Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/463/2010 z 30. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2012, sp. zn. 15Co/463/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1509221339.2 Krajský súd Bratislava | 15Co/463/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:1509221339.2 | 2012-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: EP, § 55 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5930a56-37e0-4a6c-bfb1-66899b940b7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1509221339.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/463/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509221339
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509221339.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov
senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľa: F.. S. Z.Á.,
J..: XX.XX.XXXX, Y. G. N. X, XXX XX G., zast. AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, Hlučínka 7,
831 03 Bratislava, proti odporkyni D. H., J..: XX.XX.XXXX, Y. G. N. XXXX/X, XXX XX Ž., zast. JUDr.
Štefan Schnelly, AK - Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina, o vylúčenie veci z exekúcie na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V., č.k.: 16Co/159/2009-54 zo dňa 23.09.2010
rozhodol

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa priznávajú trovy odvolacieho konania vo výške 74,61 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom, č.k.: 16C/159/2009-54 zo dňa 23.09.2010 zamietol návrh navrhovateľa
na vylúčenie majetku z exekúcie a odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 717,81Eur, ktorú
bol navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne Z.. Š. N. vedený v Tatra banka,
a.s., Č..Ú..: XXX XXX XXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Návrhom vo veci samej podaným dňa 29.05.2009 sa navrhovateľ domáhal vylúčenia majetku
spadajúceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), a to nehnuteľnosti - G.
Č.. XX J. N. na X. K. N. na W. N., Č.. X, na K.. Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1044/100 000, zapísanej na X. Č..
XXXX, vedenom Správou katastra pre hl. m. Bratislavu, k.ú. Petržalka, obec: BA- m.č. Petržalka, okres:
Bratislava V a to z dôvodu, že zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorila povinná v exekučnom konaní, Ing.
Anna Z., V.. E. s oprávnenou ako veriteľkou D. H., na základe ktorej sa povinná zaviazala splatiť pôžičku
vo výške 21.576,05 Eur (650.000, -Sk) je neplatná a to z dôvodu rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žiadal, aby súd prejudiciálne riešil otázku neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 09.05.2005
a následne z dôvodu

neplatnosti uvedených úkonov a vylúčil z exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 143/08, súdnym exekútorom
Z.. S. Z. G. Č.. XX, J. N. na X. K. N. na W. N., Č.. X, na K.. Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1044/100 000, zapísanej na
LV č. 2453, vedenom Správou katastra pre hl. m. Bratislavu, k.ú. Petržalka, obec: BA- m.č. Petržalka,



okres: Bratislava V. Súd prvého stupňa uznesením č.k.: 37Er/1176/2008-53 zo dňa 10.06.2009 návrh
navrhovateľa na vylúčenie vyššie uvedeného bytu z exekúcie vylúčil na samostatné konanie.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zaujal názor, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne. Návrh na vylúčenie veci z exekúcie podal navrhovateľ,
manžel povinnej v exekučnom konaní, pričom predmetom exekúcie sú veci patriace do BSM. Keďže
nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie z exekúcie navrhovateľ žiada patria do BSM, navrhovateľ podľa §
37 ods. 2 Exekučného poriadku účastníkom exekučného konania. Na excindačnú žalobu je aktívne
procesne legitimovaná len tretia osoba, odlišná od účastníkov exekučného konania, ktorá má právo
brániť sa proti výkonu exekúcie v sporovom konaní. Manžel povinného je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby iba vtedy, ak vec, ktorá je predmetom exekúcie nepatrí do BSM, ale do výlučného
vlastníctva manžela povinného. Podľa názoru súdu prvého stupňa tak navrhovateľ v danej veci nebol
aktívne legitimovaný.

Záverom súd prvého stupňa skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že predmetný byt nepatrí
do BSM, že by šlo o niektorú z výnimiek taxatívne uvedených v ustanovení § 143 OZ a nie je žiaden
zákonný dôvod pre vylúčenie takto nadobudnutej veci z predmetu BSM. Súd prvého stupňa tak mal za
preukázané, že navrhovateľ nebol v konaní aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vylúčenie veci
z exekúcie, predmetná nehnuteľnosť spadá do majetku BSM. Nárok odporkyne na podanie žaloby o
určenie neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o pôžičke zo dňa 9.5.2005, uzavretej medzi odporkyňou a
veriteľkou, M. Z. súd zamietol, nakoľko je premlčaný.

O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni priznal
náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 717,81 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.10.2010
navrhovateľ odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vydal
rozsudok...

Navrhovateľ podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Podľa názoru navrhovateľa je osobou aktívne legitimovanou k podaniu excindačnej žaloby podľa § 55
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), a to z dôvodu, že byt, ktorý navrhovateľ
žiadal žalobným návrhom vylúčiť z exekúcie, bol postihnutý žalobou. Tieto právne tvrdenia a dôkazy
navrhovateľ uvádzal i v konaní pred prvostupňovým súdom.

Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že podľa § 55 EP „ právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže
tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného
predpisu“. Navrhovateľ v podanom odvolaní argumentoval tiež tým, že podľa dôvodovej správy, pri
exekúcii ide o donucovanie povinného k splneniu povinností, pričom spôsoby donucovania sú stanovené
zákonom. Aj keď má donucovanie zásadne postihnúť iba povinného, nie je vylúčené, že niekedy faktický
výkon môže postihnúť aj tretie osoby. V takomto prípade sa tretia osoba, rozdielna od oprávneného a
povinného, nemôže brániť proti neprístupnému výkonu svojpomocou, môže sa brániť len vylučovacou
(excindačnou žalobou). Aktívne je k nej legitimovaná tretia osoba, ktorej vec bola neprávom postihnutá
exekúciou, pasívne legitimovaným je oprávnený. Treťou osobou tak zákonodarca mal na mysli osobu
odlišnú od oprávneného a povinného. Navrhovateľ však nie je v konaní ani v postavení oprávneného
ani povinného.

Skutočnosť, že zákon priznáva manželovi povinného, resp. jeho bývalému manželovi právo byť
účastníkom konania ešte neznamená, že nemôže podať žalobu podľa § 55 ods. 2 EP. EP ani iný právny
predpis platný v SR nevylučuje aktívnu legitimáciu manžela povinného k podaniu žaloby podľa § 55 EP.



Navrhovateľ ďalej rozporuje skutočnosť, že je účastníkom konania. Z procesnoprávneho hľadiska treba
za účastníka exekučného konania považovať aj osoby, ktoré nie sú nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu,
ak tieto osoby podali návrh na vykonanie exekúcie alebo boli v návrhu označené ako povinné osoby. Na
druhej strane nebudú účastníkmi konania osoby, ktoré sú síce nositeľmi hmotného práva, ale v konaní
neboli označení ako povinný a oprávnený. Manžel povinnej má k veci hmotnoprávny vzťah vyjadrený
BSM, pričom podľa vyššie uvedeného musí byť označený v úkonoch exekučného súdu alebo exekútora
ako účastníka konania.

Exekútor žiadnym spôsobom navrhovateľa neupovedomil o jeho procesnom postavení účastníka, o
tom, ktorý majetok je postihnutý exekúciou alebo o prípustných prostriedkoch na ochranu jeho BSM a
navrhovateľovi tak bola odňatá možnosť dozvedieť sa o svojom účastníctve či rozsahu exekúcie.

Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že pokiaľ to bude zrejmé z obsahu spisu, napr. listu vlastníctva,
ktorý predloží oprávnený, exekútor je povinný nakladať s manželom povinného ako s účastníkom
konania. Navrhovateľovi však do dnešného dňa nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie či
upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, vzťahujúce sa k predmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko
tieto obsahujú poučenia o námietkach proti exekúcii a trovách exekúcie, či lehotách na ich vznesenie,
navrhovateľ mal za to, že vzhľadom na absenciu poučenia, v konaní mu bola odňaté právo obrany a
rovnosti zbraní.

Navrhovateľ zaujal názor, že exekútor s ním nenakladal ako s účastníkom konania. Upovedomenie o
začatí exekúcie malo byť doručené aj navrhovateľovi, lebo v opačnom prípade by došlo k situácii, kedy
manžel povinného nemá procesný prostriedok a majetok, ktorý patrí do BSM je možné bez jeho súhlasu
zaťažiť a exekvovať. Uvedené by mohlo viesť k zneužitiu vedomým uzatváraním záväzkov zo strany
druhého manžela so spriaznenými osobami a ich následným uspokojením formou exekúcie.

Navrhovateľ mal za to, že odňatím aktívnej legitimácie mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces a
právo chrániť v procese svoje záujmy, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 5/2000,
podľa ktorého výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu súčasť „súdnej
ochrany“ podľa čl. 46 ÚSR. Podľa názoru navrhovateľa stav, kedy je navrhovateľovi právom priznaný
štatút účastníka konania, kedy nemá k dispozícii možnosť podať námietky proti exekúcii ani žalobu
na vylúčenie veci z exekúcie je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a práva na ochranu
majetku podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru v znení Protokolu č. 11.

Navrhovateľ tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kari-Pekka
Pietilanen v. Fínsko, v ktorom skonštatoval, že zmyslom Dohovoru je garantovať práva praktické a
efektívne, nie práva teoretické a iluzórne. Postavenie účastníka v exekučnom konaní navrhovateľovi
nedáva žiaden efektívny spôsob ochrany jeho vlastníckeho práva a z týchto dôvodov právo na
spravodlivý proces???

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ zaujal názor, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci závisí
len od právneho posúdenia navrhuje, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil a vydal rozsudok, podľa ktorého z exekúcie vedenej na návrh oprávneného D. H., V..Č..:
XXXXXX/XXX, bytom Saleziánska 1, Žilina proti povinnej F.. M. Z., V.. E., N. XXXX/X, XXX XX G.,
vedenej pod sp. zn. 37Er 1176/2008, Ex 143/08 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom sú
vylúčené nehnuteľnosti - byt č. 45 nachádzajúci sa na 4. poschodí stavby na ulici N., Č.. X, na K..
Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu XXXX/XXX XXX, zapísanej na LV č. 2453, vedenom Správou katastra pre hl. m.
Bratislavu, k.ú. Petržalka, obec: BA- m.č. Petržalka, okres: Bratislava V.



Odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu, podanom na súde prostredníctvom jeho právneho zástupcu
dňa 24.11.2010 uviedol, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym právnym
záverom.

V konaní bolo preukázané, že návrh na začatie konania podal navrhovateľ ako manžel povinného
a predmetom exekúcie sú veci, ktoré patria do BSM. Navrhovateľ tak nebol aktívne legitimovaný na
podanie návrhu na začatie konania.

Procesne legitimovaný ako účastník exekučného konania je ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie
(oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný), pričom ak
sú podľa § 37 ods. 2 EP exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
účastníkom konania je aj manžel povinného. Podľa § 37 ods. 2 veta druhá možno vec patriacu do
BSM vylúčiť len vtedy, ak do začatia exekučného konania došlo k vyporiadaniu BSM dohodou alebo
súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal skutočnosť, že by k nehnuteľnosti, ktorá
je súčasťou BSM došlo k zániku a vyporiadaniu BSM pred začatím exekučného konania.

Veci v BSM môžu byť postihnuté exekúciou napriek tomu, že oprávnený je veriteľom len jedného
z manželov, a to za predpokladu splnenia podmienok podľa § 147 OZ, podľa ktorého pohľadávka
veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhý manžel, ktorý
nie je dlžníkom, je tak povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená i z majetku, ktorý
je v BSM.

Odporca v podanom vyjadrení zaujal názor, že právny záver súdu prvého stupňa, na základe ktorého
zamietol návrh na začatie konania z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa je správny. S
poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil a navrhovateľa zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“)
účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 EP ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) EP exekútor poverený vykonaním exekúcie

upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o
predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.

Podľa § 47 ods. 2 EP exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred
vydaním exekučného príkazu.



Podľa § 49 ods. 1 EP upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do
vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou
osobou, je vylúčené.

Podľa § 50 ods. 1 EP veta prvá povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa § 55 ods. 1 EP právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči
oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) bežné veci týkajúce
sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Podľa § 147 ods. 2 OZ to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli
podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ je manželom povinnej
v exekúcii, M. Z.V., V.. E., proti ktorej je vedená exekúcia u súdneho exekútora Z.. S. Z., so sídlom
exekútorského úradu Sad SNP 666/12, Žilina, sp. zn.: EX 143/08 na vymoženie uloženej povinnosti na
sumu 650.000, -Sk s príslušenstvom a trov exekúcie.

Navrhovateľ má s povinnou v BSM nehnuteľnosť, G. Č.. XX, J. N. na X. K. N. W.. Č.. X, G., nachádzajúci
sa v bytovom dome postavenom na K.. Č.. XXXX, Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX, spoluvlastnícky podiel
1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, zapísaný na X.
Č.. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, k.ú. Petržalka, obec: BA-m.č.
Petržalka, okres Bratislava V., ktorý spolu nadobudli na základe kúpy - V 4207/99 z 07.09.1999.

Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že na predmetný byt bolo zriadené exekučné záložné právo v
prospech odporkyne ako oprávnenej v exekúcii a to podľa exekučného príkazu č. EX 143/08 zo dňa
07.05.2008 vydaného vyššie uvedeným súdnym exekútorom, Z-5229/08.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha, aby súd ako prejudiciálnu otázku posúdil platnosť zmluvy o
pôžičke, na základe ktorej odporkyňa ako oprávnená v exekúcii poskytla povinnej v exekúcii pôžičku
vo výške 650.000, -Sk. Nakoľko však povinná svoj dlh, ktorý vznikol nesplatením pôžičky riadne a včas
nevrátila, je proti nej vedená exekúcia na vymoženie uvedenej sumy. Navrhovateľ sa ďalej domáhal toho,
aby súd po posúdení platnosti zmluvy vylúčil predmetnú nehnuteľnosť z exekúcie, sp. zn.: EX 143/08,
vedenej súdnym exekútorom Z.. S. Z..



Odvolací súd poukazuje na to, že právo domáhať sa na vylúčenia veci z exekúcie EP v ustanovení
§ 55 ods. 1 priznáva tretej osobe, a to v prípade, že je táto tretia nositeľom práva k veci, postihnutej
exekúciou, ktoré exekúciu vylučuje. V tejto súvislosti odvolací súd totožne s názorom súdu prvého stupňa
poukazuje na to, že pokiaľ ide o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré sú postihnuté
exekúciou, je aj manžel povinného v exekúcii účastníkom konania. Účastníctvo zákonná úprava limituje
vyporiadaním BSM. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa v exekúcii jedná o byt vyššie špecifikovaný
navrhovateľom, manžel povinného sa stáva účastníkom konania vtedy, ak sa exekútor rozhodol pre
exekúciu predajom nehnuteľností patriacich do BSM, prípadne zriadením exekučného záložného práva
k nehnuteľnosti. EP vyslovene ustanovuje, že manžel sa stáva účastníkom konania vtedy, ak sú veci
patriace BSM postihnuté exekúciou, čo predpokladá rozhodnutie exekútora, že práve prostredníctvom
nakladania s nehnuteľnosťami v rámci exekúcie bude uspokojená pohľadávka oprávneného. Je totiž
zrejmé, že exekúciu možno vykonávať aj inými spôsobmi ako postihnutím nehnuteľností, ku ktorým má
právo povinný.

Nemožno sa preto stotožniť s názorom prezentovaným navrhovateľom, že navrhovateľ je treťou osobou
oprávnenou podať návrh v zmysle § 55 ods. 1 EP. Právna úprava priznáva aj manželovi povinného v
exekúcii právo podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie, avšak za predpokladu, že by sa jednalo o vec,
voči ktorej nemá v exekučnom konaní postavenie účastníka konania, a teda za predpokladu, že by sa
jednalo o vec vo výlučnom vlastníctve niektorého z manželov, nakoľko zákonná úprava napríklad podľa
§ 143 OZ umožňuje manželovi vlastniť veci vo výlučnom vlastníctve popri vlastníctve vecí v právnom
režime BSM.

Odvolací súd poukazuje na to, že v rámci hmotnoprávnej úpravy BSM podľa ustanovenia § 147 ods. 1 OZ
výslovne ustanovuje, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, môže byť pri výkone uspokojená
i z majetku patriaceho do BSM. Takýmto spôsobom je ustanovená ochrana tretích osôb z hľadiska
uspokojenia ich majetkových práv niektorým z bezpodielových vlastníkov aj z tých vecí, ktorých je
dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Vyplýva to zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve
neexistujú podiely každého zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť
vymáhanie pohľadávky veriteľa jedného z manželov. Preto zákon umožňuje uspokojiť pohľadávku pri
výkone rozhodnutia aj zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Druhý z
manželov, ktorý nie je dlžníkom veriteľa je tak povinný strpieť výkon exekúcie. Odvolací súd súčasne
zdôrazňuje, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov má byť prednostne uspokojená z jeho
individuálneho majetku a až následne, ak individuálny majetok manžela nepostačuje, možno takúto
pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM. Uspokojením pohľadávky jedného z manželov
z majetku patriaceho do BSM vzniká osobitná pohľadávka, ktorú možno realizovať až v súvislosti s
vyporiadaním BSM. Zákonná úprava v rámci vysporiadania BSM podľa § 150 OZ explicitne ustanovuje,
že každý z manželov je povinný nahradiť to, čo sa za spoločného majetku vynaložilo na jeho súkromný
majetok. Navrhovateľ je tak oprávnený v rámci vysporiadania BSM domáhať sa toho, čo bolo v rámci
exekúcie vynaložené zo spoločného majetku na uspokojenie dlhov povinnej.

Odvolací súd v konaní nemá preukázané, že by sa v danom prípade jednalo o nehnuteľnosť vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa či povinnej, ako ani to, že predmetná pohľadávka povinnej vznikla podľa § 142
ods. 2 OZ, kedy sa manželia dohodli podľa ustanovení § 143a a táto pohľadávka vznikla pri užívaní
majetku, ktorý nepatrí do BSM. Odvolací súd zdôrazňuje, že rovnaké postavenie ako má navrhovateľ by
mal aj bývalý manžel povinného za predpokladu, že by sa v exekúcii vymáhala pohľadávka vzniknutá
za trvania manželstva, pokiaľ by exekúciou mali byť postihnuté veci patriace do BSM, ktoré neboli
vyporiadané.

I keď predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvorila povinná v exekúcii bez súhlasu navrhovateľa, v danom
prípade by sa mohlo jednať len o relatívnu neplatnosť. Uvedený právny úkon, resp. zmluva je tak
platná a vyvoláva príslušné účinky a na základe práv oprávnenej, vzniknutých na základe tejto zmluvy
vyplývajúcich bol vydaný aj príslušný exekučný titul. Za predpokladu, že by bola vyhlásená predmetná
zmluva o pôžičke za neplatnú, neznamená to však, že by tým dlh povinnej voči odporkyni zanikol. Tento
by mohol byť odporkyňou uplatňovaný a v rámci exekúcie by mohla byť pohľadávka odporkyne opätovne
uspokojená z majetku patriaceho do BSM vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu.



S názorom, že navrhovateľ má v konaní postavenie tretej osoby nemožno dospieť ani na základe
argumentácie, podľa ktorej nemôže byť účastníkom konania, nakoľko mu nebolo doručované
upovedomenie o začatí exekúcie či upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že podľa zákonnej úpravy EP v § 47 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49
ods. 1 explicitne ustanovuje, že upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje výlučne oprávnenému
a povinnému. Vzhľadom na to možno odôvodnene súhlasiť s postupom súdneho exekútora, kedy
mu upovedomenie nebolo doručované. Z uvedenej úpravy doručovania upovedomenia vyplýva, že
oprávnený na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 EP je povinný a to v súlade so zákonnou
dikciou. Taktiež zákon ustanovuje, že exekútor o začatí exekúcie a spôsobe jej vedenia upovedomuje
len povinného, a to pred vydaním exekučného príkazu.

V súvislosti so zriadením exekučného záložného práva na vyššie uvedený byt odvolací sú uvádza, že
zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného nie je vlastným spôsobom výkonu
rozhodnutia. Jedná sa len o zabezpečenie vykonateľnej pohľadávky. Ako bolo vyššie uvedené, manžel
sa stáva účastníkom konania až vtedy, pokiaľ v exekúcii majú byť postihnuté veci patriace do BSM, ako
tomu bolo v predmetnej exekúcii zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľnosti. Podľa § 168 EP sa však exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností doručuje len oprávnenému, povinnému a
správe katastra nehnuteľností. Exekučný príkaz sa doručuje aj manželovi povinného, ak je tento
účastníkom konania podľa § 37 ods. 2 EP. Proti exekučnému príkazu však nie je možné podať odvolanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného úkonu je už jednoznačne zrejmý spôsob vedenia exekúcie.
Vady pri doručovaní exekučného príkazu však navrhovateľ nenamietal.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa §224, § 142 ods. 1 a § 151 O. s.p., nakoľko
odporkyňa mala vo veci plný úspech. Odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd
jej preto priznal uplatnené trovy konania vo výške 74,61 Eur (1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods.1
písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 55,49 € + 7,21 € režijný paušál + 19% DPH) , je
navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.