dozadu. Splátky splatné v období od 20.07.2009 do 20.06.2013 v celkovej sume
2.071,20 eur boli žalobcovi priznané a na ich náhradu boli zaviazaní žalovaní spolu so zákonným úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z nich až do zaplatenia.

13. Žalobu ohľadom splátok splatných v období od 20.07.2008 do 20.06.2009 súd prvej inštancie vrátane
príslušného úroku z omeškania z týchto súm zamietol.

14. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 2. rade, že má oprávnenie odmietnuť plnenie veriteľovi pre to,
že nekonal s odbornou starostlivosťou, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ má právo žiadať
splnenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník, napriek výzve, v primeranej lehote dlh nesplnil. Pre vznik záväzku
ručiteľa je rozhodujúce len to, že dlh nesplnil dlžník, pričom je bez významu, či veriteľ využil všetky
možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky oproti dlžníkovi, a ak je jeho pohľadávka
zabezpečená ručením, dáva to veriteľovi právo dosiahnuť uspokojenie aj pomocou tohto zabezpečenia.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že už v roku 2009 pôvodný veriteľ preukázateľne oznámil obom
žalovaným, že pohľadávku postúpil, nový veriteľ ich vyzýval na zaplatenie a obaja zostali pasívni.

15. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a pomerne rozdelil náhradu trov
konania, keďže prevažne úspešní boli žalovaní, v rozsahu 24,2 % (62,10 % mínus 37,9 %), v zmysle
uvedenej špecifikácie a vyčíslenia, vo výške priznania 276,86 eur na účet právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade.

16. Proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku, týkajúceho sa zaplatenia sumy 2.071,20 eur s
príslušenstvom podal odvolanie žalovaný v 2. rade v spojení s výrokom o náhrade trov konania. Mal
za to, že v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a poukazoval na to, že sám žalobca vo
svojej žalobe na č.l. 3 uvádza, že pôvodný veriteľ SLSP a.s. odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na
úhradu dlžných súm, s poukazom aj na pokus o zmier zo dňa 12.06.2012, z ktorého vyplýva, že SLSP
a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a taktiež v prílohe č. 3 k Zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.11.2009 je uvedené, že pohľadávka bola ku dňu 04.11.2009 v omeškaní 1415
dní a teda, úverový vzťah bol ukončený v decembri 2005. V bode 3.1. Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu zo dňa 10.09.2010 je uvedené, že žalovaný má vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch a preto už ku dňu podpisu predmetnej dohody bola pohľadávka žalobcu premlčaná.
Preto nechápe tvrdenie žalobcu, že k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu nedošlo, čo je účelové
s poukazom na ním vznesenú námietku premlčania, ako aj na citované rozsudky Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.04.2014 sp.zn. 1Co/60/2014 a zo dňa 26.02.2015 č.k. 8Co/159/2014-209.



17. K odopretiu plnenia ručiteľom podľa ust. § 549 OZ, citoval znenie tohto ustanovenia, ako aj
ustanovenia § 546 a § 548 ods. 1 OZ, viď ich komentár a mal za to, že Zmluva o splátkovom úvere medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená ešte dňa 23.06.2003, pričom
žalovaný sa dostal do tzv. sústavného omeškania s plnením už v decembri 2005 a žalobca pristúpil k
vymáhaniu pohľadávky až po takmer 7 rokoch a preto ich námietka premlčania s odkazom na ust. § 549
OZ je dôvodná (viď rozsudok NS SR zo dňa 26.06.2008 sp.zn. 8NCdo/7/2008).

18. Vo vzťahu k trovách konania poukazoval na neodôvodnené nepriznanie náhrady trov konania v
zmysle citovaného odôvodnenia. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku a
žalobu v tejto časti zamietol, zároveň aj zmenil výrok o trovách konania, alternatívne, aby rozsudok v
jeho napadnutom výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaný v 2. rade si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

19. Proti zamietavému výroku napadnutého rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Napádané
dôvody odôvodňoval citáciou ustanovení § 387 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397 ObZ a poukazoval na to, že
v danej veci súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby, keďže na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, keďže ide o zmluvu
o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ v zmysle citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvedené zastával názor,
že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej
splátky, odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Následne sa vyjadroval
k priznanej náhrade trov konania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil
tak, že vyhovie návrhu žalobcu v celom rozsahu, resp. napadnutý výrok rozsudku zruší a v rozsahu
zrušenia vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

20. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade, u žalovaného aj v
kontexte ust. § 206 ods. 2 posledná veta O.s.p., od 01.07.2016 ust. § 367 ods. 2 posledná veta CSP,
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contratio, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods.
1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust.
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, čo nemožno povedať o odvolaní žalovaných.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2016 o 09.00 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 21.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contratio.

23. Žalobca ako aj žalovaní podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

25. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie



spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne
v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané, po preskúmaní odvolania
žalobcu voči výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

30. Odvolacia námietka žalobcu v kontexte naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. (toho času § 365 ods. 1 písm. h) CSP), týkajúca sa nepremlčania uplatneného nároku v
prevyšujúcom rozsahu, nemá vplyv na vecnú správnosť tejto časti rozsudku a nie je spôsobilá v tejto
časti privodiť ani zmenu napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

31. Odvolací súd apeluje na to, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľského nároku, pričom
spotrebiteľské právo a jeho úprava v Občianskom zákonníku je dôsledkom transpozícií Smerníc EÚ,
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa a vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
vzťahoch je riešený vo viacerých rozhodnutiach súdov SR spôsobom, ktorý sa postupne vyvíja smerom
k dôslednejšej ochrane spotrebiteľa.

32. Súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúce z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase
jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v tejto napadnutej časti nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

33. Súd prvej inštancie v zamietavom prevyšujúcom rozsahu vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

34. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcom rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie v spore v tomto zamietavom rozsahu.

35. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na



prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

36. Zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.6.2014 bola doplnená do ust. § 52 ods. 2 OZ tretia
veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

37. Keďže k tomuto doplnenému textu neexistuje prechodné ustanovenie znamená to, že od dňa jeho
účinnosti sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

38. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv.
absolútne obchody sa vyjadroval ústavný súd už v rozhodnutí z 19.6.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, ktorým
odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde
odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský.

39. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že na prejednávanú vec
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že majú prednosť pred
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenia §
391 ods. 1 a § 397 ObZ o premlčaní, ale ustanovenie § 101 s § 103 OZ.

40. Odvolací súd akcentuje na to, že premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Dovolanie sa námietky
premlčania (§ 100 ods. 1 OZ), má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku
čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok,
t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je
obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

41. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prvej inštancie, tak
ako to správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, povinný prihliadať na premlčanie
vzhľadom na námietku žalovaného v 2. rade, správne s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OZ.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

43. To ale nemožno konštatovať po preskúmaní napadnutého vyhovujúceho výroku z hľadiska
odvolania podaného žalovanými (§ 367 ods. 2 posledná veta CSP), nakoľko odvolanie podané
žalovanými proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku, týkajúce sa zaplatenia sumy vo výške
2.071,20 eur s príslušenstvom, je dôvodné.

44. Odvolacia námietka žalovaného v 2. rade sa týka ním vznesenej námietky premlčania, vychádzajúc z
tej skutočnosti, že úverový vzťah bol ukončený už v decembri 2005 (viď Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.11.2009), ako aj z tej skutočnosti, že z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu zo dňa 10.09.2010 vyplýva vedomosť žalovaného o premlčaní dlhu a jeho následkoch, a preto už
v tento deň bola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu premlčaná s poukazom na citované rozsudky
Krajského súdu v Prešove. Keďže žaloba bola podaná žalobcom takmer po 7 rokoch, je dôvodná aj
aplikácia možnosti ručiteľa odoprieť plnenie v zmysle ust. § 549 OZ. Taktiež žalovaný poukazoval na
nesprávne priznanie náhrady trov konania.

45. Odvolací súd apeluje na to, že z odôvodnenia napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku vyplýva
správna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčania nároku. Odôvodnenie
vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nepremlčané splátky,
ktoré sa stali „splatnými v čase od 20.06.2009 dozadu. Splátky v období od 20.07.2009 do 20.06.2013 v
celkovej sume 2.071,20 eur sú žalované žalobcom dôvodne a preto boli žalovaní zaviazaní k povinnosti
ich zaplateniu, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
každej z nich až do zaplatenia“, je ale nepreskúmateľné odvolacím súdom, t.j. nespĺňa náležitosti



odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (v tom čase účinného) a to vzhľadom na jeho
nejednoznačnosť, nejasnosť a neurčitosť.

46. Odvolací súd preto v tejto vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku dospel k záveru o odňatí možnosti
konať pred súdom v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., th.č. v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom).

47. Nepreskúmateľnosť vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku je zrejmá z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie uviedol, že priznal žalobcovi nepremlčané splátky,
ktoré sa stali splatnými v čase od 20.06.2009 dozadu a preto splátky, splatné v období od 20.07.2009
do 20.06.2013 v celkovej sume 2.071,20 eur sú žalované dôvodne a preto boli žalovaní zaviazaní k
povinnosti ich zaplatenia a to spolu so zákonným úrokom z omeškania. Vzhľadom k tomuto nejasnému
konštatovaniu súdu prvej inštancie odvolací súd nemohol pristúpiť ani k preskúmavaniu odvolacích
námietok zo strany žalovaného v 2. rade týkajúcich sa premlčania celého uplatneného nároku s tým, že
odvolací súd dáva do pozornosti ustálenú súdnu prax týkajúcu sa uznania premlčaného dlhu žalovaným
v 1. rade v kontexte pristúpenia k záväzku titulom ručenia žalovaným v 2. rade, a to aj z hľadiska
posudzovania platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi
žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 10.09.2010 v kontexte tej skutočnosti, že ide o predtlačené
formulárové dohody, ktoré nútia klienta ich prijať ako celok, ako aj k ich nedojednaniu osobitnou formou,
ktorá je daná na podpis so všetkými tam uvedenými podmienkami, bez možnosti akéhokoľvek zásahu
žalovaných do dohody s tým, že uvedené skutočnosti je potrebné posudzovať aj v kontexte ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa t.j., keďže orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré brania uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Aj keď ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 a vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, keďže ide o ustanovenie procesné, orgán rozhodujúci o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný prihliadať na hore uvedené skutočnosti, ako aj preukázanie
aj bez námietky, a to vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie.

48. Vzhľadom k tomu je povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať individuálnosť dojednania dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ako aj tú skutočnosť, či nešlo len o predtlačenú
formulárovú dohodu v kontexte záväzkov, na ktorých plnenie sa zaviazali nie obaja žalovaní ale len
žalovaný v 1. rade, keďže žalovaný v 2. rade v tomto záväzku vystupuje len ako ručiteľ, titulom dohody
o ručení, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovaným v 2.
rade dňa 23.06.2003 a ktorý osobitne ako ručiteľ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku so žalobcom neuzavrel, čím sa osobitne nezaviazal k úhrade premlčanej pohľadávky, a to
potom, čo jednoznačne dospeje k záveru, že k predčasnej splatnosti pohľadávky nedošlo, vychádzajúc
z odvolacích námietok žalovaného, ktorý poukazoval na pokus o zmier zo dňa 12.06.2012, zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo
dňa 10.09.2010, z ktorých odvodzoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ako aj
ukončenie úverového vzťahu už v decembri 2005.

49. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku
o zaplatenie 2.071,20 eur s príslušenstvom žalovanými v 1. a 2. rade voči žalobcovi zrušil v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) CSP s odkazom na ust. § 391 ods. 1, 2 CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

50. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať v zmysle od
01.07.2016 účinných ustanovení CSP o vykonaní dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, s prihliadnutím
aj na odvolacie námietky žalovaných s tým, aby výsledky vykonaného dokazovania boli v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a výstižne odôvodnené v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, s odkazom na
právne posúdenie veci opierajúce sa o ustálenú rozhodovaciu prax sudov.



51. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne v spojení s rozhodnutím o náhrade celého konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).