Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Co/14/2017 z 7. 8. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 7. augusta 2017, sp. zn. 14Co/14/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5313203151.2 Krajský súd Žilina | 14Co/14/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5313203151.2 | 2017-08-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 380 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 396 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d010483c-757a-4307-91cc-924acf276cc7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5313203151.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313203151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313203151.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29
705, proti žalovanému: H. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom R. XX, W., t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou G. E., Y. K. Y. A., v konaní o zaplatenie 450,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/119/2013-58 zo dňa 18.12.2015 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 10C/119/2013-94 zo dňa 18. januára 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10C/119/2013-58 zo dňa 18.12.2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 10C/119/2013-94 zo dňa 18. januára 2017 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podaný v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len Nariadenie). Návrhom žalobca žiadal zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 450,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 450,- Eur
od 27.02.2010 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 450,- Eur od 13.05.2010 do
zaplatenia a domáhal sa tiež zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1,50 Eur a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 22.10.2009 na zmenkovú sumu 450,- Eur, pričom sa zaviazal aj na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 27.2.2010.

2. Okresný súd doručoval žalovanému tlačivo návrhu spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď,
avšak neúspešne, nakoľko žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste a jeho pobyt sa nepodarilo
zistiť, preto okresný súd žalovanému ustanovil opatrovníka. Okresný súd vo veci konal bez nariadenia
pojednávania v súlade s čl. 7 Nariadenia a vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných
dôkazov, a to zmenky, obsahom spisového materiálu a pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp.zn.
8Er/736/2011.

3. Okresný súd z vykonaných dôkazov zistil, že žalovaný dňa 22.10.2009 vystavil vlastnú zmenku,
obsahom ktorej je vlastný záväzok zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 450,-
Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 27.02.2010. Z rubovej strany tejto zmenky vyplýva
jej indosovanie na rad žalobcu. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmenka spĺňa všetky formálne
náležitosti zmenky predpokladané ust. § 75 Zákona zmenkového a šekového a z jej rubovej strany
je preukázané, že žalobca túto nadobudol indosamentom od pôvodného veriteľa. Z pripojeného
exekučného spisu sp.zn. 8Er/736/2011 okresný súd zistil, že sa v ňom nachádza totožná zmenka, na



základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok v konaní, a zároveň sa v ňom nachádza Zmluva o úvere č.
508600167. Touto zmluvou veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o., poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej
osoby úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa tento zaviazal zaplatiť v celkovej sume 426,- Eur v troch
mesačných splátkach po 142,- Eur. V zmluve pritom nebol uvedený úrok, iba výška poplatku 126,- Eur
bez jeho konkretizácie a bez uvedenia RPMN. Článok 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Z tohto článku mal okresný súd preukázané, že ku dňu uzavretia
úverovej spotrebiteľskej zmluvy a ku dňu vystavenia zmenky dňa 22.10.2009 nebola v zmenke uvedená
suma 450,- Eur ani splatnosť zmenkového úroku a tieto údaje mal jednostranne doplniť remitent najskôr
v deň, kedy sa stane splatným celý dlh. Napriek tomu, že je v zmluve uvedené, že finančné prostriedky
sa poskytujú na výkon zamestnania žalovaného, bol okresný súd názoru, že predmetná zmluva spĺňa
charakter zmluvy spotrebiteľskej, nakoľko v zmluve sa neuvádza obchodné meno ani IČO žalovaného,
ale sú v nej iba jeho údaje ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Okresný súd mal za to, že zmenka slúžila
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, a preto bolo povinnosťou súdu
skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a na uzatvorenú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia ku dňu 21.4.2009.

4. Okresný súd Dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľského vzťahu v
neprospech spotrebiteľa. Zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
a teda sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému vznikla povinnosť
iba vrátiť istinu poskytnutého úveru, čo zmenka nezohľadňuje, keď umožňuje vymáhať okrem iného
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Okresný súd považoval toto
plnenie za rozporné so zásadami dobrých mravov. Podmienka viazaná na povinnosť dohodnúť sa na
vypísaní zmenky je podľa okresného súdu neprijateľná, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom
dojednaná a podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a poskytnutie úveru. Žalovaný ako
spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku,
ktoré údaje do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Keďže okresný súd dohodu o vyplňovacom práve
zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná
zmenka. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. zakazovalo splnenie úveru zmenkou tým, že
veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len, ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ v rozpore
s týmto ustanovením vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, a preto je takto vyplnená zmenka neprípustná.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého mal žalovaný nárok
na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania
neuplatnil, okresný súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a
pokiaľ tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd nebol legitimizovaný, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal námietky voči zmenke. Okresný súd z vlastnej iniciatívy vo veci vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Takéto dokazovanie žalovaný nenavrhol.
Žalobca namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a
šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že
ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je
na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v
danom prípade spočívalo na žalovanom a ak toto dôkazné bremeno neuniesol, tak potom nie je možné
pri kauzálnych námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovaného na žalobcu ako oprávneného.
Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a
nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001



Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, a
preto v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. Žalobca
poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Napadnuté rozhodnutie je tak
rozhodnutím prekvapivým.

7. Žalobca ďalej namietal záver okresného súdu, podľa ktorého, nemožno prihliadať na neprimerane
vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Žalobca poukázal na to, že zmenku
vystavil žalovaný a dobrovoľne ju podpísal, pričom sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke
a žalovanému bola v čase vystavenia zmenky známa. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010, v ktorom bolo vyslovené, že zmluvná pokuta vo výške
0,25% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta
ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014, ktoré rozhodnutia boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu a ktoré potvrdzujú uvedené závery žalobcu. Žalobca preto žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi priznaná náhrada trov konania.

8. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami
zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 22.02.2016 (č.l. 65 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný .

12. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu
oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, a zisťoval, akým spôsobom došlo k
vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Zo spisu vyplýva, že okresný súd rozhodol o pripojení
exekučného spisu sp. zn. 8Er/736/2011 a podľa úpravy z č.l. 54 okresný súd nariadil termín verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 18.12.2015.

13. Ohľadom procesného postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania tak krajský súd
zistil, že okresný súd vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom
okrem iného vychádzal z obsahu spisového materiálu sp. zn. 8Er/736/2011. Zo spisového materiálu
vyplýva, že žalovanému okresný súd doručoval tlačivo C na odpoveď vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcu v zmysle nariadenia, na ktoré tlačivo žalovaný nereagoval. Okresný súd následne
sám pripojil uvedený exekučný spis, ktorý sa týkal exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o.
Bratislava proti žalovanému. Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní postupu okresného súdu vzal do
úvahy Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho
kolégia NS SR zo dňa 20. októbra 2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015, pod č. 93. S prihliadnutím na
toto stanovisko je krajský súd názoru, že uvedený procesný postup okresného súdu ohľadom pripojenia
exekučného spisu je možné akceptovať. Podľa tohto spoločného stanoviska: „Ak navrhovateľ ako dôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,



ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom
2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom
Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou,
tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej
praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

15. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

16. Napriek uvedenému je krajský súd názoru, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisového materiálu, pričom tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, nakoľko
vo veci došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom bez nariadenia pojednávania, bola
takýmto postupom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania
a oboznámenia sa s dôkazmi, a to tak v súlade s Nariadením, ako aj v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom platným v čase rozhodovania okresného súdu, ktorého ustanovenia bolo potrebné
aplikovať ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19 Nariadenia. Právo strany sporu vyjadriť sa



k vykonaným dôkazom je odrazom jej možnosti ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá
svoje rozhodnutie. Aktivita strany sporu pri využívaní jej procesných práva je závislá aj od miery
presvedčivosti dôkazov vykonaných súdom a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, ktoré majú vplyv
na unesenie, či neunesenie dôkazného bremena. Ak sa okresný súd bez nariadenia pojednávania
výlučne sám oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného exekučného spisu, bez toho,
aby strany sporu mali možnosť s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámiť ich vykonaním na nariadenom
pojednávaní, bolo takýmto postupom upreté žalobcovi právo splniť jeho povinnosť tvrdenia, dôkaznú
povinnosť a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, pri
hodnotení ktorého okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. V rámci nového
konania bude preto úlohou okresného súdu zachovať práva žalobcu a rovnako tiež práva žalovaného
aj pri vykonávaní dokazovania.

17. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec
vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané
okresným súdom na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia
činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. S ohľadom na zrušenie rozhodnutia
okresného súdu bude okresný súd v rámci nového konania rozhodovať aj o čiastočnom späťvzatí návrhu
žalobcom v jeho podaní zo dňa 17.12.2015 (č.l. 70 spisu).

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.