Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/214/2015 z 10. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. februára 2016, sp. zn. 19Co/214/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8614205006.1 Krajský súd Prešov | 19Co/214/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614205006.1 | 2016-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6215035f-d284-4e2e-b84a-22e5ed4cbcd7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614205006.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/214/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614205006.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, proti žalovanému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/X, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, právne zast. advokátom JUDr.
Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 306,80 eura s prísl. takto jednohlasne
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.2C/206/2014-44 zo dňa 14.01.2015

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a ktorými rozhodol o trovách konania.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 28,31 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (v ďalšom „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,80 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
26.04.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho
zástupcu trovy konania vo výške 67,10 eur.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
306,80 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.04.2013 do zaplatenia. Dôvodom žaloby bolo to,
že so žalovaným pod č. A6431583 uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu vypožičal SIM kartu umožňujúcu
mu využívať telekomunikačné služby. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve odpredal žalovanému mobilný
telefón HTC Desire C Black za kúpnu cenu uvedenú k dodatku k zmluve, pričom dohodnutá bola zmluvná
pokuta 210 eur. Pri určení jej výšky zohľadnil výšku zľavy poskytnutú žalovanému pri predaji mobilného
telefónu ako aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty. Žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že
nezaplatil cenu poskytnutých služieb za december 2012 až február 2013. Je preto jeho povinnosťou
zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu 210 eur, ako vyplýva zo zmluvy. Žalovaný s úhradou svojho záväzku
voči žalobcovi mešká, žalobca preto žiadal aj úrok z omeškania, ktorý v žalobe špecifikoval.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 01.08.2012 pod č. A6431583
uzatvorená bola medzi žalobcom a žalovaným zmluva na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému



SIM kartu umožňujúcu mu využívať telekomunikačné služby žalobcom poskytované. Pri uzavretí
dodatku k tejto zmluve odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón HTC Desire C Black za kúpnu
cenu 5 eur. Žalovaný napriek tomu, že bol na úhradu dlhu pokusom o pokonávku z 11.04.2013 vyzývaný,
nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb za obdobie od decembra 2012 do februára 2013 v sume
96,80 eur. Tým mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu 210 eur, spolu žalobca nárokoval
si sumu 331,34 eur, ktorú žiadal uhradiť do 25.04.2013.

Súd prvého stupňa mal za nesporný nárok žalobcu v časti žiadanej sumy poskytnutých
telekomunikačných služieb, preto uložil žalobcovi zaplatiť sumu 96,80 eur spolu s úrokom z omeškania
tak, ako žalobca žalobou žiadal. Za nie dôvodný mal súd prvého stupňa nárok žalobcu v časti žiadanej
zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca vystupuje ako poskytovateľ telekomunikačných
služieb v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný neuzatvoril predmetnú zmluvu v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto predmetný vzťah je potrebné v zmysle citovaných
ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, kde žalobca
vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.

Prvostupňový súd konštatoval, že bolo preukázané, že v zmysle Dodatku k zmluve čl. 2 bod 2.5 je
užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 210,-
Eur, pričom táto zmluvná pokuta sa mala v prípade, že k porušeniu zmluvnej povinnosti dôjde v
období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti postupne znižovať podľa pravidiel
stanovených dodávateľom a zadefinovaných v uvedenom zmluvnom dojednaní v Dodatku k zmluve.
Súdu je z jeho činnosti známe, že žalobcom uplatňované zmluvné pokuty boli v minulosti viackrát
vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a nároky na ich zaplatenie boli súdmi zamietané. Žalobca
v žalobe konštatoval, že v predmetnej veci je zmluvná pokuta uplatňovaná na základe zmluvného
dojednania, ktoré zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti a taktiež poukázal na to, že
zmluvná pokuta je najviac vo výške zľavy, ktorá bola poskytnutá žalovanému na mobilný telefón, čím
podľa jeho názoru odstránil vady vytýkané súdmi v minulosti.

Podľa názoru súdu však žalobcom vykonaná zmena vo formulárových zmluvách v časti zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute neodstránila súdmi vytýkané nedostatky, pre ktoré bolo zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute viackrát určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď žalobca
uviedol, že v novom znení zohľadnil časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške
zmluvnej pokuty, súd toto zohľadnenie považuje len za iluzórne. Žalobca v „novom“ formulárovom znení
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktoré je posudzované v tomto konaní) stanovil, že výška
zmluvnej pokuty sa bude znižovať zo sumy 210,- Eur v posledných 6 mesiacoch doby viazanosti tak,
že výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Tým de facto rozdelil dobu viazanosti (24 mesiacov) na 2 obdobia (žalobcom označené ako „časti
doby viazanosti“) a to obdobie prvých 18 mesiacov, počas ktorého ostáva výška zmluvnej pokuty
v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľov konštantná (210,- Eur) a dobu
posledných 6 mesiacoch, počas ktorej sa výška zmluvnej pokuty znižuje podľa zadefinovaného vzorca
s premennou, ktorá závisí od momentu, kedy dôjde (v období posledných 6 mesiacoch viazanosti) k
porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa. Takúto zmenu vo formulárovej zmluve (v porovnaní
so znením, ktoré bolo súdmi vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka) súd nehodnotí ako
odstránenie nedostatku, ale len ako časové zúženie účinkov tej istej neprijateľnej zmluvnej podmienky
- z doby 24 mesiacov (celej viazanosti) na 18 mesiacov (3/4 doby viazanosti). Zmluvné dojednanie tak
nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvné povinnosti hneď na začiatku zmluvného
vzťahu (v prvom mesiaci), alebo tesne pred uplynutím 3/4 doby viazanosti (v osemnástom mesiaci). Súd
tak s ohľadom na vyššie uvedený
časový rozmer zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (ktorý bol v minulosti súdmi opakovane
vyhodnotený ako dôvod neprijateľnosti) nevidí rozdiel medzi "novým" znením zmluvného dojednania
a jeho "starým" znením, ak by sa staré znenie (vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka)
uplatnilo v zmluve s viazanosťou na 18 mesiacov.



Pokiaľ žalobca poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty sa rovná "len" rozdielu medzi akciovou cenou
mobilného telefónu a jeho trhovou cenou, tak je nepochybné, že žalobca tým, že odpredal žalovanému
mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu, prerobil. Je
však zároveň nepochybné, že takéto zníženie ceny bolo sofistikovaným zámerom žalobcu zaviazať si
žalovaného na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu poskytovať
služby za cenu (v tomto prípade minimálne 34,99 Eur mesačne), čo by v konečnom dôsledku vyrovnalo
nielen cenu, za akú bolo koncové zariadenie jednotlivým účastníkom predané, ale bezpochyby malo
priniesť žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.

Súd nemal najmenšiu pochybnosť o tom, že hodnota mobilného telefónu, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy, sa v priebehu doby viazanosti (v tomto prípade 24 mesiacov) znižuje a to či už v dôsledku jeho
obvyklého opotrebenia (aj využívaním služieb poskytovaných žalobcom, ktoré sú riadne spoplatňované
a vyúčtované žalobcom, a teda je možné konštatovať, že je aj v záujme žalobcu, ak je mobilný telefón
využívaný spotrebiteľom ako prostriedok na využívanie poskytovaných služieb) ale aj vývojom nových
technológií (a tým aj cien) na trhu mobilných telefónov, pričom súd nemá najmenšej pochybnosti o
tom, že ide o jeden z najrýchlejšie sa vyvíjajúcich trhov, s čím je spojený pomerne rýchly pokles cien
„starších“ modelov mobilných telefónov. Avšak hodnota mobilného telefónu sa jeho užívaním neznižuje
len v posledných 6 mesiacoch viazanosti (tzn. v tomto prípade až po 18 mesiacoch jeho užívania)

Súd prvého stupňa preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty 210 eur zamietol.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ust. § 51, § 517 ods. 2, § 52, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, §
53a, § 39 Občianskeho zákonník a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal prevažný úspech žiadne
trovy nevznikli, preto mu trovy nepriznal. Žalobca právo na náhradu trov nemal podľa názoru súdu prvého
stupňa a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu odmenu za dva úkony právnej pomoci po 19,92 eura + 2x paušál 8,04
eura + 20% DPH v sume 11,18 eura, spolu 67,10 eura v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 13a ods.
1 písm. c), § 16 ods. 3).

Proti tomuto rozsudku, a to výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výrokom
o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že rozhodnutie
súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súd
prvého stupňa považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je tento
jeho názor nesprávny. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu zmluvných
vzťahov je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili
dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že
výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute
nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služby prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky
dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt
porušenia zmluvných povinností. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných
povinností po uzavretí dodatku alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti (v priebehu posledných
6 mesiacov do uplynutia doby viazanosti). Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v
dohode o zmluvne pokute má podľa názoru žalobcu zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty,
ktorou je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s
následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý
by mohol vzniknúť z príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania
žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu
odpredať žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný
ani žalobcom nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú
cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného
ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať
bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je



nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak
by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia
zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom,
treťom a každom ďalšom nasled. mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o zmluvnej
pokute by prestala plniť svoju funkciu. Podľa žalobcu dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky
nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa sa vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu
bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností. Taktiež to, že dohodnutá zmluvná pokuta
neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalobca v odvolaní taktiež
uviedol, že nie je dôvod, aby boli priznané trovy vedľajšieho účastníka, pretože nie je zrejmé, či
vedľajší účastník predložil súdu súhlas žalovaného so vstupom do konania. Od 01.01.2015 musí vedľajší
účastník disponovať súhlasom účastníka popri ktorom sa na konaní zúčastňuje. Pokiaľ súd prvého
stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania ako keby mal žalovaný plný
úspech v konaní, jeho rozhodnutie nie je správne. Pokiaľ nevznikol nárok na náhradu trov konania
účastníkovi, na strane ktorého vystupuje, nevzniká nárok na náhradu trov konania ani vedľajšiemu
účastníkovi. Ak nemal žalovaný v konaní plný úspech, nemôže mať plný úspech ani vedľajší účastník.
Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny.
Žalobca sa mylne domnieva, že odstránil dôvody, pre ktoré v minulosti súdy rozhodli, že zmluvná
pokuta v jeho zmluvách je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nové znenie formulárovej zmluvy v časti
zmluvnej pokuty aj naďalej spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach dodávateľa a právach spotrebiteľa
keďže výška zmluvnej pokuty sa má znižovať len v posledných 6 mesiacoch doby viazanosti.

Vedľajší účastník uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1,
2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnil na internete a úradnej tabuli
dňa 03.02.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa so
skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa a pre doplnenie k odvolacím dôvodom žalobcu
dodáva:

V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, je nesporné, že predmetom konania je
posúdenie nároku vzniknutého z občianskoprávneho vzťahu. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Bolo preto povinnosťou súdu podrobiť súdnej kontrole
zmluvné dojednania majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z
dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných
predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb a dodatok k tejto zmluve spĺňajú charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou
zmluvy sú zmluvné dojednania majúce charakter obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalovaná
ovplyvniť nemohla, nakoľko tieto sú vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť to, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami, taktiež posúdiť, či
spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky môže obstáť ako celok.



Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je aj dojednanie
vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spája, ako vyplýva z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sankciu neplatnosti; ide o
neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok
vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je subjekt porušujúci povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy povinný zaplatiť
subjektu oprávnenému v prípade, ak svoju zmluvnú povinnosť poruší. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb bola upravená ako rozdiel medzi bežnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou,
za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a žalobcovi patrila za porušenie špecifikovaných
zmluvných povinností ako vyplýva z dodatku k zmluve. Pokiaľ žalobca argumentoval, že pri stanovení
zmluvnej pokuty zohľadnil časový aspekt porušenia zmluvných povinností, je neakceptovateľné, že k
zníženiu výšky zmluvnej pokuty má dôjsť až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných
šiestich mesiacoch pri 24-mesačnej dobe viazanosti. Z takto formulovaného zmluvného dojednania
vyplýva, že spotrebiteľ by mal povinnosť v plnej výške uhradiť zmluvnú pokutu pri porušení zmluvných
povinností v priebehu prvých osemnástich mesiacoch dohodnutej doby viazanosti, čo je neprimerané. Je
zrejmé, že je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu, napríklad
v prvom mesiaci alebo v osemnástom mesiaci doby viazanosti. Bez významu nie je ani to, že nie každé
porušenie zmluvnej povinnosti spôsobuje rovnako závažné dôsledky. Taktiež pri oneskorení s úhradou
ceny fakturovaných služieb nemôže byť nevýznamnou výška pohľadávky, ktorá vznikne porušením
povinností zo záväzkového vzťahu. Dojednanie zmluvnej pokuty tak, že umožňuje jej zníženie iba
v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch zmluvného vzťahu bez
akéhokoľvek zohľadnenia intenzity a významu porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a umožňujúcu dodávateľovi pri akomkoľvek, a to aj menej
významnom porušení zmluvnej povinnosti, nárokovať vo vzťahu k spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej
výške v prvých osemnástich mesiacoch trvania zmluvného vzťahu.

S poukazom na uvedené odvolací súd, osvojac si presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa, rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj jeho rozhodnutie o trovách
konania. Pokiaľ žalobca namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa čo sa týka náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka jeho námietka nebola dôvodnou. Vedľajší účastník vstúpil do konania pred
01.01.2015. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka
právnickej osoby predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu nevyžadoval
preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným
súhlasom zo strany žalovaného. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom
od 01.01.2015 nie je možné prihliadať, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu
pred 01.01.2015, teda v čase, keď vtedy účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť
podnetu k jeho vstupu aj súhlas účastníka s týmto vstupom do konania.



Zákon č. 353/2014 Z.z. účinný od 01.01.2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete predchádzajúcej a novej právnej úpravy potrebné
vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových
procesných noriem pre skôr začaté konania, čo vyplýva zo samotnej povahy procesných predpisov.
V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa novej právnej úpravy s tým, že právne účinky úkonov
vykonaných skôr zostávajú v platnosti, nakoľko pri posudzovaní ich účinkov sa vždy aplikuje len norma
účinná v čase realizácie procesného úkonu. Oznámeniu o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho
účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto sa na takýto procesný úkon vedľajšieho
účastníka musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
31.12.2014.

Vedľajší účastník, ktorý relevantne vstúpil do konania špecifikoval rozsah svojho pôsobenia v konaní,
do ktorého vstúpil, preto je potrebné aj jeho úspech, resp. neúspech v konaní hodnotiť v rozsahu jeho
pôsobenia v konaní. Keďže žalovaný bol v tej časti konania, v ktorom ho vedľajší účastník podporoval
v celom rozsahu úspešný, bolo dôvodné, aby mu súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za účelné úkony právnej pomoci týkajúce sa tejto časti konania. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa čo sa týka rozhodnutia o trovách vedľajšieho účastníka bolo preto správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
konania. Úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal, túto náhradu si v zmysle ust. § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnil, nebol preto dôvod na rozhodovanie o trovách konania, ktoré žalovanému s odvolacím
konaním mohli vzniknúť.

Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci -
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Odvolací súd mal tento úkon za účelný, jeho výšku kvantifikoval v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., hodnota toho úkonu podľa § 13a ods. 1 písm. c) bola vo výške 19,92
eura, po pripočítaní režijného paušálu 8,39 eura predstavuje sumu 28,31 eura, zaplatenie náhrady trov
odvolacieho konania vedľajšieho účastníka v tejto výške preto uložil žalobcovi v lehote a s miestom
plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.