Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/16/2015 z 30. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 17CoE/16/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8814203574.1 Krajský súd Prešov | 17CoE/16/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8814203574.1 | 2015-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f97a9d59-d334-46f7-a5a2-cc086a3ba35e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814203574.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203574
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203574.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej Z. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, o vymoženie
39,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
11Er/370/2014-10 zo dňa 19.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.04.2014 doručenú
tamojšiemu súdu dňa 28.04.2014 zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Konštatoval, že dňa 28.04.2014 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej, a to na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. so sídlom v Košiciach, sp. zn. EP60043/11 zo
dňa 18.03.2011. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke č. 6160297231
zo dňa 20.12.2004, a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c)
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súd túto
úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinná je v pozícii spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci obsiahnutá v čl. VIII bod 3 písm. p) predmetnej zmluvy mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní a v prípade podania žaloby oprávneným znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Povinná nemala možnosť vyjadriť nesúhlas s
uvedeným ustanovením, nakoľko predstavovala súčasť formulárovej zmluvy. Povinná mohla len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vzhľadom na to, že už priamo v zmluve je miesto rozhodcovského
konania presne určené, nespĺňa uvedené ustanovenie požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu.



Mal za to, že dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve v dôsledku čoho je dané ustanovenie neplatné, a preto rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať v uvedenej veci. Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci ASTURCOM,
ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho
poriadku a namietal, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.
Skúma iba jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté
vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné konštatovať
ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1
písm. q) Smernice. Zo slovenského ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil si ich. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu
ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Oprávnenému je znemožnené efektívne uspokojenie
jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.
Takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3M Cdo 11/2000 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské
zmluvy, je možne preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Z citovaného ustanovenia
Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba
na o, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe podaného odvolania preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2
O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej, ako aj materiálnej stránke je potrebné
uviesť, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup,
ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo
dobrým mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti, tzv. formálne a tzv.
materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné



riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny
účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto
právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei
iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým
orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je
napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zákona o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na
rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe
nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení
s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského
rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa
§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie §
45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú
právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinnou a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok, nie je v súlade so zákonom, lebo bol vydaný na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípade nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice, t.j.
postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných ľudí nezaväzovali.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.