{"guid": "d09f054e-9207-4c6d-bf08-2e0ab5e65776:cbe063cf-8a1f-471a-ada2-dae6404e91dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1", "spisova_znacka": "3CoE/38/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/38/2016 z 12. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. apríla 2016, sp. zn. 3CoE/38/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1", "identifikacne_cislo": "6115208050", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2016-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe063cf-8a1f-471a-ada2-dae6404e91dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208050
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208050.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: U. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX H., korešpondenčná adresa U. 1, XXX XX Q., o vymoženie
pohľadávky oprávneného v sume 664,28 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod spisovou
značkou EX 2582/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
2Er/1078/2015-10 zo dňa 29.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-1837
zo dňa 28.04.2014. Za predmet rozhodcovského konania súd označil uplatnenie nároku žalobcu
zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 10.10.2007, na základe ktorej právny predchodca
oprávneného poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať
v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi
právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou,
preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia V. hlavy
prvej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 v spojení s § 243d ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul ex offo z hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia
nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej  skúmal
rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.  Občianskeho zákonníka).



S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým smernicu
Rady 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom (ďalej aj „Všeobecné obchodné podmienky“) ako súčasti dodávateľom predloženej
formulárovej zmluvy. Návrh zmluvy  predložený právnym predchodcom oprávneného je pripravený v
univerzálnom znení na predtlačenom tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, vrátane neoddeliteľnej súčasti - všeobecných obchodných
podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Z uvedeného je
zrejmé, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a zmluvu, vzhľadom na jej adhéznu
povahu, mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v tom, že spotrebiteľa núti
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom bez toho, aby mal voľbu rozhodcovské konanie vylúčiť. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka je spôsobilá dôsledkov podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vzhľadom
k tomu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, preto pokiaľ od nej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť,
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe vyššie uvedeného súd podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z
Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že súd je oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky
rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni  tomu, aby bola súdom opätovne
posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V
danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom,
a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, s ktorého
odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil.

Oprávnený ďalej namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal
mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval
právne predpisy, predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd predovšetkým nijako
neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky
a nerešpektoval tak princíp zmluvnej slobody. Poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako
klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je VÚB, a.s.
postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať.
Podľa jeho názoru medzi VÚB, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo k
platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným



titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

Oprávnený poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého  dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z
právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu
tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. Preto
bol toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania v
neprospech oprávneného. Zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu
Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie,
ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný.
Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru
ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania,
bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a
vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného  nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v znení
opravného uznesenia zo dňa 12.01.2016 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-1837
zo dňa 28.04.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o
poskytnutí flexipôžičky uzavretej dňa 10.10.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom.

Podľa čl. IX bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku v nasledovnom
znení:

Všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi zmluvnými stranami vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Zmluvné
strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje
vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v
lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať
predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na
adresu, ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj
vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu
pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok
právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu



rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch
zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd
SR) sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že právny vzťah, ktorý vznikol
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je právnym vzťahom spotrebiteľským na ktorý sa
vzťahujú normy spotrebiteľského práva a že zmluva o úvere, ktorú zmluvné strany uzavreli, je zmluvou
spotrebiteľskou a to aj s poukazom na § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti.

Z uvedeného dôvodu okresný súd postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie
uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,



je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných zmluvných vzťahov
nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej
zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak
ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora
odvolací súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu právnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec
neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná
novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá
zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1078/2015", "guid": "c61aae1e-626b-4331-9788-2b99bfa20bde:bf97f612-1378-417a-a08a-50ba40028a9a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}], "citovane_v": []}