Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Nds/9/2017 z 29. 11. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 5Nds/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:8017200334.1 Najvyšší súd | 5Nds/9/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:8017200334.1 | 2017-11-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: SSP, § 18 ods. 2 SSP, § 18 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/171ad0e7-5da9-4e61-9466-992d13d97da1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8017200334.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Nds/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200334
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8017200334.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: kpt. Mgr. S. J., bytom N., právne zastúpenej
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KM-OLVS-94/2015/OPK z 9. novembra 2015, o nesúhlase
Krajského súdu v Prešove s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci j e d ô v o d n ý .

Vecne a miestne príslušným súdom prvej inštancie je Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/3/2064-58 z 29.03.2017, právoplatným 11.05.2017,
postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako miestne príslušnému správnemu súdu. Rozhodol tak s
odôvodnením, že od 01.07.2016 nadobudli účinnosť 3 procesné kódexy - Civilný sporový poriadok,
Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok s tým, že správny súd postupuje v správnom
súdnictve v zmysle Správneho súdneho poriadku. Keďže v prejednávanej veci rozhodol v prvom stupni
riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, mal za to, že miestna a vecne príslušným na rozhodnutie
je Krajský súd v Prešove - v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol v
prvom stupni.

2. Krajský súd v Prešove s postúpením veci nesúhlasil a predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom podľa § 18 ods. 3 zákona
č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej tiež „SSP“). Uviedol, že pre určenie vecnej a miestnej
príslušnosti sú až do skončenia konania rozhodné okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania a
trvajú až do jeho skončenia, a to aj vtedy, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania
zmenili, čo vyjadruje zásada „perpetuatio fori“.

3. Poukázal na to, že v čase začatie predmetného konania bol vecne a miestne príslušný na konanie
Krajský súd v Bratislave. Napriek tomu, že uznal, že na konanie v predmetnej veci sa od 01.07.2016
vzťahuje SSP, ktorý miestnu príslušnosť súdu upravuje iným spôsobom ako Občiansky súdny poriadok,
s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 SSP trval na miestnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave
na konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej
alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou,
jednomyseľne dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Prešove postúpená nesprávne a na
konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.



5. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že
žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov účinkom jej podania
bolo aj určenie vecne a miestne príslušného súdu na konanie, podľa vtedy platného § 246a ods. 1 druhá
veta OSP.

6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

8. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,
ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne
príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa § 18 ods. 2, 3 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou
miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu.
Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého teda
postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade
miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 SSP vyplýva, že príslušnosť (či už
miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania
a trvá až do jeho skončenia.

12. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 09.12.2014, t.j.
predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Aj v prípade
aplikácie ustanovenia § 491 ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu
príslušnosť podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP
sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam
nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom
Občiansky súdny poriadok, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je potrebné v
prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

13. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 OSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre
určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.
14. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom
súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených
v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, na
ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej
príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t.j. v deň
doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konania bez návrhu (§ 82
ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto
súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo
perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre
určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného
do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už
raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú
alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti
možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia



vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár -
I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej
zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje
vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku, v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady
teda najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde -
Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.

16. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

17. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

18. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

19. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods.
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené
zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň
vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve
päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písm. b/ SSP vo veciach uvedených v § 11 písm.
a/ - g/ SSP, t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu
s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje
ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu
senátu a dvoch sudcov.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

23. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).