Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/7/2017 z 5. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. júna 2017, sp. zn. 19Sa/7/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4017200154.2 Krajský súd Nitra | 19Sa/7/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4017200154.2 | 2017-06-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6e75993-7dc7-45d6-b799-8fc982b5d50a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200154.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200154
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200154.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: E. S.,
R. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v
konaní o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredia Bratislava číslo: XXX
XXX XXXX X zo dňa 01. 12. 2016 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava č: XXX
XXX XXXX X zo dňa 18. 07. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového
správneho orgánu súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 29. 06. 2016 žiadosť o invalidný dôchodok. Na
základe odborného posudku o invalidite zo dňa 29. 06. 2016 bola u žalobkyni stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.

2. Na základe tohto odborného posudku vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18. 07. 2016, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s poukazom
na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Levice zo dňa 29.
06. 2016, podľa ktorého nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu.

3. Proti rozhodnutiu zo dňa 18. 07. 2016 podala žalobkyňa odvolanie, v dôsledku čoho bol vypracovaný
nový odborný lekársky posudok zo dňa 05. 10. 2016 a týmto bola určená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne 60 %, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli
určené choroby zmyslových orgánov - zrak, iné poruchy a choroby oka - ľahké, dlhotrvajúce, alebo
ustálené formy, čiastočne poškodzujúce funkciu oka, ktoré majú vplyv na jej pracovné zradenie,
obojstranné a to 50 % a iným zdravotným postihnutiam bolo určené navýšenie 10 %, teda spolu 60 %.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného



4. Žalovaný vydal dňa 01. 12. 2016 rozhodnutie, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobkyne
dňa 05. 10. 2016 a určil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %.
Uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené lekárske nálezy: prepúšťacia
správa z hospitalizácie na kardiologickom oddelení zo dňa 05. 01. 2009, ortopedické vyšetrenie zo
dňa 23. 03. 2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 18. 12. 2015 a zo dňa 12. 09. 2016, kardiologické
vyšetrenie zo dňa 08. 12. 2015, očné vyšetrenie zo dňa 19. 11. 2015 a reumatologické vyšetrenie
zo dňa 22. 09. 2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia Sociálnej poisťovne určil choroby zmyslových orgánov, zrak, iné poruchy a choroby oka, ľahké,
dlhotrvajúce alebo ustálené formy čiastočne poškodzujúce funkciu oka, ktoré majú vplyv na jej pracovné
zaradenie, obojstranné, kapitola VII, oddiel A, položka 11.2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 40 % až 50 %). Za iné
zdravotné postihnutie bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, na
celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že účastníčka konania v odvolacom konaní predložila dôkazy, ktorými preukázala nesprávnosť
posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.

5. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že účastníčka konania medicínsku podmienku nároku na
invalidný dôchodok splnila. Poukázal na ust. § 72 ods. 1 písm. g/ zák. č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
poistenca vo veku nad 45 rokov najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.
Pred vznikom invalidity, t. j. pred 29. júnom 2016 získala účastníčka konania 5033 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z
uvedeného vyplýva, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity získala 13 rokov a 288 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a preto bola jej žiadosť o invalidný dôchodok
zamietnutá.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01. 12. 2016 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
žalobu zo dňa 27. 01. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 01. 02. 2017.

7. Namietala, že podľa jej zistení bola dostatočne dlho dôchodkovo poistená, ale určitú dobu nemá
započítanú na osobnom dôchodkovom liste a nepozná dôvody, prečo sú vynechané. Žiadala, aby jej
chýbajúce roky poistenia boli započítané na osobnom dôchodkovom liste a aby jej boli tieto roky uznané.
Uviedla, že od 15. 04. 1991 do 23. 02. 1992 bola nezamestnaná. Od 01. 08. 1996 do 11. 06. 1999 bola
samostatne hospodáriacim roľníkom. Od 12. 06. 1999 do 01. 02. 2001 opatrovala syna a člena rodiny.
Od 16. 12. 2009 do 16. 12. 2012 bola na rodičovskej dovolenke a dňa 07. 01. 2010 zaslala Sociálnej
poisťovni rodný list dieťaťa, aby bola evidovaná na dôchodkové poistenie. Zo Sociálnej poisťovne jej
bola zaslaná prihláška, ktorú vyplnila a zaslala späť.

8. Žalobkyňa pripojila k žalobe rozhodnutie Okresného úradu práce v Leviciach zo dňa 22. 04. 1991,
podľa ktorého jej podľa § 17 zák. č. 1/1991 Zb. a vyhlášky MPSV č. 50/1991 Zb. bolo priznané
hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania vo výške 1.440,- Kčs od 15. 04. 1991. Z
rozhodnutia vyplýva, že jej hmotné zabezpečenie bude poskytované do dňa nástupu do zamestnania,
najviac po dobu jedného roka. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žiadosť o sprostredkovanie
zamestnania bola podaná dňa 15. 04. 1991.

9. Žalobkyňa ďalej predložila i rozhodnutie Obecného úradu v Plášťovciach zo dňa 11. 06. 1999 o zrušení
osvedčenia o zápise žalobkyne ako samostatne hospodáriaceho roľníka v evidencii Obecného úradu v
Plášťovciach a ukončenie poľnohospodárskej výroby dňom 11. 06. 1999. Rozhodnutím Okresného
úradu Levice zo dňa 22. 06. 1999 bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok v sume 5.000,- Sk mesačne
od 12. 06. 1999 a to na základe zistenia, že opatruje svojho syna W. S., dvanásťročného, ktorý je
dlhodobo ťažko zdravotne postihnutý a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Z odôvodnenia rozhodnutia



vyplýva, že okrem neho žalobkyňa opatruje i svoju starú matku F. Y.. Ďalším rozhodnutím Okresného
úradu Levice zo dňa 06. 02. 2001 bol žalobkyni znížený opakovaný peňažný príspevok pri starostlivosti
o blízku a inú osobu od 01. 02. 2001 zo sumy 5.000,- Sk na sumu 2.200,- Sk a to z dôvodu, že sa
žalobkyni narodilo dieťa. Žalobkyňa predložila spolu so žalobou i list zo Sociálnej poisťovne pobočka
Levice zo dňa 8. januára 2010, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na to, že dňa 07. 01. 2010 predložila
Sociálnej poisťovni rodný list dieťaťa, v prílohe jej zasielajú registračný list FO - prihlášku a vyhlásenie
fyzickej osoby, že sa riadne stará o dieťa na účely dôchodkového poistenia. Žalobkyňa bola poučená,
že tlačivá je potrebné vypísať, podpísať a obratom zaslať späť Sociálnej poisťovni.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 03. 2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 30. 03. 2017
žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že na základe podaného
odvolania žalobkyne proti prvostupňovému správnemu orgánu bol zdravotný stav žalobkyne posúdený
posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 26. augusta 2016 a dňa
5. októbra 2016. Dátum invalidity stanovil posudkový lekár od 29. júna 2016, t. j. dňom spísania žiadosti
o invalidný dôchodok, nakoľko už v danom období bol zdravotný stav žalobkyne dlhodobo nepriaznivý.
Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená na 60 % od 29.
júna 2016. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne bolo dôvodné. Žalobkyňa teda medicínsku podmienku nároku na invalidný
dôchodok splnila.

11. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 29. júnom 2016 žalobkyňa získala 5033 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t. j. 13 rokov a 288 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto bola jej
žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá.

12. K námietkam žalobkyne, že jej nebola započítaná doba od 15. apríla 1991 do 23. februára
1992, kedy bola nezamestnaná, žalovaný uviedol, že v uvedenom období nebola žalobkyňa vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a preto predmetné obdobie nebolo možné započítať do
obdobia dôchodkového poistenia. Námietka žalobkyne, že jej nebolo započítaná obdobie od 1. augusta
1996 do 11. júna 1999, počas ktorého pôsobila ako samostatne hospodáriaci roľník, je nedôvodná,
pretože žalobkyňa za uvedené obdobie nemá uhradené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie. Obdobie od 16. decembra 1999 do 16. decembra 2012, počas ktorého bola na
rodičovskej dovolenke, žalobkyňa nebola v predmetnom období registrovaná ako fyzická osoba, ktorá
sa stará o dieťa do šiestich rokov veku, za ktorú hradí poistné štát, a preto ani uvedené obdobie nie je
možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 01. 12. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

14. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v
znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.



Podľa § 71 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

Podľa § 72 ods. 1, písm. g/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred
vznikom invalidity.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne .

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.



15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v žalobe nenamietala mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ale tú skutočnosť, že jej žalovaný nezapočítal obdobie dôchodkového poistenia.
Uviedla, že bola evidovaná na Úrade práce v Leviciach, a predložila súdu i žiadosť o sprostredkovanie
zamestnania, doručené Úradu práce Levice dňa 15. 04. 1991. Následne pracovala u nich v obci, v
pobočke, kde lepili topánky a to v roku 1992. Po zrušení prevádzky začala vykonávať prácu samostatne
hospodáriaceho roľníka a to asi 2,5 roka. Žalobkyňa uznala, že nehradila v tomto čase nemocenské a
dôchodkové dávky a v tejto časti teda rozhodnutie žalovaného nenamietala. Následne jej ochorel syn
W., o ktorého sa starala od roku 1999 do roku 2002, kedy sa súčasne starala aj o svoju starú matku. V
roku 2001 sa jej narodil druhý syn U., začala poberať rodičovský príspevok do roku 2006, lebo s druhým
synom bola na materskej dovolenke 5 rokov, keďže i tento mal zdravotné problémy ako starší syn. V
roku 2009 sa jej narodil tretí syn J. a s ním bola na materskej dovolenke 3 roky a vtedy sa i prihlásila
do Sociálnej poisťovne, prihlášku poslala doporučene, ale nedisponuje dokladom. Žiadala o súčinnosť
i pobočku Sociálnej poisťovne, kde sa však nestretla s ochotou.

16. Podľa názoru súdu samotné rozhodnutie napadnuté žalobou neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré
viedli k záveru žalovaného o tom, že žalobkyňa, ktorá splnila medicínsku stránku nároku na invalidný
dôchodok, nemá dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia. Súd poukazuje predovšetkým na to,
že žalobkyňa doložila rozhodnutie Okresného úradu práce v Leviciach zo dňa 22. 04. 1991 o poskytnutí
hmotného zabezpečenia pred nástupom do zamestnania, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že splnila
podmienky ust. §§ 12 a 13 zákona o zamestnanosti (zák. č. 1/1991 Zb.), ako i to, že žiadosť žalobkyne
o sprostredkovanie zamestnania bola podaná dňa 15. 04. 1991. Nie je zrejmé, na základe akej úvahy
dospel žalovaný k tomu záveru, že žalobkyňa nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a preto jej predmetné obdobie (od 15. 04. 1991 do 23. 02. 1992) nie je možné započítať do obdobia
dôchodkového poistenia, ako to uviedol vo svojom stanovisku k podanej žalobe. Okrem toho žalobkyňa
na pojednávaní predložila súdu i žiadosť o sprostredkovanie zamestnania zo dňa 22. 04. 1991, na ktorom
je odtlačok pečiatky Okresného úradu práce v Leviciach.

17. Žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberá ani dobou, počas ktorej žalobkyňa opatrovala svojho syna
W. S., ktorý bol dlhodobo ťažko zdravotne postihnutý a opatrovala i svoju starú matku F. Y., pričom
poberala peňažný príspevok v sume 5.000,- Sk mesačne od 12. 06. 1999, ktorý jej bol znížený na sumu
2.200,- Sk rozhodnutím Okresného úradu Levice zo dňa 06. 02. 2001 z dôvodu, že sa žalobkyni narodilo
dieťa. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil to, z akých dôvodov neboli uvedené obdobia, ktoré
žalobkyňa preukazovala listinnými dôkazmi započítané do doby dôchodkového poistenia. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné, ak sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobkyňa preukazovala, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie
žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

18. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s
ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti,
ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť
dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov,
prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i
záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny
význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania
predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho
predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom
konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).

19. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho
ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané
rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného,
teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov
konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre



súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa SSP. Aby súd
mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok
rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia. Z
uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ale i prvostupňového správneho konania
zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. d) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

20. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne na invalidný
dôchodok a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými vecnými námietkami žalobkyne,
ktoré boli upresnené v priebehu konania pred správnym súdom a to vo vzťahu k počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia žalobkyne, najmä s prihliadnutím na ňou produkované dôkazy. Žalovaný je
viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.

21. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorý mala v
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo ich nežiadala priznať a zo spisu jej žiadne
trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia
krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.