Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/464/2014 z 26. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. mája 2015, sp. zn. 5Co/464/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:2610201873.4 Krajský súd Nitra | 5Co/464/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:2610201873.4 | 2015-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 224 ods. 2 OSP, § 142 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27f47b51-dc2c-4f1a-a0e9-3bb8be4caca8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:2610201873.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/464/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610201873
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:2610201873.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská lekárska komora, so sídlom
Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 17 313 317, zastúpený JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Pri Suchom Mlyne 56, proti odporcovi: MUDr. O. H. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom G., M. H. XX, o zaplatenie 82,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 8. februára 2012 č. k. 10C/373/2010-75 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 20. septembra 2013 č. k. 10C/373/2010-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej
časti a v časti výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania m e n í tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi 82,98 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 03. 2007 do
zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov právneho zastúpenia napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 29,08 eura do rúk právneho
zástupcu JUDr. Ondreja Škodlera v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 08. 02. 2012 č. k. 10C/373/2010-75 zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 82,98 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 01. 03. 2007 až do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 16,50 eura z titulu zaplateného súdneho poplatku a
v sume 28,33 eura z titulu trov právneho zastúpenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti, t. j. nad priznaný 7 % ročný úrok z omeškania od 01. 03. 2007 až do
zaplatenia prvostupňový súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 14 ods. 1, 3, §
15 ods. 2 písm. f/, zák. č. 219/2002 Z. z., § 43 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, § 55 ods. 2 písm.
g/ a § 95 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z. z.
S poukazom na ust. § 101 ods. 2 OSP vo veci bolo rozhodnuté bez účasti účastníkov konania, ktorí sa
napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili.
S poukazom na závery vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že podaný návrh
navrhovateľa ohľadne zaplatenia žalovanej istiny (82,98 eura) je dôvodný, pretože odporcovi ako členovi
Slovenskej lekárskej komory vznikla povinnosť platiť členské príspevky. Za rok 2007 členský príspevok
v sume 82,98 eura, ktorý sa stal splatným dňom 28. 02. 2007 odporca nezaplatil. Odporca ani neuniesol
dôkazné bremeno v tom smere, že žalovanú istinu ako členský príspevok za rok 2007 mal zaplatiť
dňa 05. 04. 2011. Príslušenstvo pohľadávky, t. j. 7 % ročný úrok z omeškania od 01. 03. 2007 až do



zaplatenia zo sumy 82,98 eura priznal súd navrhovateľovi počnúc od prvého dňa nasledujúceho po
splatnosti predmetného členského príspevku, t. j. od 01. 03. 2007 s poukazom na ust. §517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Diskontná sadzba od 13. 12. 2006
do 14. 03. 2007 bola 3,5 % ročne, pričom dvojnásobok predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške
7 %. Návrh navrhovateľa v časti uplatneného príslušenstva nad 7 % ročného úroku z omeškania súd
ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd za použitia § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 a § 200
ea ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v danom konaní priznal náhradu za
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura, ako aj náhradu za vynaložené trovy právneho
zastúpenia v sume 28,33 eura, ako 50 % z celkovo vynaložených trov právneho zastúpenia v sume
56,67 eura, nakoľko v danom prípade ide o drobný spor.

Opravným uznesením zo dňa 20. 09. 2013 č. k. 10C/373/2010-111 prvostupňový súd s poukazom na ust.
§ 164 OSP v rámci záhlavia napadnutého rozsudku opravil nesprávne uvedenie krstného mena odporcu.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku ako aj v časti výroku o náhrade trov prvostupňového
konania podal včas odvolanie navrhovateľ. V prípade priznaného úroku z omeškania postupoval súd
nesprávne, pretože použil nesprávnu diskontnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola v tom
čase 3,5 %. Správne však mal vychádzať z diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska,
ktorá v rozhodujúcom období (od 27. 03. 2006 do 27. 03. 2007) predstavovala 4,75 %, t. j. dvojnásobok
tejto sadzby predstavuje 9,5 % ročne a nie 7 % ročne, ako nesprávne určil súd prvého stupňa.
Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia z dôvodu, že požadovaná výška náhrady trov právneho
zastúpenia je neprimerane vysoká k výške uplatnenej pohľadávky nie je správne, pretože rozhodnutie
súdu v tomto smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Výška uplatnených trov právneho
zastúpenia bola vypočítaná v súlade s platnou vyhláškou (vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Tým, že súd prizná
navrhovateľovi iba čiastočnú náhradu trov konania má za následok, že navrhovateľ nemá priznanú
náhradu za zaplatenie právnej pomoci, ktorá mu bola v konaní poskytnutá. Iba z dôvodu uplatnenia
svojho základného práva na súdnu ochranu nemá nikto utrpieť materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu
platenia trov konania, za predpokladu, že účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho
postavenie v konaní (Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 56/02 z 22. 06. 2005). Okrem celkovej náhrady
prvostupňového konania v sume 56,67 eura z titulu právneho zastúpenia si navrhovateľ uplatnil aj
náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 29,08 eura.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2
OSP, dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie navrhovateľa v časti týkajúcej sa nepriznaného
úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01. 03. 2007 až do zaplatenia t. j. podané v zamietajúcej
časti výroku, je dôvodné.
Pokiaľ ide o podané odvolanie navrhovateľa v časti výroku ohľadne náhrady trov prvostupňového
konania, v tejto časti odvolací súd nepovažoval predmetné odvolanie za dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V danom prípade odvolací súd procesným postupom podľa § 220 OSP napadnutý prvostupňový
rozsudok v časti priznaného príslušenstva navrhovateľovi zmenil, nakoľko sa plne stotožnil s odvolacími
dôvodmi navrhovateľom prezentovanými v ním podanom odvolaní zo dňa 04. 04. 2012. Je skutočne
pravda, že súd prvého stupňa v súvislosti s priznaním 7 % úroku z omeškania navrhovateľovi postupoval
nesprávne, pretože aplikoval na inkriminované obdobie nesprávnu diskontnú sadzbu nesprávnej banky.
Správne mal vychádzať z diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá v inkriminovanom čase



omeškania odporcu skutočne v dvojnásobnom navýšení predstavovala 9,5 % ročne (ako tvrdí v odvolaní
navrhovateľ) a nie 7 % ročne (ako nesprávne vo výroku napadnutého rozsudku určil súd).

Pokiaľ ide o podané odvolanie navrhovateľa voči výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa priznanej
náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi na súde prvého stupňa spolu 28,33 eura, tak v tejto
časti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a v ďalšom
odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorou sa plne stotožňuje
(§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu existoval v zmysle § 200ea ods. 1, § 142 ods. 1 a
§ 150 ods. 2 OSP dôvod na strane prvostupňového súdu k tomu, aby v súvislosti s rozhodovaním o výške
náhrady trov konania (aj trov právneho zastúpenia) pristúpil k ich kráteniu, a to až do výšky 50 % celkovo
vynaložených trov právneho zastúpenia. Hlavným dôvodom pre takýto postup bola tá skutočnosť, že v
prejednávanej veci ide skutočne o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 OSP, pretože jeho predmetom
je zaplatenie istiny 82,98 eura, pričom vzhľadom na takto uplatnenú istinu je možné hodnotiť celkovo
uplatnené trovy právneho zastúpenia navrhovateľom v sume 56,67 eura za neprimerané.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 3 OSP s tým, že ich
náhradu spolu v sume 29,08 eura (písomné podanie odvolania zo dňa 04. 04. 2012 + režijný paušál
7,63 eura + 20 % DPH) priznal navrhovateľovi majúcemu v tomto konaní prevažný úspech (neúspech
iba v nepatrnej časti).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.