{"guid": "d0aec446-d14d-4ab4-a449-32a8f3a685c8:6e6335c8-6cdd-49c8-942e-fb7f547bc2a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1", "spisova_znacka": "5Obdo/44/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 5Obdo/44/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1", "identifikacne_cislo": "1104113279", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-135", "nazov": "§ 135 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "nazov": "§ 213 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/273/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/273-1994/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/138", "nazov": "predpis č. 138/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580", "nazov": "zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-122", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-135", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/1994/273#paragraf-38", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-7", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e6335c8-6cdd-49c8-942e-fb7f547bc2a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/44/2015\n1104113279\n29. 11. 2016\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2016:1104113279.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. Z. U., nar. XX. Y. XXXX, so sídlom P.,\nIČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou, so sídlom Forgáchova bašta\n7, 940 56 Nové Zámky, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova\n25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie 50 996,39 eur s príslušenstvom, vedenej na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/367/2004, o dovolaniach žalobcu a žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. apríla 2014, č. k. 1Cob/79/2013-356, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. apríla 2014, č. k. 1Cob/79/2013-356 vo výroku,\nktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z r u š u j e a v\ntejto časti v r a c i a späť na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom z 12. novembra 2012, č. k. 30Cb/367/2004-323, Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež „súd\nprvej inštancie“) konanie v časti istiny 0,94 eur s 12 % ročným úrokom z omeškania od 5. marca 2004 do\nzaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 50 995,44 eur spolu s 12 % ročným\núrokom z omeškania od 5. marca 2004 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i k náhrade trov právneho\nzastúpenia. V zastavenej časti o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči\nžalovanému Chemická zdravotná poisťovňa Apollo zaplatenia sumy 50 996,39 eur s príslušenstvom\ntitulom zaplatenia faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom odporcu. V priebehu konania\nbol žalovaný Chemická zdravotná poisťovňa Apollo vymazaný z obchodného registra dňom 31.\njanuára 2006 z dôvodu transformácie na spoločnosť APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava,\nktorá následne zmenila obchodné meno a sídlo na DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. Súd prvej\ninštancie rozsudkom z 12. marca 2007, č. k. 30Cb/367/2004-59 žalobu zamietol z dôvodu premlčania a\nžalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nz 3. júla 2007 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalovanému nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 19. júna 2008, č. k. I. ÚS\n243/07-25 rozhodol, že základné právo MUDr. Z. U. na súdnu ochranu bolo porušené rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 03. júla 2007, sp. zn. 5Cob/45/2007 a rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že sa zaoberal len dôvodom, pre ktorý\nvšeobecné súdy považovali záväzkový právny vzťah vzniknutý na základe vyššie uvedenej dohody ako\nobčianskoprávny, na ktorý bolo potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, vrátane premlčacej\nlehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je nevysvetliteľný záver odvolacieho súdu o\ntom, že účastníci zmluvy si podriadili svoje vzťahy pod ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uzavrel\npreto, že všeobecné súdy rozhodli v danej veci celkom formalisticky, svojvoľne a arbitrárne bez toho,\naby mal ich výrok rozumný základ v obsahu spisu. Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. februára\n\n2009, č. k. 1Cob/228/2008-127 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 12. marca 2007, č. k.\n30Cb/367/2004-59 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvedeného rozsudku ďalej uviedol, že odvolací súd sa zaoberal\notázkou, či vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné podriadiť ustanoveniam Občianskeho alebo\nObchodného zákonníka a či nárok uplatnený návrhom v nadväznosti na to premlčaný je alebo nie je.\nOdvolací súd bol toho názoru, že žalovaný pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti je poskytovateľom\ntejto starostlivosti a zabezpečoval verejné potreby v oblasti výkonu zdravotného poistenia a tým de\nfacto zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd vyslovil\nnázor, že v súlade s ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vzťahy medzi účastníkmi konania riadia\nustanoveniami Obchodného zákonníka vrátane premlčacích lehôt (§ 397 Obchodného zákonníka).\n4. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dokazovanie a dospel k záveru, že\nmedzi stranami bolo v konaní preukázané, že bola platne uzavretá zmluva o poskytovaní a úhrade\nzdravotnej starostlivosti dňa 29. júla 1997 v znení dodatku č. 1 zo dňa 7. júna 1999. Taktiež mal\nsúd prvej inštancie v konaní za preukázané, že žalobca na základe tejto uzavretej zmluvy poskytol\npoistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť v odbore klinická onkológia a to v rozsahu fakturovaných\nzdravotných výkonov faktúrami č. 01/00 až 12/00. Žalovaný faktúry žalobcu nad rámec dohodnutý\nv zmluve (160 000,- Sk) a vo výške požadovanej v žalobe žalobcovi neuhradil. Žalobca za obdobie\njanuár až december vystavil žalovanému 12 faktúr v celkovej výške 3 522 422,11 Sk, pričom prvá\nfaktúra č. 1/2000 za január 2000 bola vystavená dňa 7. februára 2000 s lehotou splatnosti 30 dní\na posledná faktúra bola vystavená za december 2000 dňa 9. januára 2001 s lehotou splatnosti 30\ndní. Žalobca si mohol uplatniť svoje právo po prvýkrát u každej faktúry deň nasledujúci po vzniku\nsplatnosti faktúry, t. j. pri prvej faktúre č. 01/2000 dňom 8. marca 2000, kedy mu začala plynúť\nštvorročná premlčacia doba, ktorá skončila dňom 8. marca 2004. Všetky ostatné faktúry boli vystavené\na splatné po tejto faktúre v nasledujúcich mesiacoch roku 2000. Žaloba bola podaná žalobcom poštou\n6. marca 2004, t. j. v štvorročnej premlčacej dobe a teda námietka žalovaného ohľadne premlčania\nje nedôvodná. Čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti, žalobca predložil súdu za celý rok\n2000 rozsah poskytnutých výkonov s konkrétnym menom poistenca a uvedenou diagnózou. V konaní\nnebolo preukázané, že žalobca fakturované zdravotné výkony pacientom žalovanému neposkytol,\npričom súd vychádzal z dokazovania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno č. k.\n3T/210/2007. Čo sa týka rozsahu úhrady zdravotných výkonov, nad rozsah dohodnutý v zmluve (160\n000,- Sk) zákona č. 273/1994 v čase uzavretia zmluvy a poskytnutia zdravotnej starostlivosti nedefinoval\nnevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú zmluvným zdravotníckym zariadením nad\nrámec zmluvných dojednaní. Ako však vyplýva z listu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\nz 9. februára 1998 poskytovanie preventívno - liečebnej starostlivosti u onkologických pacientov\ncharakterizuje ako akútne a neodkladné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a každé omeškanie\nposkytnutia liečby považuje za zanedbanie povinnosti každého, kto je povinný zabezpečiť príslušnú\ndiagnostiku a liečbu nádorových ochorení. Žalobca bol poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti v\nodbore klinická onkológia, to znamená, že zo strany žalobcu sa jednalo o nevyhnutnú a neodkladnú\nzdravotnú starostlivosť. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti\npoistencom žalovanému a preto žalobe vyhovel.\n5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom z 3. apríla\n2014, sp. zn. 1Cob/79/2013, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil tak, že\nžalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 50 995,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej\nčasti žalobu zamietol. Výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, že\nna ich náhradu nemá právo žiadna zo strán sporu. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že na\nich náhradu nemá právo žiadna zo strán sporu.\n6. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním pred súdom prvej\ninštancie, tak rozhodol s odôvodnením, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový\nstav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považoval za vecne správne a to v časti istiny a taktiež aj za\ndostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.\n7. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu\nspisu nesporne vyplynulo, že zmluvu uzavretú medzi stranami vyhotovil žalovaný, preto bolo potrebné\n\nvykladať neurčité výrazy pripúšťajúce viacerý možný výklad v súlade s ust. § 266 ods. 4 Obchodného\nzákonníka v neprospech žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že vzťah\nstrán je obchodným záväzkovým vzťahom a potom posudzujúc uplynutie premlčacej lehoty podľa ust.\nObchodného zákonníka bola žaloba podaná včas.\n8. Čo sa týka opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu odvolací súd mal za to, že v prípade\nnezaplatených faktúr vystavených za obdobie január až december 2000 postupoval žalobca v zmysle\nuvedenej zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti zo dňa 29. júla 1997 v znení dodatku\nč. 1 zo dňa 7. júna 1999, pričom taktiež mal za preukázané, že žalobca na základe tejto zmluvy\nposkytol poistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť v odbore klinická onkológia a to v rozsahu\nfakturovaných zdravotných výkonov faktúrami č. 01/00 až 12/00. Žalobca zaslal žalovanému vlastné\núčtovné doklady za uvedené obdobie spolu s disketami s tým, že žalovaný mal možnosť uvedené\núčtovné doklady preskúmať, preveriť ich opodstatnenosť a v prípade ich nesúhlasu predmetné faktúry\nso svojimi námietkami vrátiť žalobcovi, čo však neurobil.\n9. V priebehu odvolacieho konania žalovaný namietal, že žalobca na jednotlivých faktúrach\nnevyznačoval, ktoré z poskytnutých úkonov je možné považovať za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.\nK tejto námietke odvolací súd uviedol, že takáto povinnosť v rozhodnom období nevyplývala žalobcovi\nani zo zákona a taktiež to nebolo medzi stranami ani zmluvne dojednané. Pokiaľ žalovaný namietal,\nže žalobca nevyznačoval na jednotlivých faktúrach, ktorá činnosť má byť pokladaná za nevyhnutnú,\nje teda otázne prečo žalovaný uhrádzal z predložených faktúr vždy paušálne maximálnu dohodnutú\nsumu bez špecifikácie, ktorú konkrétnu položku z danej faktúry uhrádza. Pokiaľ samotný žalovaný bez\nakejkoľvek špecifikácie uhrádzal túto sumu, jeho námietka vznesená pred odvolacím súdom stráca\nopodstatnenie a keďže sám túto povinnosť si nesplnil, nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu\nplnenie tejto povinnosti, ktorú porušil i samotný žalovaný. K námietke žalovaného v podanom odvolaní,\nže list Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie je možné použiť v spore ako dôkaz, keďže\ntento názor vyjadrený v uvedenom liste nie je záväzný alebo určujúci, odvolací súd uvádza, že v\ndanom prípade v stanovisku generálneho riaditeľa MUDr. Y. R., ktorý dal stanovisko za Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky ako riaditeľ sekcie zdravotnej starostlivosti, odboru preventívnej a\nliečebnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a následne prof. MUDr. N. W.,\nDrSc., bolo uvedené čo je možné považovať za onkologickú liečbu a za nevyhnutnú a neodkladnú\nstarostlivosť, odvolací súd uvádza, že predmetný list je dostatočným podkladom pre posúdenie či\nčinnosť, ktorú vykonával žalobca, bolo možné považovať za takúto starostlivosť, teda za nevyhnutnú a\nneodkladnú starostlivosť, kde podľa ust. § 38 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je možné uhrádzať náklady\naj nad dohodnutý rozsah zdravotných výkonov a liekov.\n10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, tak ako i súd prvej inštancie dospeli k záveru, že činnosť, ktorú\nvykonával žalobca, je činnosť, ktorá sa považuje za nevyhnutnú a neodkladnú starostlivosť, za ktorú patrí\núhrada i nad stanovený limit, mal odvolací súd za to, že žalobca dostatočným spôsobom predloženými\nlistinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Keďže samotný žalovaný zanedbal svoju\npovinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a to riadne kontrolovať predkladané faktúry, tieto v prípade\nnesúhlasu reklamovať, nie je možné odoprieť v tomto štádiu žalobcovi úhradu ním predložených faktúr,\nktorých neopodstatnenosť nevedel preukázať relevantným spôsobom.\n11. Odvolací súd bol toho názoru, že na žalobcom uplatnený zmenený návrh v časti poplatku z\nomeškania žalobcovi nevznikol nárok. Ustanovenie § 38 ods. 4 zákon č. 273/1994 Z. z. bolo dňa 15.\njúla 2004 zrušené a od 1. novembra 2004 bol zrušený celý zákon č. 273/1994 Z. z. Zdôraznil, že zákon\nč. 580/2004 Z. z. neobsahuje sankciu za oneskorené plnenie zdravotnej poisťovne voči poisťovateľovi\nzdravotnej starostlivosti. Uvedený zákon v celom rozsahu zrušil zákon č. 273/1994 Z. z. a neobsahuje\nžiadnu právnu úpravu v prechodných a záverečných ustanoveniach, ktoré by pripúšťalo aplikáciu alebo\núčinnosť ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. i po jeho zrušení. V takomto prípade, pokiaľ nová\nprávna úprava už uvedenú sankciu neobsahuje, takýto nárok v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už\nnie je možné žalobcovi priznať a to aj v prípade, ak by takáto sankcia bola pôvodne v zmluve dojednaná.\nOdvolací súd uviedol, že uvedená sankcia v čase uzavretia zmluvy medzi stranami bola zmluvne\ndojednaná nadbytočné, nakoľko tento nárok vyplýval priamo zo zákona podľa vtedy platnej právnej\núpravy. Pokiaľ však v súčasnej dobe v čase rozhodnutia súdu už uvedená právna úprava neexistuje a\nzáverečné a prechodné ustanovenia na uplatnenie takého, resp. priznanie takéhoto nároku neodkazuje,\nnie je možné priznať nárok, ktorý zákon neupravuje. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s\n\nprávnym názorom odporcu, ktorý namietal, že v dnešnej dobe v čase rozhodnutia odvolacieho súdu je\nmožné priznať navrhovateľovi len prípadný nárok na úrok z omeškania v zmysle príslušných ustanovení\nObchodného zákonníka.\n12. Odvolací súd ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca zmenou podanej žaloby si už nárok\npodľa Obchodného zákonníka neuplatňuje, nárok zmenil na priznanie poplatku z omeškania, odvolací\nsúd dospel k záveru, že na takéto plnenie nárok žalobcovi nevznikol, preto rozsudok súdu prvej inštancie\npráve v súvislosti so zmenou podanej žaloby týkajúcej sa sankcie za oneskorenú úhradu faktúr podľa\nust. § 220 O. s. p. zmenil a v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.\n13. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že\nžalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil\nust. § 238 ods. 1 O. s. p. Uviedol, že v tomto konaní si žalobou z 5. marca 2004 uplatnil ako príslušenstvo\npohľadávky úroky z omeškania. Právny vzťah medzi stranami je vzťah obchodnoprávny, teda riadi\nsa ustanoveniami Obchodného zákonníka, súčasne sa však na tento vzťah vzťahujú ustanovenia lex\nspecialis, konkrétne v čase splatnosti pohľadávok ustanovenia zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom\npoistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, v znení platnom ku dňu\nomeškania s jednotlivými splátkami, v tomto prípade v znení platnom v priebehu roka 2000 ako aj januára\na februára 2001. V tomto období bol zákon č. 273/1994 Z. z. zmenený zákonmi č. 242/2000 Z. z, č.\n245/2000 Z. z. a 448/2000 Z. z., tieto zmeny sa však nedotkli znenia § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994.\nPreto s poukazom na uvedené ustanovenie žalobcovi vznikol v dôsledku omeškania žalovaného nárok\nna poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2009, sp. zn.\n1Cdo/72/2008 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2007, sp. zn. II. ÚS 354/06,\nII. ÚS 355/06 a II. ÚS 356/06. Ďalej dovolateľ poukázal na to, že zákon č. 580/2004 Z. z. neupravuje\nvzťah medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že pokiaľ ide o zrušenie\n§ 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. ide o zrušenie v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 17. mája 2004 uverejneného pod č. 396/2004 dňa 15. júla 2004. Žalobcovi nie je zrejmé\no čo bol opretý názor odvolacieho súdu, že v dnešnej dobe je možné žalobcovi priznať prípadný nárok\nna úrok z omeškania v zmysle príslušných ust. Obchodného zákonníka, napr. od ktorého dňa a v akej\nvýške by takýto nárok bol vznikol a mohol byť priznaný, keď nárok na sankcie z titulu omeškania dlžníka\n- žalovaného vznikol v roku 2000 a v januári a februári 2001. Nároky na sankcie vzniknuté v dôsledku\nomeškania dlžníka s plnením finančného záväzku sú hmotnoprávnymi nárokmi a ich výška sa spravuje\nzákonmi v znení platnom a účinnom v deň, kedy k omeškaniu došlo. Omeškanie žalovaného vzniklo\npostupne v roku 2000 a v januári a februári 2001, kedy veriteľovi vznikol nárok na poplatok z omeškania\nvo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného\ndokladu. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci, čím je naplnený dôvod dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.\ns. p. a navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a uložil žalovanému zaplatiť\nžalobcovi poplatok za omeškanie a trovy konania.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.\nz. bolo odo dňa 15. júla 2004 zrušené, následne bol zákonom č. 580/2004 Z. z. od 1. novembra\n2004 zrušený celý zákon č. 273/1994 Z. z. Uviedol, že právo na poplatok z omeškania vzniká denne\na zákon ho žalobcovi priznával iba do 30. októbra 2004; od nasledujúceho dňa (1. novembra 2004)\nneexistuje právny dôvod, pre ktorý by žalobcovi mohol vzniknúť nárok na poplatok z omeškania podľa\nustanovenia zrušeného zákona a od tohto dňa si žalobca môže uplatňovať jedine úrok z omeškania\nv zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Právo na základe zrušeného zákona môže vzniknúť\njedine v prípade, ak tak ustanovuje právny predpis, napr. v prechodných ustanoveniach. Jedine v\ntakom prípade je dovolená retroaktivita právneho predpisu. V danom prípade zákon č. 580/2004 Z.\nz. neobsahuje sankciu za oneskorené plnenie zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti. Zároveň zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ako zákon, ktorým bol zrušený\nzákon č. 273/1994 Z. z., neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by pripúšťalo aplikáciu alebo\núčinnosť ustanovenia § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. i po jeho zrušení. Rozhodnutie súdu,\nktorým by priznal žalobcovi poplatok z omeškania aj za čas po zrušení predmetného ustanovenia\nzákona by preto bol pre jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky fakticky nevymáhateľný. Preto\nsa žalovaný stotožnil so závermi odvolacieho súdu, uvedenými v napadnutom rozsudku. Žalovaný\n\nzároveň podotkol, že zo znenia ustanovenia § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. nevyplýva, že\nnárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1 % má poskytovateľ od prvého dňa omeškania až do\nzaplatenia, ani to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má nárok na poplatok z omeškania vo výške\nplatnej v prvý deň omeškania (ako je tomu napr. v prípade úroku z omeškania podľa Občianskeho\nzákonníka). Naopak, zo zákona vyplýva, že právo na poplatok z omeškania vzniká na dennej báze a\ntakto sa i posudzuje. Preto by v prípade zmeny predmetného ustanovenia upravujúceho výšku poplatku\nz omeškania, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od nasledujúceho dňa od dňa účinnosti takejto\nzmeny vznikalo právo na poplatok z omeškania v zmenenej výške. Rovnako tomu je i v prípade zrušenia\npredmetného ustanovenia zákona, a preto od zrušenia zákona, ktorý priznával žalobcovi právo na\npoplatok z omeškania, nemá žalobca na poplatok z omeškania právo. Ďalej uviedol, že v prípade zmeny\nžaloby sa zmenená žaloba posudzuje z hľadiska premlčania tak, ako keby išlo o úplne novú žalobu.\nPokiaľ si žalobca uplatnil nárok na poplatok z omeškania až 14 rokov odo dňa splatnosti pohľadávky,\nžalovaný je toho názoru, že právo žalobcu na tento poplatok je premlčaný. Z tohto pohľadu vyplýva\nv neprospech žalobcu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/72/2008.\nPokiaľ ide o nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky predložené žalobcom, tieto posudzujú stav,\nktorý vznikol z dôvodu zrušenia § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení novelizovanom od 1.\njúna 2003. Podľa právneho názoru vyjadreného v náleze sp. zn. II. ÚS 354/04, je neprípustná aplikácia\nzákona zrušeného v čase rozhodovania súdu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby dovolací súd\ndovolanie žalobcu zamietol. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu v časti trov konania poukázal na ust. § 239\nods. 3 O. s. p. a žiadal dovolanie v tejto časti odmietnuť.\n15. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorej súd žalobe vyhovel, podal dovolanie aj žalovaný.\nPrípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na § 238 ods. 1 O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. Mal za\nto, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241\nods. 2 písm. b/ O. s. p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Okrem uvedeného považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za\nnepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho, resp. nedostatočného odôvodnenia. Žalovaný mal za to, že\nžalobca v konaní nepreukázal svoj nárok na úhradu žalovanej sumy. Jediný dôkaz predložený v konaní\nboli faktúry, ktoré nepreukazujú poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nárok na jej náhradu.\n16. Prvoinštančný súd odôvodnil svoj rozsudok iba tým, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca\nfakturované zdravotné výkony pacientom žalovaného neposkytol, pričom vychádzal z dokazovania v\ntrestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno, sp. zn. 3T/210/2007. Žalovaný v odvolacom\nkonaní namietal, že toto tvrdenie súdu nemá žiaden základ vo vykonanom dokazovaní a z hľadiska\npredmetu konania je nesprávne z dôvodu, že súd predmet trestného konania vôbec neskúmal a ak\nby ho aj skúmal, závery tohto skúmania nie sú premietnuté v odôvodnení rozhodnutia. Mal za to,\nže dokazovanie v trestnom konaní nie je možné pre predmetné konanie nijak využiť. V trestnom\nkonaní si totiž žalovaný uplatňoval škodu spôsobenú žalobcom, t. j. úhradu za zdravotnú starostlivosť,\nktorú žalovaný uhradil, pričom následne zistil, že žalobca nemal nárok na jej úhradu, keďže táto\nnebola poskytnutá alebo bola poskytnutá nesprávne. Rozsudok je preto arbitrárny a bez akéhokoľvek\nodôvodnenia nároku žalobcu na úhradu žalovanej sumy. Zároveň tak prvoinštančný, ako i odvolací súd\nneodôvodnene preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, keďže rozsudok odôvodnil tak, že žalovaný\nnepreukázal, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá. Takýto záver súdu je v rozpore so zásadou\nsporového a rovností strán. Uviedol, že žalobca má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu\na za podmienok dohodnutých v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, pričom žalovaný uhradil\nv rozhodnom období žalobcovi všetky záväzky ktoré mu z uvedenej zmluvy vyplývali. Vo vzťahu k\nstanovisku MUDr. Y. R. z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré súdy považovali za\ndôkaz o neodkladnosti zdravotnej starostlivosti, žalovaný uviedol, že toto stanovisko nie je verejnou\nlistinou, ktorá by nemusela byť podrobená ďalšiemu dokazovaniu a nie je možné ho považovať za\nrozhodujúci dôkaz. Otázka, či v danom prípade žalobcom fakturovaná zdravotná starostlivosť bola\nneodkladnou zdravotnou starostlivosťou je výlučne medicínska otázka, ku ktorej sa môže právne\nrelevantným a pre súd určujúcim spôsobom vyjadriť iba súdny znalec z príslušného medicínskeho\nodboru. Napriek tomu odvolací súd bez toho, aby mu bol známy charakter fakturovanej zdravotnej\nstarostlivosti a bez toho, aby bol sám odborne spôsobilý túto otázku posúdiť, bez ďalšieho skonštatoval,\nže žalobca fakturoval v každej položke neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a preto je žalovaný povinný\nju uhradiť. Podľa názoru žalovaného neobstojí rozhodnutie súdu, že nárok žalobcu je úhradou za\nneodkladnú zdravotnú starostlivosť. Túto skutočnosť totiž žalobca v priebehu konania nijakým spôsobom\nnepreukázal a takémuto záveru súdu nesvedčí žiaden dôkaz vykonaný v konaní. Žalovaný ďalej uviedol,\n\nže je potrebné rozlišovať nárok žalobcu, ktorý vyplýva zo zmluvy a nárok nad rozsah dohodnutý v\nzmluve. Pokiaľ žalobca žiada uhradiť zdravotnú starostlivosť nad rozsah dohodnutý v zmluve, takýto\nnárok nevyplýva zo zmluvy a nemá sa posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Takýto vzťah\nzdravotnej poisťovne a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je i z hľadiska ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahom občianskoprávnym a nárok z neho vyplývajúci je\nv celom rozsahu premlčaný, keďže bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Mal za\nto, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky kladené na jeho obsah. Z\nodôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na akom právnom a skutkovom základe rozhodol súd o nároku\nžalobcu na úhradu žalovanej sumy, a najmä, ako sa vysporiadal s námietkami žalovaného počas\ncelého konania. Súd mal v prvom rade skúmať, či zdravotná starostlivosť, ktorú fakturoval žalobca bola\npoistencom žalovaného poskytnutá, a zároveň či bola poskytnutá správne. Zároveň mal súd skúmať, či\nbola poskytnutá ako neodkladná zdravotná starostlivosť, keďže v opačnom prípade chýba právny dôvod\nna priznanie žalovanej sumy. Ak súd nepovažoval tieto skutočnosti pre výsledok sporu za dôležité, mal\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť, na základe akých skutkových a právnych zisteniach postavil\nsvoje rozhodnutie. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v\nnapadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n17. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že dovolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné.\nPoukázal na to, že odvolací súd v časti napadnutého rozsudku vyhovujúcej žalobe rozhodol rovnako ako\nsúd prvej inštancie a preto nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. Nestotožnil sa tiež\ns argumentáciou žalovaného, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pričom poukázal\nna rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a podrobné odôvodnenia rozhodnutí súdov\nobidvoch inštancií. Tvrdenie žalovaného, že súdy neskúmali predmet trestného konania, nepovažoval za\npravdivé, keďže súdy sa oboznámili s obsahom spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/210/2007.\nZa účelovú pokladal námietku žalovaného, že dokazovanie v trestnom konaní nemožno použiť, nakoľko\nprokurátor pri podávaní obžaloby vychádzal z vyčíslenia údajnej škody tak, ako to vyčíslila MUDr.\nSárosiová vo svojom posudku. Rovnako nesúhlasil ani s námietkami žalovaného o nedostatočnom\nodôvodnení rozsudkov vydaných v predmetnej veci, keďže súdy sa s argumentmi žalovaného riadne\nvysporiadali a odôvodnenia uvedených rozhodnutí sú v súlade so zákonom. Dovolanie žalovaného preto\nnavrhol zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podali včas obe\nstrany sporu, pričom boli riadne zastúpené v súlade s ustanovením § 429 C. s. p. (resp. pôvodne podľa\n§ 241 ods. 14 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C.\ns. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť a dovolanie\nžalobcu je dôvodné.\n19. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa\nktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované) a prípustnosť podaných dovolaní posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods.\n1 a § 238 O. s. p.\n20. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n21. V predmetnej veci rozhodol odvolací súd tak, že v časti priznanej istiny rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a v časti uplatneného úroku z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu\nv tejto časti zamietol.\n22. Dovolanie podali obaja účastníci, pričom žalovaný podal dovolanie proti časti rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobca podal dovolanie proti časti rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil .\n\n23. Dovolací súd najskôr skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky prípustnosti oboch\ndovolaní stanovené Občianskym súdnym poriadkom v čase podania týchto dovolaní (§ 470 ods. 2 C.\ns. p.) .\n24. Z ust. § 238 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti\nnemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok. Rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej\nveci je v časti rozhodnutím potvrdzujúcim a v časti rozhodnutím zmeňujúcim.\n25. Keďže žalobca podal dovolanie proti zmeňujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, je dovolanie\nprocesne prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. s tým, že v danom prípade je splnená aj podmienka\nuvedená v § 238 ods. 5 O. s. p.\n26. Žalovaný podal dovolanie proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu\nnie je možné vyvodiť prípustnosť tohto dovolania z ust. § 238 ods. 1 O. s. p.\n27. Podľa § 238 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa\nodvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V danom prípade\nvšak k takejto odchýleniu nedošlo, takže prípustnosť dovolania žalovaného nie je možné vyvodiť ani z\nust. § 238 ods. 2 O. s. p.\n28. Podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie možno podať proti potvrdzujúcemu rozsudku\nodvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že\ndovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu. Pretože\nodvolací súd prípustnosť dovolania svojím výrokom nezaložil, je nepochybné, že o tento prípad v\nprejednávanej veci nejde takže prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná ani podľa § 238 ods. 3\nO. s. p.\n29. Dovolanie žalovaného by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesné prípustné, iba ak v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. O vadu tejto povahy ide, ak: a)\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n30. Žalovaný prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na § 238 ods. 1 O. s. p. a § 237 písm. f/ O.\ns. p. Mal za to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Okrem uvedeného považoval rozhodnutie odvolacieho\nsúdu za nepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho, resp. nedostatočného odôvodnenia.\n31. Vady konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/, ktorých výskyt v napadnutej časti konania žalovaný\nnamietol, by mohol dovolací súd skúmať len ak by bolo dovolanie procesne prípustné podľa § 236 a\nnasl. O. s. p., výskyt takejto vady však nie je dôvodom prípustnosti dovolania.\n32. Keďže dovolanie žalovaného nie je prípustné podľa § 238 O. s. p., dovolací súd mohol pri zisťovaní\nprípustnosti tohto dovolania skúmať len, či došlo v konaní k vade podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Žalovaný\nnenamietol, že by v ním napadnutej časti konania došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/, b/,\nc/, d/, e/ a g/ O. s. p. a výskyt týchto vád dovolací súd tiež nezistil. Žalovaný namietol existenciu vady\nuvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. - odňatie možnosti konať pred súdom, ktorá mala spočívať v\nnepreskúmateľnosti, arbitrárnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (v napadnutej časti).\n33. Vadou konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je taký závadný procesný postup,\nktorým sa účastníkovi konania (strane sporu) znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktorému\nObčiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nUstanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti\ns faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. O\n\nprocesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1písm. f/ O. s. p. môže ísť vtedy, ak súd v konaní postupoval v\nrozpore so zákonom, pripadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania (strane sporu) jeho procesné práva. O taký prípad v prejednávanej veci v časti\npotvrdzujúcej rozhodnutie súdu prvej inštancie nejde z dôvodu, že súdy pri prejednávaní a rozhodovaní\nveci v tejto časti postupovali v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi - žalovanému neznemožnili\nuplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených\nzáujmov.\n34. V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v žalovaným\nnapadnutej časti požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom\nrozhodovaní riadil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.\nústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov v tejto časti\nneodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry\nÚstavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n35. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako dovolaciemu dôvodu žalovaného poukazuje\ndovolací súd na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n3. decembra 2015 (R 2/2016) k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, od\nktorého nemá dôvod sa v tejto veci konajúci senát dôvod odkloniť, a podľa ktorého nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia‚ neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Takýto výnimočný stav v prejednávanej veci v\nžalovaným napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu nemožno konštatovať, keďže odvolací súd sa\nv dostatočnom rozsahu zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného a ich posúdenie riadne odôvodnil.\n36. Obsah dovolania žalovaného smeruje aj k názoru, že k procesnej vade konania v zmysle § 237 ods.\n1 písm. f/ O. s. p. došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd preto považuje\nza potrebné uviesť, že ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. dáva odňatie možnosti konať pred\nsúdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením\nveci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej\nčinnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pretože právnym\nposudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné\npráva strany sporu.\n37. V súvislosti s námietkami voči vykonanému dokazovaniu dovolací súd zdôrazňuje, že výsledok\nhodnotenia dôkazov súdmi nižšej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 132 O. s.\np. Nezodpovedal by im vtedy, ak by súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli najavo v konaní, ak by súd nezohľadnil\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ak by v hodnotení dôkazov bol\nlogický rozpor, alebo ak by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené\nspôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 122 až § 135 O. s. p.. O takýto prípad však v prejednávanej veci\nnejde. Dovolací súd tu podotýka, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže\nbyť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama o sebe nezakladá prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\n38. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že všeobecný sud nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, pripadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami\nsporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Dovolací súd odkazuje\n\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa\nktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku\nalebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré\nsa preskúmava v odvolacom konaní. V potvrdzujúcej časti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutej\ndovolaním žalovaného, odvolací súd argumentačne logicky a prehľadne sformuloval najdôležitejšie\ndôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a reagoval aj na\nrelevantné odvolacie námietky. Jeho rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné a nemožno hovoriť o\njeho arbitrárnosti.\n39. V súvislosti s tvrdenou neúplnosťou skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde\no nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci\nprocesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (napr. sp. zn. 2Cdo/l30/2011,\n3Cdo/248/2011, 5Cdo/244/2011 a 7Cdo/38/2012). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal\nvšetky stranou navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom\nkonať, resp. nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n40. Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.\nc/ C. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu (v ním napadnutej časti), proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné.\n41. Ako už bolo vyššie uvedené (v bode 24. tohto odôvodnenia) dovolanie žalobcu proti zmeňujúcej\nčasti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Ako dovolacie dôvody žalobca\nuviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci, čím je naplnený dôvod dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\n42. Odvolací súd v žalobcom dovolaním napadnutej časti rozsudku uviedol, že žalobca si po pripustenej\nzmene žaloby uplatňoval nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne s poukazom na\nust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/94 Z. z. o zdravotnom poistení. Odvolací súd dovodil, že žalobcovi\ntakýto nárok nevznikol. Ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. bolo dňa 15. júla 2004\nzrušené a od 1. novembra 2004 bol zrušený celý zákona č. 273/1994 Z. z. Zdôraznil, že zák. č.\n580/2004 Z. z. neobsahuje sankciu za oneskorené plnenie zdravotnej poisťovne voči poisťovateľovi\nzdravotnej starostlivosti. Uvedený zákon v celom rozsahu zrušil zákona č. 273/1994 Z. z. a neobsahuje\nžiadnu právnu úpravu v prechodných a záverečných ustanoveniach, ktoré by pripúšťalo aplikáciu alebo\núčinnosť ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. i po jeho zrušení. V takomto prípade, pokiaľ nová\nprávna úprava už uvedenú sankciu neobsahuje, takýto nárok v čase rozhodnutia odvolacieho súdu\nuž nie je možné žalobcovi priznať a to aj v prípade, ak by takáto sankcia bola pôvodne v zmluve\ndojednaná. Uviedol, že uvedená sankcia v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania bola\nzmluvne dojednaná nadbytočne, nakoľko tento nárok vyplýva priamo zo zákona vtedy platnej právnej\núpravy. Pokiaľ však v súčasnej dobe v čase rozhodnutia súdu už uvedená právna úprava neexistuje\na záverečné a prechodné ustanovenia na uplatnenie takého nároku neodkazujú, nie je možné priznať\nnárok, ktorý zákon neupravuje. Žalobcovi by bolo možné priznať len prípadný nárok na úrok z omeškania\nv zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.\n43. Po zmene žaloby pripustenej odvolacím súdom uznesením na č. l. 349 predmetom sporu ostala\nistina 50 996,39 eur s poplatkom z omeškania 0,1 % denne zo sumy istiny od 20. februára 2010 do\nzaplatenia, a to s poukazom na ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. Dlžná istina vyplývala z 12 faktúr\n- resp. ich nedoplatkov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti v období (január 2000 - december 2000),\nktoré mali splatnosť 30 dní odo dňa ich vystavenia. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania\nv čase, keď bolo platné a účinné znenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z , ktoré stanovovalo\npoplatok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania. Následná zmena výšky tohto poplatku\nzákonom č. 138/2003 Z. z. (od 1. júna 2003) na 0,01 % za každý deň omeškania bola vyslovená\nnálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/03 za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky\n(z dôvodu, že zaviedla pri poplatku z omeškania nerovnosť medzi zdravotníckymi poisťovňami a\nzdravotnými zariadeniami- zmena výšky poplatku len pre jednu skupinu subjektov participujúcich na\njednom systéme zdravotného poistenia), pričom stratila účinnosť dňom 15. júla 2004 a platnosť dňa\n\n15. januára 2005 (t. j. hľadí sa na ňu akoby nikdy nebola súčasťou nášho právneho poriadku). V zmysle\nPLz. ÚS 1/06 hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 38/03-89\nzo 17. mája 2004 o nesúlade § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.\no zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nzákona č. 138/2003 Z. z. s čl. 20 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pred právoplatným skončením konania\npred všeobecným súdom (15. júla 2004), v ktorom sa má aplikovať § 38 ods. 4 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,\no zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových\na občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona č. 138/2003 Z. z., nastávajú extunc. Stratou\núčinnosti a následne platnosti § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní,\nv znení zákona č. 138/2003 Z. z. , na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL.\nÚS 38/03-89 zo 17. mája 2004 o nesúlade § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných\npoisťovní v znení zákona č. 138/2003 Z. z. s čl. 20 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 13 ods.\n3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 15. júla\n2004, sa obnovilo znenie § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o\nzdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní platné a\núčinné do nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/2003 Z. z., t. j. v znení do 1. júna 2003.\n44. V žalobcom napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu bolo rozhodnuté o poplatku z omeškania\nz právneho vzťahu vzniknutého ešte pred 1. júna 2003 (Zmluva o poskytovaní a úhrade zdravotnej\nstarostlivosti zo dňa 29. júla 1997), pričom aj omeškanie s úhradou zdravotnej starostlivosti vzniklo\npred 1. júna 2003 a trvalo aj po tomto dátume. Z § 41a ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že v\ndanom prípade po strate účinnosti (po 15. júli 2004), ako aj po následnej strate platnosti (po 15. januári\n2005) znenia § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. zavedeného novelou - zákona č. 138/2003 Z. z. (s\n0,01 % poplatkom z omeškania) „platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo\ndoplnením”, t. j. obnovila sa platnosť § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení pred novelou prijatou\nzákona č. 138/2003 Z. z. (s poplatkom z omeškania 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania).\n45. Za týchto okolností bolo úlohou krajského súdu nájsť odpoveď na otázku, aké znenie, a či vôbec\nnejaké znenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. bolo platné a účinné v relevantnom čase, t. j. v čase\nvzniku nároku na poplatok z omeškania, a či a kedy k omeškaniu došlo, príp. či omeškanie trvalo aj\nv čase, od ktorého si nárok na poplatok z omeškania žalobca uplatnil, a či sa poplatok z omeškania\nplatný v prvý deň omeškania vzťahuje na celé omeškanie žalovaného s úhradou faktúr za poskytnutie\nzdravotnej starostlivosti.\n46. Odvolací súd nárok žalobcu na poplatok z omeškania bez ďalšieho zamietol len preto, že došlo\ndňa 15.4.2004 k zrušeniu § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z., následne od 1.11.2004 k zrušeniu celého\nzákona č. 273/1994 Z. z., pričom konštatoval, že zákona č. 580/2004 Z. z. neobsahuje sankciu za\noneskorené plnenie zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi (v rozsudku odvolacieho súdu uvedené\npoisťovateľovi) zdravotnej starostlivosti. Dovolací súd má za to, že odvolací súd nie celkom správne\ninterpretoval dôsledky Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/03, pretože ako už bolo\nuvedené neplatným sa stalo len ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení novely zákona\nč. 138/2003 Z. z., avšak platným ostalo ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení pred\ntouto novelou. Ďalej dovolací súd konštatuje, že právny predpis zákona č. 580/2004 Z. z. použil žalovaný\nvo svojom vyjadrení v konaní pred odvolacím súdom na č. l. 352, avšak dovtedy pri rozhodovaní\nsúdu tento predpis nebol aplikovaný. Žalobcovi bolo uvedené vyjadrenie žalovaného doručené na\npojednávaní pred odvolacím súdom dňa 3. apríla 2014, pričom pojednávanie bolo prerušené na 10\nmin, aby sa s ním mohla právna zástupkyňa žalobcu oboznámiť. Zo zápisnice z pojednávania dňa\n3. apríla 2014 nevyplýva, že by odvolací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k možnej aplikácii tohto\nprávneho predpisu pri rozhodovaní o veci podľa § 213 ods. 2/ O. s. p. (znenie účinné v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu).\n\n47. Na vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadnuť ex offo. Dovolací\nsúd má za to, že odvolací súd svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom , ak\nrozhodol vo veci aplikáciou právneho predpisu , ktorý nebol dovtedy v konaní použitý ( konštatáciou,\nže sankciu za omeškanie zákona č. 580/2004 Z. z. neupravuje, pričom v prechodných a záverečných\nustanoveniach neobsahuje úpravu pripúšťajúcu aplikáciu § 38 ods. 4 zákona č. 273/2004 Z. z.) a\nopomenul postup podľa § 213 ods. 2 O. s. p. Naviac dovolací súd konštatuje, že zákon č. 580/2004 Z. z.\nani neobsahuje úpravu zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ani úpravu úhrad za poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti (napr. zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach obsahuje v § 7\núpravu uzatvárania zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a aj v § 8 úpravu úhrad za zdravotnú\nstarostlivosť poskytnutú podľa zmlúv uzavretých podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z.).\n48. Odvolací súd tiež odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.\ns. p., resp. porušil právo na spravodlivý súdny proces, ak sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal\ns jeho relevantnou námietkou, že nárok na priznanie príslušenstva vzniká dňom omeškania a po celý\nčas omeškania sa posudzuje podľa okamihu vzniku omeškania, pričom ide o nárok vyplývajúci zo\nzmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tomto rozsahu je rozhodnutie odvolacieho súdu v\nčasti napadnutej dovolaním žalobcu nepreskúmateľné. Odvolacie rozhodnutie musí dávať odpovede\nna všetky podstatné námietky strán sporu a musí byť výsledkom takého postupu odvolacieho súdu v\nkonaní, ktoré je súladné s príslušnými ustanoveniami procesného predpisu tak, aby strana sporu mohla\nuplatniť všetky svoje procesné práva .\n49. V súvislosti s vyslovenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu v žalobcom\nnapadnutej časti dovolací súd opätovne poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 (R 2/2016), podľa ktorého\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia‚ neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\n50. Vzhľadom k tomu, že rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním žalobcu a konanie,\nktoré mu predchádzalo, je postihnuté vadou uvedenou v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ako aj vadou §\n241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., dovolací súd podľa ust. § 449 ods. 1 C. s. p. rozsudok Krajského súdu v\nBratislave v žalobcom dovolaním napadnutej časti (zamietnutý nárok na poplatok z omeškania) zrušil a\npodľa ust. § 450 C. s. p. vec v tejto časti vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n51. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie alebo odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). V\nnovom rozhodnutí sa preto odvolací súd bude riadiť právne záväzným názorom dovolacieho súdu a\nsvoje rozhodnutie odôvodní spôsobom uvedeným v § 393 ods. 2 C. s. p.\n52. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n53. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}