Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/87/2011 z 16. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. októbra 2011, sp. zn. 5Co/87/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7710206520.2
Krajský súd Košice | 5Co/87/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7710206520.2 | 2011-10-16 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98dae255-0f00-45bb-840f-106d25c7ec58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7710206520.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/87/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710206520
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7710206520.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne Obec Stretava, Stretava 12, IČO: 00
325 821, zást. JUDr. Dušanom Sninským, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Okružná 14,
proti žalovanej COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, Michalovce, Obchodná 2, IČO: 00
169 099, zast. JUDr. Vladimírom Lešňanským, advokátom, Michalovce, Andreja Kmeťa 16, 071 01, o
zaplatenie 758,06 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19C/127/2010-55 z 8.12.2010
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 758,06
€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II) konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavil a
III) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 293 €, na účet jej zást., tiež do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou parc.č.499 - zast. plocha s výmerou 1457 m2, zapísanej na LV
č.384 k. ú. Stretava (čl.48), na ktorej stojí budova č.s.160, vo vlastníctve žalovanej a zapísanej na LV
č.936 k. ú. Stretava (čl.51), že žalobkyňa vlastnícke právo k parc.č.499 nadobudla podľa zápisu na
LV, na základe delimitačného protokolu, resp. jeho dodatku č.99/00395 z 8.9.1999, že táto skutočnosť
vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 2Co/288/2008-118 z 29.1.2009 (čl.7),
predloženého žalobkyňou do konania ako dôkaz a že účastníčky konania nemajú uzavretú zmluvu,
upravujúcu ich vzájomné vzťahy pri užívaní pozemku žalobkyne žalovanou. Ďalej zistil, že žalobkyňa
faktúrou č.2009003 (č.l.16) vyúčtovala žalovanej 1231,42 € za užívanie svojho pozemku s výmerou 248
m2 za obdobie 1.5.2008-30.9.2009, že ako cenu za užívanie použila sadzbu určenú svojimi všeobecne
záväznými nariadeniami (ďalej len VZN), a to za r.2008 1,826  € za m2 a rok a za r.2009 5 € za m2 a
rok, že žalovaná z tejto faktúry uhradila 588,74 € a faktúrou č.2009004 (č.l.17) vyúčtovala žalovanej za
obdobie 1.10.-31.12.2009 315,95 € a žalovaná zaplatila 200,57 € a že z listu žalovanej žalobkyni (čl.19),
ako aj z jej výpovede (čl.46) vyplýva, že odmietla zaplatiť celé fakturované sumy žalobkyni, odvolávajúc
sa na rozhodnutie Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce a krajského súdu vo veci 21C/82/2007, kde
sa vychádzalo z nájmu pozemku 1,826 €. Napokon uviedol, že zo VZN žalobkyne č.5/2008 bolo zistené,
že s účinnosťou od 1.1.2009 sa stanovila cena nájmu za pozemky 5 € za m2 a rok (čl.14), že podľa §
4 ods.2 VZN sadzobník cien je záväzný pre všetkých pracovníkov a starostu obce, pričom starosta je
oprávnený v prípade určenia ceny minimálnou alebo maximálnou hodnotou rozhodnúť v individuálnom
prípade o konkrétnej cene pri uzatváraní zmluvy (čl.11) a podľa § 7 ods.5 VZN (čl.13) je oprávnený
v individuálnych prípadoch - hodných osobitného zreteľa (najmä sociálne pomery a p.) - rozhodnúť aj



inak. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 451,§ 456 a § 458 ods.1 O. z. (ich znenie
citoval) a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila
proti žalovanej právo na zaplatenie 758,06 €, titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaná užíva
jej pozemok bez právneho dôvodu a bez náhrady, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala, spochybnila
jej vlastnícke právo k pozemku a takisto nesúhlasila s výškou bezdôvodného obohatenia, že žalobkyňa
nadobudla vlastnícke právo k parc.č.499 na základe delimitačného protokolu z 27.9.1994, resp. jeho
dodatku z 8.9.1999 a že ako vlastníčka bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností. Citujúc znenie §
7 písm. c) a § 70 ods.1 zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov uzavrel, že opak údajov uvedených
v katastri nehnuteľností by mohla preukázať iba verejná listina, ktorou žalovaná nedisponuje, preto mal
LV preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parc.č.499, na ktorej stojí nehnuteľnosť žalovanej, že je
nepochybné, že nehnuteľnosť žalovanej stojí na parc. žalobkyne, a že medzi účastníčkami konania
nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku žalovanou a žalovaná tak užíva pozemok žalobkyne
bez právneho dôvodu, čo zakladá jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a n. O.
z. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, považoval ju za primeranú, vzhľadom na predložené
listinné dôkazy. Urobil záver, že výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez uzavretej
zmluvy sa určuje peňažnou hodnotou, zodpovedajúcou výške obvyklého nájmu, ktorý by nájomca  platil
v danom čase a mieste za obdobné užívanie, ak by mal uzavretú nájomnú zmluvu. Uviedol, že aj
keď žalovaná požadovala určiť výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom, tento dôkaz
nepripustil a vzhľadom na predmet konania ho považoval za nadbytočný, lebo žalovaná užíva pozemky
vo vlastníctve žalobkyne, pričom tá svojim VZN stanovila výšku nájomného za užívanie obecných
pozemkov a určila tiež, že tieto ceny sú záväzné a nemôže ich meniť ani starosta, ktorý za ňu uzatvára
zmluvy, že môže tak urobiť v určitých prípadoch, ak ide o prípady sociálne (§ 7 ods.5) alebo o prípady,
kde je cena určená minimálnou alebo maximálnou hodnotou (§ 4 ods.2) a že pri nájomnom za pozemky
je viazaný určenou cenou. Pokiaľ žalovaná namietala, že zo strany žalobkyne ide o jednostranný diktát
a bezdôvodné zvyšovanie cien nájmu, ktorý je v prípade pozemkov vyšší, ako napr. v Meste Strážske,
uviedol, že ani táto námietka nemení nič na skutočnosti, že ak by žalovaná chcela uzavrieť nájomnú
zmluvu, nemohla by ju uzavrieť za iných podmienok, než určuje VZN žalobkyne, pretože tá je ním
viazaná, z uvedeného dôvodu sa musí cena určená v jej VZN považovať za cenu obvyklého nájomného.
Ďalej poukázal na to, že v § 1 ods.3 VZN je uvedené, že stanovenie a určenie ceny sa odvíja od platnej
právnej úpravy a najmä zák.č.18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ostatných osobitných
predpisov a že aj podľa jeho názoru nájomné 5 € za m2 a rok nie je neprimerané, ani neúmerne
vysoké, ak sa berie do úvahy skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť využíva na podnikanie, z uvedeného
dôvodu ju zaviazal na úhradu žalovanej sumy 758,06 €, ktorá je nedoplatkom bezdôvodného obohatenia,
fakturovaného jej žalobkyňou za obdobie 1.5.2008-31.12.2009. O trovách konania, pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku 49,50 € a trov právneho zast. 243,50 €, spolu  293 €, rozhodol podľa §
142 ods.3 O. s. p. tak, že ich priznal žalobkyni v plnej výške, pretože mala neúspech len v nepatrnej
časti, a to v časti uplatnených úrokov z omeškania. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zast.
341,70 € za 6 úkonov právnej „pomoci“, nestotožnil sa s ňou v jej nároku na trovy za poradu s klientom
10.5.2010 a priznal trovy právneho zast. iba za 5 úkonov, keďže z predloženého spisu vyplýva, že ide o
poradu s klientom pred podaním žaloby, čo je zahrnuté v prevzatí zast. vrátane prvej porady s klientom
[§ 14 ods.1 písm. a)]. Trovy právneho zast. vypočítal podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov z hodnoty predmetu konania
758,06 €, pričom podľa § 10 ods.1 vyhl. je pri uvedenej hodnote konania 1 úkon právnej „pomoci“ v sume
41,49 €. Dospel k záveru, že žalobkyni podľa § 14 vyhl. patrí odmena za 5 úkonov právnej „pomoci“ po
41,49 €, a to za prevzatie zast., podanie žaloby na súd, vyjadrenie k odporu a za účasť na pojednávaní
15.11. a 8.12.2010, spolu 207,45 € a ďalej jej patrí režijný paušál za 5 úkonov právnej „pomoci“, podľa
§ 13 ods.3 vyhl., 5 x 7,21 €, spolu 36,05 €.

Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v  § 205 ods.2 písm.
c),d) a f) O. s. p. Vytýkala súdu, že nevzal do úvahy skutočnosť, že na strane žalobkyne už samotným
nezákonným nadobudnutím vlastníctva k pozemku došlo k neoprávnenému obohateniu, preto nemôže
žiadať vydanie neoprávneného obohatenia od tretej osoby, lebo pozemok parc.č.499 o výmere 248
m2 nie je v jej vlastníctve, aj keď je zapísaná ako jeho vlastníčka v LV č.384 k. ú. Stretava, preto
podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva. Poukázala na to, že nemohla a nemôže ovplyvniť postup
štátu vo veciach správy majetku štátu, a preto nemohla produkovať dôkaz o tom, ako Obvodný úrad
Košice, Komenského 52 vo veci koná a že predložila súdu dôkaz o tom, že žalobkyňa nadobudla
pozemok nezákonne, a to listom Ministerstva financií SR č.:MF/19789/2007-82  zo 4.7.2007. Vytýkala



súdu tiež, že nesprávne posúdil otázku vlastníctva pozemku, o čom rozhodol ako o predbežnej otázke
nesprávne, aj keď na toto rozhodnutie mal dostatok dôkazov, napr. uplatnenie predkupného práva ňou
(žalovanou) atď. a že pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku nesprávne a nezákonne použil VZN
o úhradách za služby poskytované Obcou Stretava z 30.9.2005, účinné od 1.11.2005 a Dodatok č.1
k VZN č.4/2005 z 24.3.2006, účinný od 1.5.2006, VZN č.5/2005 účinného od 1.1.2009, pretože tieto
VZN sú predpismi verejného práva, ale nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade
tohto právneho sporu ide o súkromnoprávny vzťah, v ktorom nemožno použiť jednostranne uvedené
VZN a pre porovnanie poukázal na rozsudok OS Michalovce 21C/82/2007, potvrdený rozhodnutím KS
v Košiciach 5Co/105/2008, pričom v uvedenom konaní bolo rozhodnuté o nájomnom v centre mesta
Strážske vo výške 40 Sk/1 m2 rok. Na základe uvedeného žiadala zmeniť rozsudok podľa § 220 O.
s. p. tak, že žaloba sa zamieta a žalobkyňa je povinná zaplatiť jej trovy konania, alternatívne navrhol
zrušiť rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať jej
náhradu trov konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že jej právo proti žalovanej na zaplatenie 758,06
€ je nespochybniteľné titulom bezdôvodného obohatenia, pretože užíva pozemok bez právneho titulu,
že spochybňovanie vlastníckeho práva k pozemku, ako aj výšky bezdôvodného obohatenia je zo
strany žalovanej nedôvodné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v tejto súvislosti poukázala na
stanovisko KS v Košiciach 2Co/288/2008 z 29.1.2009.

Rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v
odvolacom preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalovaná neoznačila v odvolaní nijaký dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke
a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli



najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Žalovaná v odvolaní v podstate iba opakuje skutočnosti, uvádzané už v konaní na súde, s ktorými sa
súd riadne a presvedčivo vyrovnal, preto k dôvodom napadnutého rozsudku nie je potrebné nič dodať.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods.2 cit. ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov, avšak
v lehote do 20.10.2011 trovy nevyčíslila a okrem trov právneho zast. iné jej trovy zo spisu nevyplývajú,
preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.