Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/230/2016 z 21. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. marca 2017, sp. zn. 13Cob/230/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5114215096.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/230/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5114215096.1 | 2017-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f00ac9cc-066a-44e0-ab47-d4e5cedf1471 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5114215096.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/230/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215096
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114215096.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SALESIANER
MIETTEX s.r.o., so sídlom Panónska cesta 3943, 851 04 Bratislava, IČO: 31 388 914, zastúpeného
zástupcom TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35
905 832, proti žalovanému: Todos Žilina s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 575
790, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou, so sídlom A. O. XX,
XXX XX N., v konaní o zaplatenie 6.827,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 135/2014-152 zo dňa 15.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 135/2014-152 zo dňa 15.03.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách súdneho konania
rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.473,47
Eur, na účet právnej zástupkyne žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozsudku okresný súd poukázal na to, že pôvodne o návrhu žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
č.k. 10Cb 135/2014-57 zo dňa 23.1.2015, vychádzajúc z nesporných tvrdení žalobcu, ktoré sa stali
základom pre rozhodnutie okresného súdu. Z titulu podaného odvolania žalovaného proti rozsudku
okresného súdu a súčasného návrhu na zrušenie rozsudku okresného súdu a odpustenie zmeškania
lehoty na vyjadrenie sa k žalobe spolu s vyjadrením k žalobe, Okresný súd Žilina rozhodol uznesením
č.k. 10Cb 135/2014-123 zo dňa 27. októbra 2015 o zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
23.1.2015. Po zrušení tohto kontumačného rozsudku okresný súd pokračoval v konaní.

2. Okresný súd poukázal na nárok žalobcu, ktorý odvodzoval od uzavretej Zmluvy o prenájme textílií
zo dňa 20.11.1996, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť dodávku textílií, čistenie v
dohodnutých intervaloch, údržbu, skladovanie, bezplatnú výmenu po normálnom opotrebení, dovoz a
odvoz s intervalom 1x týždenne a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu v zmysle zmluvy a
jej dodatku č. 1. Na základe podania žalobcu okresný súd vychádzal zo samotných tvrdení žalobcu,
ktorým uplatnený nárok pozostával z nároku na úhradu faktúr za servisný prenájom textílií a z nároku
na zaplatenie ceny za odkúpenie textílií. Z výsluchu právnej zástupkyne žalovaného okresný súd zistil,
že v období, za ktoré žalobca fakturoval žalovanému cenu zmluvného plnenia, žalobca žiadne plnenie
žalovanému neposkytol. Žalovaný aktuálne nedisponuje žiadnymi textíliami, ktoré by boli vlastníctvom
žalobcu. V rámci mimosúdneho riešenia sporu bol žalovaný ochotný uhradiť žalobcovi zostatkovú
hodnotu textílií, ktoré sa do toho času nachádzali v rámci čistenia v dispozícii žalobcu, avšak k dohode
medzi účastníkmi nedošlo. Písomná evidencia o pohybe textílií medzi sporovými stranami vedená



nebola. K inej dohode, ako je zachytená v písomnej forme zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 15.02.2006 medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalovaný poukázal na to, že zotrval so žalobcom
v zmluvnom vzťahu až do okamihu vypovedania zmluvy v júni roku 2012.

3. Okresný súd podľa listinných dôkazov a podaní žalobcu mal za ustálené, že žalobca odvodzoval
svoj nárok z písomne uzavretej zmluvy zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006,
v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby vymedzené v čl. 2 zmluvných podmienok,
spočívajúce v dodávke textílií, v čistení v dohodnutých intervaloch, údržbe, skladovaní, bezplatnej
výmene po normálnom opotrebení, dovoze a odvoze s intervalom 1x týždenne, pričom žalovaný
ako zákazník sa zaviazal v čl. 4 Zmluvných podmienok za prenájom a čistenie ...„zaplatiť minimálny
paušál 100% z celkového stavu prenajatých textílií. Obnos, ktorý prekračuje uvedený paušál spôsobený
dodatočnými zmenami, bude pri fakturácii osobitne uvedený a dodatočne fakturovaný. Tento obnos
je vypočítaný v pomere vymeneného množstva a množstva textílií v obehu. V dohodnutom paušále
je zohľadnená zľava, ktorá môže byť spôsobená práceneschopnosťou, dovolenkou, atď". Obsahom
spisového materiálu boli aj faktúry vystavené žalobcom vždy mesačne od mesiaca december 2012 až
január 2014, ktoré obsahovali označenie tovaru, jednotkovej ceny a celkovej sumy s uvedením dátumu
splatnosti jednotlivých faktúr. Vzhľadom k postaveniu subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet
ich záväzkov okresný súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý aplikoval ust.
§ 261 ods. 1, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

4. Podľa žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov nepochybne okresnému súdu vyplynulo, že
žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia nároku titulom zmluvného plnenia, ktorého existenciu
žalobca odvodzoval z písomne uzavretej Zmluvy o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996 v znení dodatku č.
1 zo dňa 15.02.2006. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a preukázať existenciu platnej zmluvy,
z ktorej žalovaný nárok má žalobcovi vyplývať. Podľa dôkazov vyplynulo, že ani jedna zo sporových strán
nespochybňovala uzavretie zmluvy dňa 20.11.1996 v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2006. Obsahom
zmluvy bolo odplatné poskytnutie textílií do dočasného nájmu žalobcom žalovanému a súčasne záväzok
žalobcu v súvislosti s nájmom zabezpečiť údržbu, skladovanie a bezplatnú výmenu textílií a úkony s tým
spojené, dovoz a odvoz tovaru. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za toto plnenie,
ktorú zmluvné strany vyjadrili vo forme minimálneho paušálu 100% z celkového stavu prenajatých textílií
vždy 1x týždenne. Napriek tomu, že zmluva určuje percentuálnu sadzbu ako minimálny paušál, ktorý
sa viaže na celkový stav prenajatých textílií, z obsahu zmluvy ani dodatku č. 1 výška tejto odmeny vo
väzbe na dojednaný predmet plnenia podľa čl. 2 zmluvných podmienok zo zmluvy nevyplýva a táto cena
nebola zrejmá ani z tvrdení žalobcu, ktoré boli obsahom žaloby a písomného vyjadrenia k stanovisku
žalovaného. Žalovaný sa okrem iného bránil tvrdením, že žalobcom vyúčtované plnenie považuje za
nejasné, nezrozumiteľné, podobne ako dojednaný spôsob určenia ceny poskytnutého plnenia. Z textu
zmluvy nesporne vyplynula vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu za odplatu, ktorej konkrétna výška
z textu dohody ani jej dodatkov nebola zistiteľná. Z obsahu zmluvných dojednaní vrátane dodatku č.
1 nebolo určité a zrozumiteľné, akým spôsobom vzniklo žalobcovi právo pri vymedzenom predmete
zmluvy účtovať žalovanému poskytnuté plnenia, a ktorej sume zodpovedá minimálny paušál dojednaný
zmluvnými stranami sadbou 100% z celkového stavu prenajatých textílií. Ak zmluva zo dňa 20.11.1996
bližšie nevymedzovala celkový stav prenajatých textílií v jeho finančnom vyjadrení, nebolo možné
určiť čiastku, ktorá zodpovedá dojednanému minimálnemu paušálu. Zákonná požiadavka určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu nie je stanovená len na ochranu niektorého z účastníkov zmluvy, ale
vzhľadom na všeobecnú požiadavku právnej istoty je objektívne v záujme všetkých strán právneho
úkonu a v záujme dotknutých tretích osôb, aby vôľa strán, ktorú prejavili v právnom úkone, bola
objektívne zistiteľná. Výkladom zmluvy je možné zisťovať obsah zmluvy v prípade jej neurčitosti, avšak
výkladom nemožno obsah zmluvy dopĺňať. Okresný súd dospel k záveru, že i napriek tomu, že zmluva
bola dohodnutá ako odplatná zmluva, z textu zmluvy v znení jej dodatku č. 1 nebolo zrejmé, v akom
rozsahu sú činnosti, ktoré tvoria predmet záväzku žalobcu ako dodávateľa, viazané na paušálnu odmenu
a z textu zmluvy v znení jej dodatku a ani z tvrdení žalobcu, ktoré boli obsahom žaloby, nebola zistiteľná
konkrétna výška tejto odmeny.

5. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia poukázal na ust. § 34 ods. 1, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd zdôraznil, že i napriek rešpektovaniu princípu priority výkladu,
ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá a akceptovania
autonómie vôle zmluvných strán dospel k záveru, že obsah zmluvy predloženej žalobcom nevytvára
spoľahlivý základ pre priznanie uplatneného nároku. Výkladom zmluvy je zásadne možné zisťovať len



obsah právneho úkonu, avšak nie je možné nahradiť vôľu, túto meniť alebo dopĺňať, ak v právnom
úkone absentuje. Zmluva o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996 nespĺňala požiadavku určitosti a
zrozumiteľnosti zmluvy, ktorých absenciu zákonná úprava spája s následkom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Ak aj okresný súd v tejto veci rozhodol najskôr kontumačným rozsudkom, vychádzal
z nesporných tvrdení žalobcu, ktoré hodnotil aj s ohľadom na pasívny postoj žalovaného, s dôrazom
na zásadu, že zmluvy sa majú plniť. Zrušením kontumačného rozsudku a podanými námietkami zo
strany žalovaného bol sporovým stranám vytvorený nový priestor uvádzať tvrdenia a k týmto tvrdeniam
označovať dôkazy na preukázanie či už dôvodnosti uplatneného nároku alebo obrany proti žalovanej
pohľadávke. Napriek tomu, že žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe namietal o.i. absenciu dostatočnej
špecifikácie fakturovaného plnenia, existenciu žalovanej pohľadávky, dôvodnosť fakturovanej ceny a
neposkytnutie plnenia žalobcom, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, žalobca v rámci
svojho písomného vyjadrenia zo dňa 14.03.2016 len opakovane poukazoval na obsah zmluvných
ustanovení s konštatovaním, že faktúry považuje za dostatočne určité a k námietkam žalovaného sa
relevantným spôsobom nevyjadril.

6. Ak žalobca voči žalovanému sa domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky ako zmluvného nároku,
tak bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať existenciu žalovanej pohľadávky v uplatnenej výške.
Žalobca nešpecifikoval, v akom rozsahu a aké plnenia v konkrétnom období žalovanému poskytol, akým
spôsobom a výpočtom dospel k fakturovanej cene. Zatiaľ čo faktúry obsahujú označenie druhu textílií
a ich počet, zmluva druhové vymedzenie prenajatých textílií neobsahuje, služby dodávateľa vymedzuje
všeobecným spôsobom ako dodávku, čistenie, údržbu, skladovanie výmenu, dovoz a odvoz textílií.
Základná zmluva určovala odmenu ako minimálny paušál sadzbou 100% „z celkového stavu prenajatých
textílií", bez bližšieho vymedzenia takto určeného základu percentuálnej sadzby, pričom dodatok č. 1
k zmluve určuje ceny v SK na kus a týždeň podľa druhu odevu bez ďalšieho vymedzenia vo vzťahu
k zmluvou určenému predmetu zmluvy. Aj pri uprednostnení výkladu právneho úkonu v prospech jeho
platnosti, s prihliadnutím na princíp zásadnej neformálnosti zmlúv v obchodných vzťahoch, okresný
súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu platnej zmluvy, z ktorej by vyplývala
dôvodnosť žalovanej pohľadávky v uplatnenom rozsahu, a preto žalovaný nárok ako nepreukázaný
zamietol. I napriek tomu, že obchodný vzťah sporových strán podľa tejto formulovanej zmluvy trval od
roku 1996, táto okolnosť v situácii, kedy žalovaný spochybnil a namietal žalobou uplatnenú pohľadávku,
nezbavovala žalobcu povinnosti všetkými dostupnými právnymi prostriedkami preukázať existenciu
svojho nároku, a pri nesplnení tejto povinnosti žalobcom okresný súd mohol dospieť len k záveru, že
zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov neumožňuje súdu žalovaný nárok žalobcovi ako spoľahlivo
preukázaný priznať.

7. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd po
preskúmaní žalovaným uplatnených a špecifikovaných trov konania dospel k záveru, že žalovaný má
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,47 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť
žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právnej zástupkyne žalovaného, do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b), c), d) O.s.p.. Žalobca mal za to, že okresný súd vec nesprávne posúdil tak po skutkovej,
ako aj po právnej stránke. Okresný súd mal pri posudzovaní zmluvy postupovať podľa ust. § 261 ods. 9
Obchodného zákonníka a použiť ust. § 663 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru,
že ustanovenie zmluvy o určení ceny za prenájom je neurčité, resp. neplatné, mal priznať žalobcovi
nájomné podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to obvyklé nájomné. Žalovaný ani počas konania
nenamietal všetky faktúry za prenájom textílií, ktorých uhradenie si žalobca uplatnil. Okrem žalovaným
namietaných troch faktúr č. 75282543, č. 75283831, č. 75285088, žalobca žaloval ešte ďalších 12
neuhradených faktúr za prenájom textílií, ktoré žalovaný nikdy, ani v priebehu konania, nerozporoval.
Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola platná, a preto žalovaný bol povinný platiť v zmluve dohodnutý
paušál za prenajaté textílie, pričom je irelevantné, či ich žalovaný používal. Žalobca v rámci žaloby si
uplatnil aj nárok na úradu nájomného za servisný prenájom textílií, ako aj nárok na zaplatenie ceny
za odkúpenie textílii po skončení servisného prenájmu. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalovaný
po skončení servisného prenájmu odkúpi od žalobcu prenajaté textílie, t.j. v predmetnom prípade sa
jednalo o kúpnu zmluvu podľa § 409 Obchodného zákonníka. Na základe čl. 6. zmluvy sa žalovaný
ako zákazník zaviazal všetky nájomné textílie prevziať za hodnotu, ktorú majú textílie pri vypovedaní
zmluvy. Z tohto vyplýva, že zmluvné strany si kúpnu cenu za odkúpenie textílií dohodli ako cenu, ktorú



budú mať textílie v čase vypovedania zmluvy. Túto cenu žalobca žalovanému aj vyfakturoval faktúrami
č. 75296750 zo dňa 31. decembra 2013, č. 75296823 zo dňa 23. januára 2014 a č. 75296824 zo dňa
23. januára 2014. Nebolo možné nárok žalobcu zamietnuť len na základe toho, že žalovaný si myslí,
že cena nie je adekvátna. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o výške nároku žalobcu, bolo
potrebné vykonať dokazovanie a nie nárok v celom rozsahu zamietnuť. Okresný súd nevykonal žiadne
dokazovanie, pretože zmluvu na základe nesprávneho právneho posúdenia veci označil za absolútne
neplatnú. Žalobca má za to, že zmluva, ako aj jej ustanovenia sú platné a nároky žalobcu dôvodné a
preukázané.

9. Žalobca v podanom odvolaní pre úplnosť veci poukázal na priebeh konania, keď vydaniu napadnutého
rozsudku predchádzalo konanie o vydanie kontumačného rozsudku. Pokiaľ okresný súd na základe
zmluvy nárok priznal a potom ho zamietol z dôvodu neplatnosti tej istej zmluvy, tak ide o neudržateľný
postoj, ktorý je v rozpore s princípom právnej istoty. Ak okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že z výsluchu právnej zástupkyne žalovaného zistil, že v období, za ktoré žalobca fakturoval
žalovanému cenu zmluvného plnenia, žalobca žiadne plnenie žalovanému neposkytol, tak mal
žalobca za to, že výsluch právnej zástupkyne nie je podľa Občianskeho súdneho poplatku dôkazným
prostriedkom, keďže JUDr. Natália Kanderková nevystupovala ani ako svedok, ani ako účastník konania,
a preto jej výsluchom nebolo možné zistiť skutkový stav, ktorý sa v rozsudku okresného súdu deklaruje.
Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu, keďže podľa jeho názoru okresný súd vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie. Ak okresný súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v
zmysle Obchodného zákonníka, tak postup bol správny, pretože ide o obchodnoprávny vzťah, u ktorého
niet priestoru pre použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný každú z doručených faktúr
v období decembra 2012 až január 2014 zaslal späť žalobcovi s tým, že „služby, ktoré sú uvedené
vo faktúre, nikdy neboli pre neho vykonané a nie je tu titul na ich zaplatenie". Právna argumentácia
žalobcu, ktorá sa týkala konania, v ktorom bol vydaný prvotne rozsudok pre zmeškanie, nie je relevantná,
pretože pri vydaní rozsudku pre zmeškanie sa vychádza len z tvrdení žalobcu a z predložených dôkazov,
avšak nevykonáva sa ich dokazovanie, nehodnotia sa jednotlivé ustanovenia zmluvy z hľadiska ich
platnosti. Tieto vyjadrenia žalobcu sú len jednostranným vyjadrením, ktoré pri vydávaní rozsudku pre
zmeškanie nie je možné konfrontovať s názorom protistrany práve vzhľadom na nečinnosť žalovaného.
Nie je možné v súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresného súdu, a to
s konaním o vydanie rozsudku pre zmeškanie argumentovať porušením princípu právnej istoty, keďže
nejde o situáciu, kde by súd rozhodoval dvakrát vo veci samej, s prihliadnutím aj k stavu zrušenia
rozsudku pre zmeškanie. Žalobca podľa názoru žalovaného nevenoval dostatočnú pozornosť listinnej
korešpondencii medzi žalobcom a žalovaným, keďže k spochybneniu platnosti zmluvy došlo zo strany
žalovaného už v prvom oslovení žalobcu v liste zo dňa 22.06.2012, v ktorom v záujme dodržiavania
dobrých mravov v obchodnom styku a poukazujúc na neplatnosť uzatvorenej zmluvy navrhol žalovaný
ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom dohodou. K námietke žalobcu, pokiaľ okresný súd vychádzal
aj z výpovede právnej zástupkyne žalovaného, je potrebné uviesť, že túto výpoveď je nevyhnutné
akceptovať ako výpoveď sporovej strany, pretože zástupca žalovaného je oprávnený sa vyjadrovať ku
skutkovým aj právnym skutočnostiam, keďže na tieto úkony je splnomocnený priamo svojim klientom, v
danom prípade sporovou stranou - žalovaným a predpokladá sa, že je o nich dostatočne informovaný.
Jeho výpoveď je preto súd povinný akceptovať tak ako výpoveď samotnej sporovej strany, pretože to z
postavenia zástupcu žalovaného vyplýva. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie.

11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo podaním okresného súdu zo dňa 22.07.2016 (č.l.
192 spisu) doručené žalobcovi, ktorý v podaní zo dňa 08.08.2016 zaslal svoje stanovisko. Pokiaľ ide
o posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak sporové strany uzavreli zmluvu o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktorá ako typová zmluva, ak nie je upravená v Obchodnom
zákonníku, tak je namieste aplikácia Občianskeho zákonníka v ust. § 721 a nasl. ustanovenia
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Ak
žalovaný tvrdí, že reklamoval všetky faktúry v období december 2012 - január 2014, tak žalovaný o
týchto reklamáciách nepredložil žiaden dôkaz. Podľa čl. 4 zmluvy bol žalovaný povinný platiť paušál
za prenájom textílií, pričom v tomto dohodnutom paušále už bola zohľadnená zľava spôsobená PN,



dovolenkou, atď. Vo vzťahu ku konaniu okresného súdu, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku
okresného súdu, žalobca zdôraznil, že pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie je nevyhnutný postup súdu,
a to, že takýto rozsudok sa vydá len v tom prípade, ak žalobcom tvrdený skutkový stav možno považovať
za nesporný. Pokiaľ okresný súd nepovažoval stav za nesporný, tak mal vo veci nariadiť pojednávanie.
Ak okresný súd považoval zmluvu medzi žalobcom a žalovaným za absolútne neplatnú, tak mal na to
ex offo prihliadnuť už pri vydaní, resp. pri rozhodovaní, či bude vydaný rozsudok pre zmeškanie. Ak
najskôr okresný súd celý nárok na základe platnej zmluvy žalobcovi priznal kontumačným rozsudkom
a následne napadnutým rozsudkom zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú, tak je porušený princíp
právnej istoty. Vo vzťahu k postupu okresného súdu o zrušení rozsudku pre zmeškanie žalobca poukázal
na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sfž/27/2011, podľa ktorého žalovaný nepreukázal, že mu zásielka, a to
výzva na vyjadrenie k žalobe neboli doručené a aj napriek tomu okresný súd kontumačný rozsudok z
tohto dôvodu zrušil. Zmluvu so žalovaným žalobca považuje za platnú. Ak žalovaný namieta, že výsluch
právnej zástupkyne žalovaného je súd povinný akceptovať ako samotnú výpoveď sporovej strany, tak
uvedené nemá oporu v zákone, pretože ani OSP, ani CSP nepoznajú ako dôkazný prostriedok „výsluch
právneho zástupcu sporovej strany". Pokiaľ žalovaný nebol spokojný v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
tak túto zmluvu mal možnosť vypovedať. Žalovaný toto neučinil a obchodný vzťah trval až do konca roku
2013, a preto nemohlo ísť o nekvalitnú alebo nevýhodnú spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným tak,
ako to momentálne prezentuje žalovaný. Žalobca zotrval na návrhu zmeny rozsudku okresného súdu a
vyhovenia žalobe, resp. zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

12. Stanovisko žalobcu zo dňa 08.08.2016 podľa postupu okresného súdu, a to podaním zo dňa
22.08.2016 (č.l. 212 spisu) bolo zaslané právnej zástupkyni žalovaného, ku ktorému stanovisku zo strany
žalovaného nebolo do momentu konania a rozhodovania krajským súdom zaslané žiadne vyjadrenie.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/230/2016-216 zo dňa
09.02.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 14.03.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za
akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

15. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd primárne uvádza, že v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré tvorilo základ pre vyhodnotenie
žalovaného nároku žalobcom, preto v zmysle ust. § 383 CSP odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Pokiaľ krajský súd poukázal na ustanovenie CSP, tak z dôvodu, že
aj na podané odvolanie žalobcu zo dňa 06.05.2016 bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť od 01. júla 2016 v zmysle ust. § 474 CSP, ak v zmysle
aj prechodného ust. § 480 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Krajský súd v prvom rade k odvolacím dôvodom žalobcu považuje za potrebné poukázať na
to, že v danom štádiu súdneho konania nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorý sa
vzťahoval k postupu okresného súdu pre konanie o vydanie rozsudku pre zmeškanie pod č.k. 10Cb
135/2014-57 zo dňa 23.1.2015. Vyplýva to z toho, že tento rozsudok okresného súdu pre zmeškanie
bol zrušený uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 135/2014-123 zo dňa 27. októbra 2015, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.11.2015. Ak po právoplatnom uznesení
okresného súdu o zrušení rozsudku okresného súdu pre zmeškanie v tejto sporovej veci bolo vykonané
dokazovanie, tak krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní bol povinný pri posudzovaní napadnutého
rozsudku okresného súdu vychádzať zo stavu vykonaného dokazovania. Krajský súd dodáva, že
postupom okresného súdu, pokiaľ pôvodne žalobe žalobcu vyhovel rozsudkom pre zmeškanie, ktorý



právoplatným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 135/2014-123 zo dňa 27. októbra 2015 bol
zrušený a následne vykonávané dokazovanie a napadnutým rozsudkom okresného súdu žaloba žalobcu
zamietnutá, sa neporušil princíp právnej istoty. Tento záver má svoje opodstatnenie v tom, že rozsudok
pre zmeškanie a napadnutý rozsudok okresného súdu vychádzali z iných zákonných podmienok, ako aj
z iného skutkového a právneho stavu. Je potrebné zdôrazniť, že ak sa vyvolal spor, tak potom sa zákonite
predmetom konania, posudzovania stávajú uplatnené nároky, či tieto majú platný základ v tvrdeniach a
dôkazoch doložených zo strany žalobcu a inak tomu nebolo ani v tejto sporovej právnej veci.

17. V druhom rade krajský súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu, a preto v podrobnostiach jeho záverov na toto odôvodnenie odkazuje za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného
súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné uviesť, že sami o sebe žalobcom vystavené
faktúry, prípadne ich nerozporovanie, nie sú dohodou o výške odplaty. Vzhľadom k obsahovým
náležitostiam žalobcom vystavených faktúr išlo o jednostranný prejav vyúčtovania, ktorý ak nemá základ
v zmluvnom dojednaní, tak bez ďalšieho takto vystavené faktúry nepredstavujú premietnutie dohodnutej
výšky odplaty.

18. Žalobca v súdnom konaní uplatnený nárok požadoval ako nájomné v jednotlivých faktúrach uvedené
ako fakturovanie servisného prenájmu / pranie textílií a nárok na zaplatenie ceny textílií, keď vo faktúre to
bolo vyjadrené ako fakturovanie odkúpenia na sklade sa nachádzajúcich textílií v zmysle čl. 6. Zmluvných
podmienok Zmluvy o prenájme textílií zo dňa 20.11.1996. Je nepochybné, že vo vzťahu k takto
uplatnenému nároku bol žalobca nositeľom dôkaznej povinnosti. Žalobca, pokiaľ sa so svojim nárokom
obrátil na súd, tak bol povinný na svoje tvrdenia označiť dôkazy. Ak žalobca pre rozsah poskytnutých
tvrdení nesplní dôkaznú povinnosť, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k
vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Je nepochybné, že medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Žalobca takto
vyjadrený žalobný nárok uplatňoval na základe uzavretej zmluvy so žalovaným, a to Zmluvy o prenájme
textílií zo dňa 20.11.1996 v spojení s dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve (ďalej len „zmluva"). Okresný
súd preto zvolil vecne správny postup, ak v zmysle takto uplatneného nároku, obrany žalovaného
posudzoval zmluvu, a to či je základom uplatneného žalobného nároku, resp. či zmluva ako právny úkon
je platným úkonom uplatneného nároku žalobcom.

19. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, pokiaľ tento mal za to, že nebola splnená
podmienka určitosti zmluvy pri uplatnenej odplatnosti žalobcom. Okresný súd v rovine výkladu uzavretej
zmluvy primárne postupoval za princípu zachovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
ako aj rešpektovania prejavenej vôle žalobcu a žalovaného v zmluve. Výkladom možno zisťovať
iba obsah právneho úkonu, zmluvy, avšak výkladom nemožno prejav vôle doplňovať. Výkladové
pravidlá prejavu vôle v zmysle posudzovaného právneho úkonu zmluvy môžu nastúpiť, len ak vzniknú
pochybnosti z hľadiska určitosti alebo zrozumiteľnosti prejavu vôle, ktoré je možné týmito výkladovými
pravidlami odstrániť. Výkladové pravidlá prejavu vôle, zmluvy však nemôžu pochybnosti z hľadiska
určitosti alebo zrozumiteľnosti zmluvy odstraňovať tak, že sa nimi nahrádza absentujúci prejav vôle
alebo sa mení, dopĺňa. Použitím výkladových pravidiel možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, avšak
nemôže dochádzať k jeho doplňovaniu, nahrádzaniu, resp. jeho zmene.

20. Okresný súd správne uzavrel, že z textu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na jednej
strane vyplýva odplatnosť, avšak na druhej strane z textu zmluvy a dodatku č. 1 k nej nie je táto
odplatnosť určito vyjadriteľná. Pokiaľ aj žalobca zdôrazňoval poukaz na čl. 4. zmluvy, ktorý sa týkal
paušálu, krajský súd zvýrazňuje, že aj tento musí byť preukázaný, určitým spôsobom vyjadrený, t.j. z
akých zistiteľných kritérií, a to určito zmluvne vyjadrených má vychádzať. Určitosť tak, ako vecne správne
uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, nebola v zmluve vyjadrená. Krajský súd v zhode so
záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca nepreukázal ani nárok na zaplatenie ceny na odkúpenie
textílií po skončení servisného prenájmu, keď v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu sa mu nepodarilo
preukázať jeho základ, ani jeho výšku v zmysle čl. 6 zmluvy. V rozložení dôkazného bremena platí, že
najskôr žalobca má dôkaznú povinnosť a až následne, ak je táto splnená, na žalovaného prechádza
dôkazná povinnosť použitej obrany. Ak žalobca svoj nárok nepreukázal ani čo do základu, ani čo do
výšky, keďže nebola preukázaná určitosť zmluvy uzavretej so žalovaným, tak za takéhoto procesného



a dôkazného stavu nenastúpila dôkazná povinnosť žalovaného v rovine použitej obrany. Vždy tá strana
sporu, a to žalobca, ktorá sa obráti na súd, má primárne dôkaznú povinnosť v súvislosti s uplatneným
žalobným nárokom, a pokiaľ tento v požadovanom rozsahu a spoľahlivo preukáže, tak až následne
nastupuje dôkazná povinnosť žalovaného, ak voči takémuto nároku uplatňuje obranu. Dokazovanie
vykonáva súd len na návrh strán sporu, a ak takýto návrh tu nebol, tak potom ani súd prvej inštancie
nemal aké dôkazy vykonávať. Ak žalobca iné dôkazy nenavrhol, tak krajský súd vychádzal z uzavretého
skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorý sa stal aj základom posudzovania napadnutého
rozsudku okresného súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu. K úplnosti krajský súd dodáva, že bez
ohľadu na vykvalifikovanie typu právneho úkonu, a to uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, je
vyžadovanou podmienkou platnosti takéhoto úkonu určitosť, ktorá ak vecne správne okresným súdom
bola konštatovaná, že nie je tu daná (splnená), tak potom chýbal zmluvný základ uplatneného nároku
žalobcom, keď tento žalované nároky odvodzoval od uzavretej zmluvy.

21. K odvolaciemu dôvodu námietky žalobcu, že okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z
výpovede právnej zástupkyne žalovaného ako z dôkazu, ktorý v zmysle procesného právneho predpisu
nie je označovaný ako dôkaz, krajský súd zvýrazňuje hlavne statusové postavenie právnej zástupkyne
žalovaného, ktorá na základe žalovaným udeleného splnomocnenia vykonáva úkony na ochranu práv
a oprávnených záujmov žalovaného ako zastúpeného. Ak okresný súd v rámci zisťovaného skutkového
stavu vychádzal z výsluchu právnej zástupkyne žalovaného, tak uvedenému postupu nie je čo vytknúť.
Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu považuje za potrebné poukázať na ust.
§ 125 O.s.p., platného a účinného do 30. júna 2016, t.j. v štádiu konania súdu prvej inštancie, keď toto
zákonné ustanovenie použitím termínu „najmä" len demonštratívnym spôsobom vymenováva, čo môže
slúžiť v súdnom spore za dôkaz. V zmysle ust. § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Takisto ust. § 187 ods. 2 CSP používa len demonštratívny spôsob výpočtu dôkazných prostriedkov
použitím pojmu „najmä".

22. V súvislosti s rozhodovaním okresného súdu nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
pretože súd „iniciatívne" v sporovom konaní nemôže priznávať iný nárok, založený na iných skutkových,
či právnych východiskách, než uplatnil žalobca. To znamená, že v zmysle odvolacieho dôvodu žalobcu
nemohol byť v danom sporovom konaní posudzovaný nárok obvyklého nájomného, keďže takýto nárok
žalobca neuplatnil. Žalobca žiadal úhradu nájomného za servisný prenájom textílií podľa zmluvy, ako
aj nárok na zaplatenie ceny za odkúpenie textílií po skončení servisného prenájmu opätovne podľa
zmluvy. V tejto súvislosti vecne správneho postupu okresného súdu, ktorý bol viazaný vymedzeným
nárokom žalobcu, a posudzovaním, či na základe poskytnutých tvrdení a dôkazov žalobca má takto
ním vymedzenú pohľadávku voči žalovanému, krajský súd primerane poukazuje na uznesenie NS SR
sp. zn. 3Obdo 3/2013 zo dňa 24. októbra 2013, z ktorého vyplýva, že neposúdenie návrhu na základe
iného právneho titulu ako sa žalobca v žalobe domáha, nie je pochybením v zistení skutkového stavu,
ako aj, že povinnosť prekvalifikovať žalobu z podnetu súdu nevyplýva ako povinnosť súdu zo žiadneho
právneho ustanovenia a ak súd žalobu neposúdil (v zmysle tohto citovaného rozhodnutia NS SR) ako
právo na bezdôvodné obohatenie, teda na základe iného právneho ustanovenia, na akom bol v žalobe a
v konaní uplatnený a súdom posudzovaný, nie je taký postup postupom, ktorým by bola sporovej strane
odňatá možnosť konať pred súdom.

23. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu konštatuje, že neboli splnené podmienky pre
zmenu rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie. Výrok o trovách konania pred okresným súdom osobitne odvolacími dôvodmi
žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako
vecne správny.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.



Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.