{"guid": "cfc9fa62-2b19-4d22-b6a1-cc2c48e49d50:f29aebd3-8593-4e65-b7cd-71b7b0447ddd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3", "spisova_znacka": "16CoKR/11/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/11/2013 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2013, sp. zn. 16CoKR/11/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3", "identifikacne_cislo": "3110210916", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Prikrylová", "sudca_id": 1523, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-prikrylova-1523", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f29aebd3-8593-4e65-b7cd-71b7b0447ddd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16CoKR/11/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3110210916\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3110210916.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu Európska únia konajúca\nprostredníctvom Komisie so sídlom Rue de la loi 200, Brusel, Belgické kráľovstvo, právne zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou\nMAPLE & FISH s.r.o. so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO 36 718 432, proti žalovanému\nPoštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava,\nIČO 31 340 890, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Krechňák & Associates, s.r.o. so sídlom\nUlica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO 36 861 286, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín\nč.k. 38Cbi/76/2010-537 zo dňa 20. decembra 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e.\n\nŽalobca je     p o v i n n ý    zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 351,37\neur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v prospech právneho zástupcu žalovaného Krechňák\n& Associates, s.r.o. so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO 36 861 286, do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, žalovanému priznal náhrada trov\nkonania vo výške 2 327,93 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný\nzaplatiť Krechňák & Associates, s.r.o. so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO 36 861 286,\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť  zaplatiť súdny\npoplatok vo výške\n1 194 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Trenčín uznesením\nč.k. 29K/43/2009-15367 zo dňa 2.10.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Novácke chemické\nzávody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO 31 616 755, do funkcie správcu ustanovil\nJUDr. Jána Súkeníka so sídlom kancelárie Stred 60/55,\n017 01 Považská Bystrica, správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych\nveriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných\nčlenských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 40 Nariadenia\nRady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29.5.2000 o konkurznom konaní a veriteľov vyzval s poučením na\nprihlásenie svojich pohľadávok v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp.zn. 29K/43/2009 a\nv dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku dňa 7.10.2009, účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 8.10.2009. Uznesením\nč.k. 29K/43/2009-16075 zo dňa 29.12.2009 bola do funkcie správcu ustanovená spoločnosť Slovenská\nsprávcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom kancelárie Gen. M.R.Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín.\n\nUznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 5.1.2010, účinky ustanovenia do funkcie nového\nsprávcu v konkurze nastali dňa 6.1.2010. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi žalobcom a\nžalovaným vznikol spor, ktorý sa musí riešiť tak, aby sa odstránil stav právnej neistoty. Vo veciach,\nktoré sú vyvolané konkurzom je naliehavý právny záujem žalobcu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. daný\ntým, že ZoKR ustanovuje, že ak povinná osoba právo odporovať právnemu úkonu písomne neuzná\n(§ 57 ods.2 druhá časť vety za podkočiarkou ZoKR), môže správca alebo veriteľ uplatniť toto právo\nlen  na súde. Tento naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona. V právnej veci skúmal súd\npredovšetkým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie odporovateľnosti\nprávneho/-nych úkonu/-ov podľa   § 57 ods.1 ZoKR. Po vyhlásení konkurzu ZoKR priznáva aktívnu vecnú\nlegitimáciu na uplatnenie odporovateľnosti predovšetkým ustanovenému správcovi majetku úpadcu v\nkonkurze. Veriteľ, ktorý si riadne a včas prihlásil svoju/-e pohľadávku/-y v konkurze, je oprávnený podať\nsprávcovi podnet na uplatnenie odporovateľnosti,  a v prípade, že správca v primeranej lehote podnetu\nveriteľa na uplatnenie odporovateľnosti nevyhovel, zákon priznáva veriteľovi právo na uplatnenie\nodporovateľnosti právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu. Žalobca má\npostavenie veriteľa v konkurze podľa § 24 ods.1 a § 28 ods.1 ZoKR, je účastníkom konkurzného konania\nvyhláseného na majetok úpadcu Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 71\nNováky, IČO 31 616 755. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa\n22.3.2010 podal správcovi podnet na odporovanie právnym úkonom úpadcu. Súd prvého stupňa citujúc\npresné znenie podnetu žalobcu uviedol, že podnet žalobcu na uplatnenie odporovateľnosti bol voči\nsprávcovi vykonaný písomne, správcovi doručený dňa 23.3.2010. Súd prvého stupňa poukázal na to, že\nustanovenie § 57 ods. 1 ZoKR výslovne nestanovuje formálne a obsahové náležitosti, ktoré musí podnet\nveriteľa podaný správcovi obsahovať.  Z obsahu podnetu žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobca v\ntomto podnete nekonkretizuje žiaden dvoj a viacstranný alebo jednostranný právny úkon, ktorému by mal\nsprávca odporovať, uvádza len subjekty týchto osôb, medzi ktorými mali byť tieto právne úkony uzavreté\nalebo ktoré úpadca v prospech týchto osôb vykonal, pričom zdôrazňuje, že ide o subjekty, ktoré by mali\nbyť s úpadcom spriaznené osoby podľa § 9 ZoKR a žalobcom vymedzený okruh týchto spriaznených\nosôb má správca považovať za orientačný. Súd prvého stupňa skúmal obsah tohto podnetu v spojení\ns predmetom konania o odporovateľnosť právnych úkonov žalobcom uvedených a konkretizovaných\nv petite žaloby. Právne úkony, ktorých odporovateľnosť žalobca uplatnil v súdnom konaní, žalobca v\npodnete nekonkretizoval a neidentifikoval. Podľa názoru súdu prvého stupňa kvalifikovaným podnetom\no uplatnenie odporovateľnosti je taký podnet, ktorý obsahuje, vymedzuje a identifikuje právny úkon alebo\nprávne úkony vrátane toho, s kým úpadca tieto právne úkony uzavrel alebo v prospech koho úpadca\nprávne úkony vykonal, teda aj označenie zmluvnej strany alebo subjektu pri jednostrannom právnom\núkone, v prospech ktorého bol právny úkon úpadcu vykonaný. Otázka spriaznenosti presne označených\nsubjektov má pri skúmaní odporovateľnosti právnych úkonov vplyv na skutočnosť, že úpadok dlžníka v\nčase urobenia právnych úkonov sa predpokladá. Zároveň má táto skutočnosť vplyv na obdobie, v ktorom\nboli právne úkony urobené pred začatím konkurzného konania, pretože v prípade vykonania právnych\núkonov v prospech spriaznených osôb platí v prípade odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 a\n§ 59 ZoKR trojročná lehota a v prípade odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 60 ZoKR päťročná\nlehota.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorým rozsudok napadol\nv celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie vrátane rozhodnutia o trovách\nkonania. Žalobca v odvolaní poukázal na skutkový stav, na vecnú argumentáciu rozsudku súdu prvého\nstupňa, na právnu argumentáciu súdu prvého stupňa v súvislosti s náležitosťami podnetu podľa § 57\nods. 1 ZoKR, na právnu argumentáciu súdu prvého stupňa považujúc túto za nedovolenú sudcovskú\ntvorbu práva a závere odvolania žalobca vykonal zhrnutie obsahu odvolania. V odvolaní žalobca opísal\nskutkový stav veci zhodne ako v konaní pred súdom prvého stupňa. Na vecnú argumentáciu súdu\nprvého stupňa žalobca v odvolaní, s poukazom na časť znenia podnetu podaného žalobcom správcovi,\nuviedol, že podľa jeho názoru, podnet bol určitý a správca mohol na základe podnetu konať, keď v tomto\npodnete bol žalovaný jasne pomenovaný, z podnetu jasne vyplývalo, že ide o pohľadávku žalovaného\nuvedenú v prihláške pohľadávky, ku ktorej mal správca v čase podania podnetu prístup. Argument\nuvedený v odpovedi na podnet a v rozsudku súdu prvého stupňa, že podnet nie je vyhodnotiteľný,\nlebo nevymedzuje odporované právne úkony, nie je podľa názoru žalobcu správny, keďže na základe\nprihlášky pohľadávky mohol správca preskúmať konkrétne odporovateľné právne úkony. Požadovať od\nžalobcu ešte presnejšie, taxatívne vymedzenie úkonov v podnete, je nad rámec zákona a súd prvého\nstupňa sa dopustil nedovolenej sudcovskej tvorby práva. Odmietnutie preskúmať odporované právne\n\núkony súdom pri zreteľnom poškodzovaní veriteľa na základe dôvodov uvedených v rozsudku, je podľa\nnázoru žalobcu taktiež výsledok prehnaného formalistického a nesprávneho výkladu zákona súdom\nprvého stupňa.  Súd prvého stupňa rozsudkom nepriamo  uznal duplicitnú pohľadávku voči úpadcovi.\nSprávca priznal pohľadávku vo výške vyše 14 mil. eur s príslušenstvom nielen žalovanému, ale taktiež\naj ďalšiemu veriteľovi v konkurze, spoločnosti INVEST - KREDIT, s.r.o. v likvidácii, IČO 44 261 781\nprihláškou pohľadávky zo dňa 19.11.2009. Právnym dôvodom vzniku  pohľadávky tejto spoločnosti bola\nzmluva o úvere zo dňa 26.9.2008.  Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že pohľadávka žalovaného\nbola umelo vytvorená a právne úkony s ňou súvisiace mali byť správcom odporované a to z dôvodu,\nže žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu, pohľadávka je duplicitná a žalovaný nedal úpadcovi ani 1\neuro. Úpadca pristúpil k záväzkom\nINVEST - KREDIT bezodplatne. Žalovaný sa stal následkom odporovaných právnych úkonov veriteľom s\nnajvýhodnejšou pozíciou medzi veriteľmi v konkurze, ide o zrejmé porušovanie práv veriteľov v konkurze.\nV súvislosti s náležitosťami podnetu žalobca poukázal v odvolaní na to, že § 57 ods. 1 ZoKR, tak ako iné\nustanovenia ZoKR a iné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, neupravujú formálne\na obsahové náležitosti podnetu. Náležitosti podnetu podľa § 57 ods. 1 ZoKR preto možno odvodzovať z\nustanovení § 34 a nasl. Obč. zák., analogicky možno použiť § 42 ods. 3 O.s.p. upravujúcich náležitosti\npodania. V zmysle týchto ustanovení bol podnet žalobcu úkonom prejavu vôle, ktorý smeroval k vzniku,\nzmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré ZoKR s týmto prejavom spájajú. Obsah podnetu\nnemohol vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chcel žalobca prejaviť, keďže v podnete sa odvoláva na §\n57 ZoKR, uvádza, že ide o podnet podľa § 57\nods. 1 ZoKR, uvádza zoznam spriaznených osôb v zmysle § 9 ZoKR, o ktorých v čase podania\npodnetu žalobca vedel a žiadal správcu o vyhodnotenie, ktoré z konkrétnych právnych úkonov,\nku ktorým mal v tom čase správca prístup, napĺňajú znaky odporovateľných právnych úkonov\na žiadal ich odporovanie v konkrétnej lehote. Vôľa žalobcu bola vyjadrená zreteľne a nebola v\nrozpore s jazykovým prejavom. Špecifikovaná bola tak, aby správca bol schopný vyhodnotiť s\nodbornou starostlivosťou konkrétne právne úkony. Z podnetu bolo zrejmé, že podnet podáva žalobca\nprostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu, bol adresovaný správcovi, týka sa konkurzu, sleduje\nzamedzenie poškodzovania práv veriteľov v konkurze uplatnením práva odporovať právnym úkonom\npodľa ZoKR, ktoré boli zreteľne uvedené v prihláške pohľadávky žalovaného, podnet bol riadne datovaný\na podpísaný. Z citovaných ustanovení ZoKR, O.s.p. a Obč. zák. podľa názoru žalobcu vyplýva, že\npodnet nemusí obsahovať taxatívne vymedzenie a preto definícia právnych úkonov uvedená v podnete,\nje dostatočná na to, aby bolo možné podnet žalobcu považovať za kvalifikovaný a spĺňajúci podmienky\n§ 57 ods. 1 ZoKR. V prípade pochybností týkajúcich sa obsahových náležitostí podnetu podľa § 57\nods. 1 ZoKR mal súd prvého stupňa pri výklade zákona zohľadniť účel príslušných ustanovení. Z\nodpovede správcu na podnet žalobcu vyplýva, že správca uistil žalobcu, že preskúma všetky právne\núkony úpadcu vrátane tých, na ktorých odporovateľnosť upozorňoval žalobca. Správca však podnetu\nžalobcu nevyhovel a odporovaným právnym úkonom neodporoval. Žalobca ďalej poukázal na to, že\ntvrdenie súdu prvého stupňa, že podnet žalobcu je vo vzťahu k odporovacej žalobe všeobecný, je\nnesprávne, pretože súd takto ustanovuje žalobcovi povinnosť v podnete uvádzať údaje, ktoré žalobca\nnie je povinný podľa citovaných zákonných ustanovení, uviesť. Súd prvého stupňa toto tvrdenie neoprel\no konkrétne zákonné ustanovenia a neuviedol bližšie náležité odôvodnenie, ktoré by rozsah súdom\nprvého stupňa ustanovených náležitostí podnetu dostatočne potvrdilo. V tejto súvislosti mal žalobca za\nto, že rozširovanie povinností veriteľov nad rámec zákona zo strany súdu prvého stupňa je nedovolenou\nsudcovskou tvorbou práva, keď nesprávnosť nedovoleného konania súdu prvého stupňa je umocnená\naj skutočnosťou, že súd prvého stupňa rozšíril zákonné povinnosti v neprospech veriteľa a v prospech\nsprávcu, ktorý bol ustanovený do funkcie uznesením súdu a takto vykonáva verejnú funkciu, čím\nvýrazne obmedzil právo veriteľa domáhať sa objektívneho posúdenia konania správcu súdom,  znížil\nmožnosť súdnej kontroly správcu, podstatne obmedzil ústavné právo veriteľov vlastniť majetok, právo\nna spravodlivý súdny proces a porušil princíp právnej istoty a ochranu legitímnych očakávaní veriteľa,\nktoré spájal s podnetom. Sudcovská tvorba práva nad rámec zákona bola za nedovolenú označená vo\nviacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 1Sžr/68/2011). Žalobca vytýkal\nsúdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci zvolil formalistický výklad ustanovení ZoKR, čím odmietol\nsledovať účel ustanovení ZoKR o odporovateľnosti právnych úkonov. Súd prvého stupňa nebral do\núvahy, že podľa dôvodovej správy ku ZoKR predkladateľ sledoval cieľ posilniť pozíciu správcu, rozšíriť\njeho kompetencie a zároveň zvýšiť zodpovednosť správcu najmä za plnenie povinností postupovať s\nodbornou starostlivosťou. Žalobca  konštatoval, že príliš formalistickým prístupom súdu prvého stupňa\ndošlo k denegatio iustitae vo vzťahu k ochrane práv žalobcu. Podľa názoru žalobcu mal súd prvého\nstupňa preskúmať dôkazy, zistiť skutkový stav a vo veci rozhodnúť.  Žalobca nemá vedomosť, že by\n\nsúdy doposiaľ vo svojej rozhodovacej praxi zamietli odporovaciu žalobu veriteľa v konkurznom konaní\nz dôvodov ako súd prvého stupňa v danej veci. Žalobcovi sú však známe rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré potvrdili, že zákon je\npotrebné vykladať vzhľadom na jeho účel, bol odmietnutý formalistický prístup, ktorého výsledkom\nbolo porušovanie chránených práv fyzických a právnických osôb (Nález ÚS SR sp.zn. III.ÚS 36/2010,\nuznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 212/2010, Nález ÚS SR sp.zn. III.\nÚS 271/2011, sp.zn. I. ÚS 243/07, sp.zn. II. ÚS 148/06). Žalobca má za to, že súd prvého stupňa posúdil\npredmet žaloby nesprávne. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, obsahové náležitosti podnetu boli\ndodržané, podnet identifikoval aj okruh osôb, ktoré mali právne úkony uzavrieť ako aj právnu povahu\ntýchto úkonov. Konanie pred súdom je jediným právne možným a efektívnym riešením ako potvrdiť\nalebo vyvrátiť prepojenie medzi úpadcom a žalovaným. Je zrejmé, že správca nemal záujem na tom,\naby toto prepojenie preskúmal a namietanému protizákonnému konaniu úpadcu a žalovaného v zmysle\nzákona odporoval. Ak sa týmto prepojením odmietne meritórne zaoberať aj všeobecný súd v tomto\nkonaní, žaloba bude zamietnutá len z procesných dôvodov, nebude možné na základe právoplatného\nrozhodnutia súdu vo veci samej potvrdiť, že konkurzné konanie prebehlo v súlade so zákonom. Žalobca\npripomenul, že v konkurze nebola jeho vykonateľná pohľadávka v rozpore so zákonom a právom\nEurópskej únie uznaná. Žalobca nemal do speňaženia majetku priznané hlasovacie práva, nemohol\naktívne dohliadať na speňažovanie majetku úpadcu a súdy mu v ním iniciovaných konaniach neposkytli\ndostatočnú ochranu ani nijako doteraz nerozhodli (konanie sp.zn. 36Cbi/16/2010). Medzičasom došlo\nk speňaženiu majetku úpadcu.\n\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 369,74 eur  s povinnosťou\nich zaplatenia právnemu zástupcovi žalovaného. Podľa názoru žalovaného odvolanie žalobcu je\nnedôvodné, výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny. Žalovaný uviedol, že žalobcova\nargumentácia v odvolaní je nesprávna a v časti vnútorne rozporná. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní\ndôvodí mnohými skutočnosťami, ktoré nie sú pre  posúdenie veci právne významné, judikatúra, na\nktorú poukazuje nepotvrdzuje jeho závery, keď v časti, ktorú žalobca necituje, jeho závery dokonca\nspochybňuje. Uviedol, že žalobca opiera dôvody odvolania o § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., k\ntýmto odvolacím dôvodom však neuvádza  žiadne konkrétne skutočnosti. Podľa názoru žalovaného\nje z obsahu odvolania zrejmé, že žalobca namieta iba nesprávne právne posúdenie otázky aktívnej\nvecnej legitimácie, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa žalobu zamietol. V právnej veci je spornou\notázka, či list žalobcu zo dňa 22.3.2010 predstavuje kvalifikovaný podnet, ktorý by vyvolal následky §\n57 ods. 1 ZoKR. Záver súdu prvého stupňa o tom, že tento list  žalobcu nepredstavuje kvalifikovaný\npodnet na odporovanie právnym úkonom je správny pre jeho neurčitosť. Z listu žalobcu nie je zrejmé,\nktorým úkonom úpadcu má správca odporovať. Nielenže neobsahuje označenie žiadneho právneho\núkonu dlžníka, ale neobsahuje ani rámcové vymedzenie takých úkonov (napr. druh úkonu, predmet\núkonu a pod.). List neobsahuje ani vymedzenie subjektov, s ktorými mali byť také úkony uzavreté, resp.\nktorým mali byť adresované. Výpočet subjektov, ktoré žalobca v liste uvádzal, bol podľa jeho vlastného\nhodnotenia iba orientačný. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na podporné použitie\nustanovení Obč. zák. a O.s.p., najmä na § 35 ods. 2\nObč. zák., žalobca si zamieňa zrozumiteľnosť právneho úkonu s požiadavkou na jeho určitosť, §\n37 Obč. zák. a toto ustanovenie žalobca pri svojej argumentácii celkom opomína. Z odôvodnenia\nsúdu prvého stupňa je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa nepovažoval list žalobcu za\nkvalifikovaný podnet, nebola jeho nezrozumiteľnosť, ale neurčitosť, keď z jazykového hľadiska je list\nžalobcu zrozumiteľný. Tento nedostatok nemožno preklenúť výkladom podľa § 35 ods. 2 Obč. zák.\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 28Cdo/883/2001). Neurčitosť listu žalobcu\nnekonštatoval iba súd prvého stupňa, ale aj správca v odpovedi zo dňa 31.3.2010. Dôvodová správa k\nZoKR sa k účelu zákona nevyjadruje. Z historického, doktrinálneho a teleologického výkladu dotknutých\nustanovení ZoKR vyplývajú iné závery, ako ich vyvodzuje žalobca. Podľa platnej právnej úpravy má\nprednostné právo odporovať právnym úkonom dlžníka správca (§ 86\nods. 2, § 57 ods. 1 ZoKR). Právna doktrína uvádza, že „Po vyhlásení konkurzu sa oslabuje aktívna\nvecná legitimácia veriteľa. ZoKR priznáva aktívnu vecnú legitimáciu správcovi.... Správca, ktorý má\nk dispozícii účtovnú evidenciu dlžníka, má najlepšie predpoklady na preskúmanie právnych úkonov\ndlžníka.“ (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. C.H.Beck, Praha 2012, str.\n440). Účelom dotknutých ustanovení ZoKR je, aby veriteľ mohol podať odporovaciu žalobu až vtedy,\nkeď správca podľa neho nesprávne vyhodnotí možnosť odporovať právnym úkonom, na ktoré veriteľ\nosobitne (konkrétne) upozornil. Pokiaľ by na aktívnu legitimáciu veriteľa mal postačovať akýkoľvek\n\nvšeobecný podnet veriteľa, v ktorom nie sú úkony dlžníka konkrétne vymedzené, nemala by aktuálna\nprávna úprava žiaden zmysel; veritelia by „paušálne“ mohli podávať správcovi podnety na odporovanie\n„všetkým úkonom dlžníka“ a sami sa následne domáhať odporovateľnosti niektorých vybraných úkonov\nna súde. Správnosti záveru súdu prvého stupňa o nutnosti individualizovať úkony, ktorým má správca\npodľa podnetu odporovať, nasvedčujú aj názory súdnej praxe v obdobných prípadoch, zodpovedá\naj názorom uznávaných odborníkov na konkurzné právo. „Zákon nestanuje formálne ani obsahové\nnáležitosti podnetu veriteľa. ... Kvalifikovaným podnetom je len taký úkon veriteľa, ktorý obsahuje\naj identifikáciu právneho úkonu, ktorý žiada odporovať. Identifikácia právneho úkonu je nakoniec\npodmienkou pre veriteľskú odporovaciu žalobu, ak by správca podnetu nevyhovel. ... Pri uplatnení\nodporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo (napr. kúpna zmluva), účastníkmi tohto\nprávneho vzťahu, príp. aj určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu, číslom\nprávneho úkonu, ak číslo má, tak aby sa odporovaný právny úkon dal odlíšiť od iných právnych\núkonov dlžníka.“ (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. C.H.Beck, Praha 2012,\nstr. 440-442). Žalovaný poukázal na to, že podávanie podnetov na odporovanie úkonom správcovi\npodľa § 57 ods. 1 ZoKR nepredstavuje konanie podľa ZoKR, na ktoré by sa primerane aplikovali\nustanovenia O.s.p. Úkony týkajúce sa odporovateľnosti úkonov sú podľa svojej povahy hmotnoprávne,\npreto sa na otázky neupravené ZoKR aplikujú podporne iba ustanovenia Obč. zák. Žalovaný uviedol, že\npokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že postup súdu prvého stupňa predstavoval nedovolenú sudcovskú\ntvorbu práva, nie je argumentácia žalobcu správna. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepredstavuje\nžiadnu sudcovskú tvorbu práva, ale výlučne jeho výklad a aplikáciu. Súd prvého stupňa nerozhodol o\nuložení žiadnej povinnosti nad rámec zákona, ani žiadnym spôsobom neobmedzil práva iných subjektov,\nkeď dospel k záverom ohľadom požiadavky na určitosť podnetu na odporovanie právnym úkonom\nvýlučne interpretáciou právnej normy. Takýto postup je prirodzenou a právom predpokladanou súčasťou\nvýkonu súdnej moci (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 612/2011). Záväznú\nčasť rozhodnutia tvorí len jeho výrok (§ 159 ods. 2 O.s.p.), ktorý žiadne zo žalobcom namietaných\npovinností neukladá. Judikatúra, ktorú žalobca  cituje v článku IV. odvolania, nepotvrdzuje správnosť\njeho argumentácie. Žalovaný vo vyjadrení poukázal taktiež na to, že žalobca na podporu svojich\nzáverov uvádza v odvolaní viaceré argumenty, ktoré nie sú pre posúdenie veci právne významné,\nnavyše sú aj nedôvodné. Poukázal na to, že veritelia ktorí riadne prihlásia svoje pohľadávky, sú\noprávnení nahliadať do správcovského spisu, v ktorom sa nachádzajú potrebné informácie. Všetky\nžalobcom napádané úkony tvorili prílohu  prihlášok pohľadávok žalovaného, resp. spoločnosti INVEST-\nKREDIT, s.r.o. a žalobca nimi disponoval. Šesťmesačná lehota je dostatočná na to, aby sa veriteľ s\núkonmi žalovaného riadne oboznámil a prípadne vykonal úkony smerujúce k ich odporovaniu. Žalobca\nv lehote na odporovanie právnym úkonom podal žalobu, kde všetky napádané úkony úpadcu už\nriadne označil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v odvolaní tvrdenia o protizákonnosti úkonov úpadcu a\nžalovaného, prípadne o záujmoch správcu, ničím nepreukazuje, ani neosvedčuje. Správca má zákonnú\npovinnosť konať s odbornou starostlivosťou a za splnenie tejto povinnosti zodpovedá. Okrem nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú tu, podľa názoru žalovaného, aj ďalšie dôvody pre zamietnutie\nžaloby bez ďalšieho prejednania veci. Podľa názoru žalovaného v konaní nebolo preukázané, že\nspoločnosť Allen & Overy Bratislava, s.r.o. bola oprávnená podať žalobu za žalobcu. Žalobca nepredložil\nrozhodnutie Komisie na podanie žaloby, ktoré sa vyžaduje podľa jej interných predpisov, na čo žalovaný\npoukázal v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca nepreukázal oprávnenie uvedenej spoločnosti\nzastupovať žalobcu pri úkonoch vykonávaných voči správcovi. Podľa interných dokumentov, ktoré\nžalobca predložil, mal byť generálny riaditeľ právneho oddelenia Komisie oprávnený menovať zástupcov,\nktorí sú oprávnení zastupovať Komisiu pred Súdnym dvorom a inými „jurisdikciami“. Žalovaný v konaní\npred súdom prvého stupňa vysvetlil, že správca konkurznej podstaty nie je jurisdikciou a uvedená\nspoločnosť tak nedisponovala platným splnomocnením na podanie podnetu správcovi za žalobcu.\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,\nže spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1\nO.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalobcom vymedzené dôvody odvolania\na ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa §\n205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.\n\nPreskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa  vykonal dokazovanie dostatočným\nspôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými       v § 132 O.s.p. a zo zisteného\nskutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia\n\nžalobu zamietol. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a ani pre\nzrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.1 písm. c/, d/\na f/ O.s.p. neboli v právnej veci splnené podmienky.\n\nPredmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 212 ods. 1 O.s.p.) bola otázka, či podnet žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní adresovaný\nsprávcovi, vykonaný listom žalobcu zo dňa 22.3.2010 s názvom podnet na odporovanie právnym\núkonom úpadcu, je podnetom zakladajúcim v danej právnej veci právo veriteľa prihlásenej pohľadávky -\nžalobcu odporovať právnym úkonom dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii\nv znení neskorších predpisov s účinnosťou do 31.12.2011, ak správca vo vyhlásenom konkurze na\nmajetok dlžníka (úpadcu) v primeranej lehote podnetu veriteľa na odporovanie nevyhovel, podľa § 57\nods. 1 ZoKR za splnenia zákonných podmienok podľa § 57 ods. 2, 3 a 4 ZoKR.\n\nArgumentácia žalobcu prezentovaná v odvolaní nemá podľa názoru odvolacieho súdu oporu v zákone.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že zákon               o konkurze a\nreštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré upravuje a stanovuje formálne a obsahové\nnáležitosti podnetu veriteľa. Zhodne tento názor uvádza žalobca aj žalovaný. Z presnej citácie podnetu\nžalobcu na odporovanie vykonaného v písomnej forme listom zo dňa 22.3.2010 žalobcom voči správcovi,\nnepochybne vyplýva, že žalobca v tomto podnete nekonkretizuje žiaden dvoj a viacstranný alebo\njednostranný právny úkon, ktorému by mal správca odporovať, keď žalobca uvádza len subjekty, medzi\nktorými mali byť tieto právne úkony uzavreté, alebo ktoré úpadca v prospech týchto osôb vykonal.\nŽalobca v podnete zdôrazňuje, že ide o subjekty, ktoré by mali byť s úpadcom spriaznené osoby\npodľa § 9 ZoKR, pričom žalobcom vymedzený okruh týchto spriaznených osôb má správca považovať\nza orientačný. Ustanovenie § 57 ods.1 ZoKR, podľa ktorého má správca alebo veriteľ prihlásenej\npohľadávky právo odporovať právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka v konkurze, výslovne\nneupravuje formálne a ani obsahové náležitosti podnetu na odporovanie. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu právo na odporovanie konkrétnym právnym úkonom dlžníka, ktoré žalobca ako veriteľ prihlásenej\npohľadávky v konkurze vedenom na majetok dlžníka uplatnil  žalobou proti žalovanému ako subjektu,\ns ktorým úpadca právne úkony uzavrel, vzniká len v prípade, ak správca nevyhovel podnetu veriteľa\nna odporovanie právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka. Postavenie veriteľa byť stranou v\nsúdnom spore a uplatňovať hmotné právo podľa ZoKR na odporovanie je podmienené jeho podnetom\nna odporovanie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne skúmal a posudzoval obsah podnetu\nžalobcu v spojení s predmetom konania o odporovateľnosť právnych úkonov žalobcom uvedených a\nkonkretizovaných v petite žaloby. Veriteľ môže uplatniť žalobou právo na odporovanie len tých právnych\núkonov, ktoré uviedol v podnete na odporovanie určenom správcovi. Podnet veriteľa na odporovanie\nje úkonom voči správcovi, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na uplatnenie práva podľa\n§ 57 ods. 1 ZoKR, a to len v tom prípade, ak správca podnetu nevyhovel. Hmotnoprávne účinky\nzaložené právnou úpravou podľa § 57 ods. 1 ZoKR predpokladajú konkrétne vymedzenie každého\nprávneho úkonu, ktorému veriteľ odporuje v rozsahu jeho individualizácie a konkretizácie bez možnosti\njeho zameniteľnosti s iným právnym úkonom. Hmotné právo vrátane právnej normy vyjadrenej v\nhmotnoprávnom ustanovení § 57 ods. 1 ZoKR tým vymedzuje vecnú legitimáciu  pre uplatnenie práva\nodporovať právnemu úkonu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci      z hmotného práva, kedy\njeden účastník občianskeho súdneho konania (v danej veci žalobca) je subjektom hmotnoprávneho\noprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný, a účastník na opačnej procesnej\nstrane (v danej veci žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaný\n(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).  Odvolací\nsúd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že právne úkony, ktorých odporovateľnosti sa žalobca\nv súdnom konaní domáha, v podnete nekonkretizoval, presne nevymedzil a neidentifikoval tak, aby tento\npodnet spĺňal požiadavky pre nezameniteľnosť odporovaného právneho úkonu s možnosťou posúdenia\nako kvalifikovaného podnetu. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že\notázka spriaznenosti presne označených subjektov má pri skúmaní odporovateľnosti právnych úkonov\nvplyv na  predpokladanie úpadku dlžníka v čase urobenia právnych úkonov a na obdobie, v ktorom boli\nodporované právne úkony urobené pred začatím konkurzného konania.\n\nSúd prvého stupňa na zistený a preukázaný skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, túto\naplikovanú právnu normu správne vyložil a výklad právnej normy súdom prvého stupňa je súladný\nso závermi právnej doktríny a právnej teórie, na ktorú správne poukazuje vo vyjadrení k odvolaniu\n\naj žalovaný (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. C.H.Beck, Praha 2012, str.\n440-442).\n\nOdvolací súd konštatuje, že výklad aplikovanej právnej normy v danej právnej veci uskutočnený\nsúdom prvého stupňa, nevykazuje žiadne znaky nedovolenej sudcovskej tvorby práva. Požiadavka\nkonkretizácie, teda náležitého vymedzenia právneho úkonu obsiahnutého v podnete veriteľa,\nnepredstavuje rozšírenie povinností veriteľa nad rámec § 57 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého má\nveriteľ právo odporovať právnym úkonom dlžníka práve podľa tohto zákona. Zákonodarca stanovením\npodmienok v ustanovení § 57 ZoKR hmotnoprávne obmedzil možnosť veriteľa prihlásenej pohľadávky\nodporovať právnym úkonom dlžníka tým, že toto právo priznal veriteľovi len v prípade, ak veriteľ dal\nsprávcovi podnet na odporovanie. Subjektom, ktorému primárne patrí právo na odporovanie podľa\ncitovaného zákonného ustanovenia, je predovšetkým správca a do jeho povinností v rámci konania s\nodbornou starostlivosťou, patrí skúmanie všetkých právnych úkonov dlžníka aj bez podnetu veriteľa. Z\nhľadiska hmotného práva preskúmanie podnetu veriteľa vyžaduje analogické použitie ustanovení  § 34 a\n§ 37 ods. 1 Obč. zák. ako všeobecných právnych noriem na to, aby nastali pre veriteľa účinky, s ktorými\n§ 57 ods. 1 ZoKR spája vznik práva na odporovanie a tým, z hľadiska hmotného práva, aj aktívnu vecnú\nlegitimáciu veriteľa pre uplatnenie tohto práva nielen u správcu, ale aj v prípadnom súdom konaní.\n\nNad rámec odvolacích dôvodov uvádzaných žalobcom považuje odvolací súd za potrebné poukázať\nna tvrdenia žalovaného prezentované vo vyjadrení k odvolaniu v súvislosti s tvrdením, že v konaní\nnebolo preukázané, že spoločnosť Allen & Overy Bratislava, s.r.o. bola oprávnená zastupovať žalobcu\npri úkonoch vykonávaných voči správcovi a súdu. Konkurzné konanie je súdnym konaním a v jeho\nrámci vykonáva všetky úkony, práva a povinnosti stanovené zákonom aj správca. Zo žalobcom\npredložených listín,  oznámenia Komisie zo dňa 23.4.2009 o zaradení Louisa Romero Requena do\nfunkcie generálneho riaditeľa právneho oddelenia Komisie v Bruseli s účinnosťou od 1.7.2009, zápisnice\nzo\n446. zasadnutia Komisie európskych spoločenstiev zo dňa 11. a 12.10.1977, dokumentu Komisie\neurópskych spoločenstiev zo dňa 6.10.1977 s názvom Zmena a rozšírenie systému splnomocnenia\ntýkajúceho sa súdnych konaní pred súdnym dvorom alebo pred inými jurisdikciami a z plnomocenstva\nzo dňa 8.11.2009, nepochybne vyplýva, že generálny riaditeľ konajúci v mene Komisie bol v súlade\ninternými predpismi komisie oprávnený udeliť právnemu zástupcovi žalobcu v čase podania podnetu\nsprávcu a v čase podania odporovacej žaloby plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konkurznom\nkonaní ako aj v konaniach konkurzom vyvolaných a s konkurzom súvisiacich.\n\nOdvolací súd potvrdzuje správnosť výroku súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu nahradiť\nžalovanému trovy konania v prvostupňovom konaní, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd\nprvého stupňa rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal\nzo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Táto zásada sa uplatňuje pri rozhodovaní\no náhrade trov konania v sporovom konaní, keď daný spor nepochybne je konaním sporovým. Miera\núspechu v právnej veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k nároku uplatnenému žalobou. V\ndanom prípade súd žalobu zamietol, plný úspech vo veci mal žalovaný. Preskúmaním priznanej náhrady\ntrov konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne spravoval\núčelnosťou žalobcom vynaložených trov na bránenie práva proti žalobcovi a náhradu trov konania\npozostávajúcu z trov právneho zastúpenia priznal v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd\npoukazuje predovšetkým na správnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, v danom\nspore určujúceho výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určovacom\ncharaktere žalobcom uplatnených nárokov na odporovanie právnych úkonov s prihliadnutím na čas\nuskutočnenia úkonov právnej služby spolu so zohľadnením ich počtu podľa § 13 ods. 3 tejto vyhlášky.\nSpôsob a postup súdu prvého stupňa pri výpočte, a tým aj pri určení výšky náhrady trov konania, je\nsprávny a súladný s príslušnými zákonnými ustanoveniami.\n\nOdvolací súd potvrdzuje správnosť záveru súdu prvého stupňa o vzniku poplatkovej povinnosti žalobcu\na o splatnosti súdneho poplatku vo výške 1 194 eur podľa § 5 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase podania žaloby dňa 8.4.2010.\nOdvolací súd sa však nestotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa v tej časti, v ktorej súd prvého\nstupňa aplikoval na sadzbu súdneho poplatku položku 1 písmeno c/ sadzobníka. Žaloba žalobcu patrí\nmedzi žaloby s určovacím charakterom. Sadzba súdneho poplatku je podľa § 6 ods. 1 poplatkového\n\nzákona uvedená v sadzobníku súdnych poplatkov pevnou sumou, keď sadzobník tvorí prílohu tohto\nzákona podľa § 1 ods. 1 poplatkového zákona. Daný súdny spor nie je konaním, pre ktoré by v\nsadzobníku súdnych poplatkov bola stanovená osobitná sadzba a preto pre sadzbu súdneho poplatku sa\npoužije položka 1 písmeno b/ sadzobníka ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Súdny poplatok\npodľa tejto položky predstavuje výšku 99,50 eur za každý nárok, ktorý je predmetom súdneho konania.\nZ obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca uplatnil proti žalovanému práva  na odporovanie\n13 právnych úkonov, predmetom konania je teda viac nárokov. Podľa poznámky 6 k položke 1 veta\npred bodkočiarkou sadzobníka sa každý nárok spoplatňuje samostatne. Preskúmaním napadnutého\nrozsudku vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok odvolací súd zistil, že súd prvého\nstupňa použitie sadzby súdneho poplatku odôvodnil položkou l písmeno c/ sadzobníka, ale spôsobu\nvýpočtu súdneho poplatku zodpovedá zákonnému zneniu sadzby súdneho poplatku podľa položky\n1 písmeno b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Táto nesprávnosť nemá vplyv na vznik a správnosť\nstanovenia súdneho poplatku, ktorá poplatková povinnosť vznikla v danom spore žalobcovi. V danom\nspore považuje odvolací súd poukázať aj na skutočnosť, že žalobca nie je osobou patriacou do okruhu\nsubjektov, ktorým by zákon o súdnych poplatkov priznával vecné alebo osobné oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 alebo podľa            § 4 ods. 2 citovaného zákona vzťahujúce sa aj\nna konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcií podľa § 4 ods.\n4 tohto zákona.\n\nOdvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými\núčastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa\nniet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 v spojení       s § 224 ods.1\nO.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal  náhradu trov odvolacieho\nkonania. Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z trov právneho zastúpenia žalovaného za jeden\núkon právnej služby, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods.\n3, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď žalobou je uplatnených 13 spojených\nnárokov, po 57 eur\n+ (12 x 19 eur) =  285 + 7,81 = 292,81 eur + 20 % DPH vo výške 58,56 eur = 351,37 eur.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cbi/76/2010", "guid": "7b3086a3-e7e3-47eb-af50-5aa8cc1b0048:782101a8-669b-4040-88bc-88b7ce1e914f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}, {"guid": "ussr:fda04077-328c-4d4a-8e21-f5352f501f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fda04077-328c-4d4a-8e21-f5352f501f2e"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}], "citovane_v": []}