Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/11/2016 z 30. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. októbra 2016, sp. zn. 16CoE/11/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7215213365.1 Krajský súd Košice | 16CoE/11/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7215213365.1 | 2016-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06813d32-6bc9-4a00-bbcd-d17dc4dda679 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7215213365.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215213365
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215213365.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Tymka a sudcov JUDr. Tamary
Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému L.H. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, H., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 1.970,- eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/1966/2015-13 zo dňa
02.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu v Bratislave zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.11.2014 sp. zn. SR
14033/14. Podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom bola zmluva o úvere č. 901301469
zo dňa 17.01.2013 uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu. Súd citoval § 44 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1, § 15 ods. 1 a 2, §
25 ods. 4, § 70 a § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázal
na rozpor článku X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku (uvedeného v odôvodnení rozhodcovského
rozsudku) s § 15 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., ktorého dôsledkom bolo zabránenie účastníkovi
konania pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy alebo
reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z.. Totiž článok X ods. 1, 4 a 5
Rokovacieho poriadku ustanovoval, že „rozhodcovský súd vyzýva žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia výzvy písomne vyjadril k nárokom uplatnených žalobcom (podal žalobnú odpoveď).“ Oproti
tomu § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. uvádzal, že „Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení
žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného
na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej
odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému,
nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia.“ Keďže lehota na podanie žalobnej odpovede bola
kratšia, než zákonom ustanovená lehota 30 dní, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu prvej
inštancie spôsobená značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech
spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že rozhodcovský rozsudok, ktorý
mal v exekučnom konaní slúžiť ako exekučný titul, je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, a
preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.



3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože exekučný súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom
o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.
Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa názoru oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,
odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a
musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné
a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval
o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho,
aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak
konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto
oprávnený uzavrel s povinným podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor
medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002
Z.z. a s Rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to
oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu
zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

6. Ušlo však pozornosti oprávneného, že súd prvej inštancie sa preskúmavaním exekučného titulu a
posudzovaním rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky ani nezaoberal. Porovnával článok X
ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., pričom uzavrel, že
tieto ustanovenia sú v rozpore. Mal za to, že článok X ods. 1, 4 a 5 Rokovacieho poriadku poskytol
žalovanému (v tomto konaní povinnému) kratšiu lehotu na písomné vyjadrenie k nárokom žalobcu (v
tomto konaní oprávneného) než zákonné ustanovenie, čím mu zabránil konať pred súdom, predkladať
dôkazy alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z.. Preto bolo podľa názoru
súdu prvej inštancie porušených viacero ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. a spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov zamietol žiadosť
o udelenie poverenia.



7. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené. Nakoľko však jeho
odvolanie po stránke formálnej obsahovalo všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 363 CSP,
nebolo úlohou súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu upozorňovať odvolateľa na vecnú nesprávnosť
odvolacích dôvodov a tým naprávať jeho nepozornosť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).