{"guid": "cfe72b1b-65c4-44cf-980a-13ef0a16f1ca:3b2eaae2-6e5f-41d9-8a43-a85d4b01f671", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1", "spisova_znacka": "19Co/53/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/53/2015 z 21. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. októbra 2015, sp. zn. 19Co/53/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1", "identifikacne_cislo": "8113225489", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2015-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b2eaae2-6e5f-41d9-8a43-a85d4b01f671", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225489
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113225489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, okr. Y., právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61, Prešov,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31
690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14C/234/2013-83 zo dňa 24.09.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok.

Žalovaný  j e   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Zdeňky Vokálovej,
advokátky so sídlom v Prešove trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3477/2012 zo dňa 19.1.2012. Odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, sp. zn. 3C/3477/2012 zo
dňa 19.1.2012, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 275,58 EUR na účet
právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 Občianskeho
zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 2.9.2013 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/3477/2012,
ktorým mu bola ako žalovanému uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti
RAPID life životná poisťovňa, a.s. ako žalobcovi sumu 41,16 EUR a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276 EUR. Žalobca zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku
do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplynulo, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 27.11.2009  poistnú zmluvu č.
4517290003.



Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn.
3C/3477/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 41,16 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Uvedený
rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 9.8.2013 a dňa 2.9.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa § 41
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Konštatoval, že predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Poistná
zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade
s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárové
tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto
VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách. Z časti XV.
- ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných
dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008“ a v nich
sa v bode 3 uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. V bode 4 týchto dojednaní je uvedené, že napriek ods. 1 týchto osobitých zmluvných dojednaní
sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť
poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy
zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho
poistenia a zároveň ods. 3  týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne
dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. VPP ako aj tieto
dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako zmluva, t.j. 27.11.2009.

Na základe vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol
podpísal osobitné dojednania č. 02/2008 k poistnej  zmluve č. 4517290003 platila by XV. časť VPP
„rozhodcovského konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou
rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobca
mal pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými



dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky
(ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných
dojednaní resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené je teda nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č.
244/2002 Z.z. vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002
Z.z., keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd prvého
stupňa toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné, a teda neplatné. Na základe vykonaného
dokazovania  (obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd prvého stupňa zároveň za to, že
v prejednávanej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002
Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa
potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu
ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva, v danom prípade
poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania nebola dojednaná
individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými
ustanoveniami, nemohol ovplyvniť ich obsah a žalovaný nepreukázal opak. Z vyššie uvedených
dôvodov, preto považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú
podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/3477/2012 zo dňa
19.1.2012 zrušil.

Ďalej uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013, ktorý žalovaný
pripojil k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov
v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných
práv žalovaného.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie
odôvodnil ust.§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Namietal, že súd opomenul vyhodnotiť, že
samotnému procesu uzatvárania poistnej zmluvy predchádza fáza, ktorá je normovaná zákonom č.
340/2005 Z.z.. Záverom tejto fázy okrem spísania Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta bol
nielen výber poistného produktu ale aj samotné slobodné rozhodnutie občana v tom zmysle, či už má
dostatok informácií o produkte, či nepotrebuje ďalšie informácie od sprostredkovateľa a či všetkému
porozumel a slobodné rozhodnutie občana, kedy chce samotnú zmluvu uzatvoriť. Žalobca mal možnosť
dojednania alebo doplnenia podmienok a je právne irelevantné, že túto možnosť nevyužil. Súd prvého
stupňa neuviedol, prečo žalovaným predložený dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta
a argumenty s tým spojené vyhodnotil za právne irelevantné alebo nesprávne. Súd prvého stupňa
neuvádza, že by zistil, že žalovaný neinformoval žalobcu o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné. Žalobcovi bola daná možnosť až dvakrát prijať alebo odmietnuť
rozhodcovské konanie, a to buď nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní alebo ich žalobca
mohol následne odmietnuť. Nemožno pochybovať o tom, že žalobca mal priestor pre oboznámenie sa so
zmluvnými podmienkami. Ak bola zmluvná podmienka dojednaná individuálne, nemôže ju súd vyhlásiť
za neprijateľnú, a teda neplatnú. Absolútna neplatnosť nemôže pôsobiť priamo zo zákona, pretože
posudzovanie neprijateľnosti podmienky, a teda aj jej vyhlásenie za neplatné je určené celým procesom,



ktorý musí byť dodržaný. Ustanovenia Všeobecných poistných podmienok - XV. časť - Rozhodcovské
konanie sa uplatnia len vtedy, ak klient podpíše Osobitné zmluvné dojednania, ktoré predstavujú
rozhodcovskú doložku. Ak by žalobca nepodpísal osobitné zmluvné dojednania, nebol by XV. časťou
VPP viazaný. Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, prečo žalobca nemohol ovplyvniť obsah
osobitných zmluvných dojednaní. Zároveň sa opomenul zaoberať argumentom, že poistné zmluvy sú
za istých podmienok, na základe 19. odstavca smernice 93/13/EHS recitálu vyňaté spod posudzovania,
či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V dôsledku aplikácie rozhodcovskej doložky
došlo k zníženiu tzv, gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, a teda aj k získaniu
materiálnej výhody pre spotrebiteľa. Všeobecné poistné podmienky sa končia podpismi zmluvných
strán a sú textovo aj graficky oddelené od Osobitných zmluvných dojednaní, za ktorými tiež nasleduje
podpis zmluvných strán.  Súd svojou činnosťou zaťažil konanie množstvom procesných vád. Občiansky
súdny poriadok dokazovanie oboznámením s obsahom spisu nepozná. Z konania súdu nemohlo byť
účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje za právne významné a ktoré
naopak za právne významné pre správne posúdenie sporu nepovažuje, čím znemožnil účastníkom
konania ďalej konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. Súd pokladal za dôkaz žalobu a
vyjadrenie účastníkov, čo je v rozpore s § 125 O.s.p., súd nevykonal dôkazy prečítaním listín, nesplanil
svoju procesnú povinnosť uloženú v ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čím bola porušená zásada iura novit
curia čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, zásada kontradiktórnosti, stranám bolo odňaté právo konať pred
prvostupňovým súdom. Týmto konaním bol zároveň porušený aj ústavný princíp rovnosti účastníkov v
konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy SR. Súd založil rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli. Súd vyvodil právne závery a následne aj rozhodnutie na základe rozhodnutí
NS SR, ktorými boli porušené práva účastníkov konania. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve
nevynucuje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ale obsahuje dohodu, že
spory zo zmluvy sa budú prednostne resp. najprv riešiť v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ v prípade
nespokojnosti s rozhodcovským konaním resp. so skutkovými a právnymi závermi môže pokračovať
v riešení sporu na všeobecnom súde. Súd konštatoval neprijateľnosť podmienky, no nepoukázal, na
základe ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka je neprijateľná. Iba ak ustanovenia neplatné z
titulu ich neprijateľnosti spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžadovanú
podľa zákona č. 244/2002 Z.z., tak môže byť vyhlásená celá za neplatnú. Žalovaný zároveň poukázal na
to, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
a preto nejde o konanie, v ktorom by žalobca ako spotrebiteľ bol oslobodený od súdnych poplatkov v
zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby
odvolací súd napadnutý  rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nevidí dôvod na odklon od judikatúry, ktorá
považuje zmluvnú podmienku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok za neprijateľnú. V
tejto súvislosti poukázal na právne závery NS SR obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci 6Cdo 1/2012, 4
Cdo 41/2012 a 6M Cdo 9/2012. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Súčasne si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 15.10.2015 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu č. 4517290003 dňa
27.11.2009.  Žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom.
To znamená, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah.

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá



je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spája v zmysle § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné
podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok)
sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Keďže ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej
neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal
byť prejednávaný a rozhodnutý.   Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo



štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením  jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať  v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským
a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotným žalovaným, a to zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie
dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa
ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch  výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení
ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.  je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,  len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia §  129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaz
listinnou sa nevykonáva len jej prečítaním, nakoľko postačuje aj oznámenie jej obsahu. Je potrebné
osobitne zdôrazniť, že pojednávania nariadeného na deň 24.09.2014 sa osobne zúčastnil zástupca
žalovaného, ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval a po poučení podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
Spochybňovanie postupu súdu pri prejednaní veci na pojednávaní dňa 24.09.2014, na ktorom došlo i k
vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno hodnotiť inak ako účelové.

K námietke žalovaného o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť,
že prvostupňový súd venoval dostatočnú pozornosť tomu, ako bola rozhodcovská doložka v predmetnej
poistnej zmluve a súvisiacich listinách naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo všeobecných
poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach a vyvodil z týchto zistení aj správny
právny záver. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa potvrdilo, že žalobca nemal možnosť takto
naformulovanú podmienku nejakým spôsobom ovplyvniť a žalovaný sa zodpovednosti v tomto smere
nemôže zbaviť ani s poukazom na pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní predmetnej
poistnej zmluvy. Práve táto okolnosť, a teda pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní
predmetnej poistnej zmluvy je dôkazom toho, že tieto predlžené doklady, teda všeobecné podmienky a
ich súčasť v podobe osobitných zmluvných dojednaní nebolo možné meniť.



Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1  a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 72,92 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobcu za podanie vyjadrenia k
odvolaniu vo výške 64,53 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a z režijného paušálu za
úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 eur  (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/234/2013", "guid": "61c79905-998a-43b4-8bd3-d7fe45af16de:fc02c370-0c33-40c5-b009-462ce3977351", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}], "citovane_v": []}