Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/10/2017 z 5. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. septembra 2017, sp. zn. 23CoE/10/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3515203703.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/10/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3515203703.2 | 2017-09-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8afd45c2-4675-43c5-9783-bb5e61586ebf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3515203703.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203703
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515203703.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubríkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému G. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. I. XXX, o vymoženie 1.024,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 12Er/386/2015-96 zo dňa 13. decembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 29.04.2015
bola prvoinštančnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie vydaného dňa 10.10.2014. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením
č.k. 12Er/386/2015-35 zo dňa 09.06.2015 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 23CoE/272/2015-66 zo dňa 10.12.2015 rozhodnutie
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že v predmetnej
exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 26.04.2006 podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Vychádzajúc z obsahu
predložených dokladov mal súd za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú
charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Prvoinštančný súd tak v zmysle
ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu svojou povahou
spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym predchodcom oprávneného
(VÚB, a.s.) ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. prijímanie
vkladov a poskytovanie úverov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spĺňa charakteristiku štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Následne z obsahu rozhodcovského rozsudku
prvoinštančný súd zistil, že tento odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode
11.5 všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred



spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovské konanie je pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na zistené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k
záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je
exekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou
podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo
požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať
sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie
preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie vydaným
rozhodnutím prekročil zákonné limity preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaní iných
listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Inak povedané, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravných prostriedkoch. Súd prvej inštancie ďalej podľa oprávneného prekročil zákonné limity na
preskúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok. Výslovne určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným postupom, ktorý je v
rozpore s ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým v rozpore s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 227 CSP. Súd teda nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť
a navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,
a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bolo opätovne jej platnosť posúdená exekučným
súdom. Tým, že exekučný súd opätovne posudzoval rozhodcovskú doložku, nedbal na prekážku res
iudicata a svojim konaním porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Podľa oprávneného súd prvej inštancie ďalej pri svojom rozhodnutí vylúčil možnosť riešiť spory
podľa zákona o rozhodcovskom konaní hoci oprávnený ako právny nástupca banky v zmysle § 93b
zákona o bankách má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že predmetnom
bode všeobecných obchodných podmienok oprávneného, v ktorom sa zjednáva rozhodcovská doložka,
je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Ďalej oprávnený uviedol, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a porušil § 215 CSP, absenciou akýchkoľvek dôkazov pre svoje právne závery, ktoré v rozhodnutí
uviedol. Jeho posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je podľa oprávnenej arbitrárne a nezákonné.
Exekučný súd sa zároveň nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorí majú iné súdy
toho istého inštancie, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil svoj odlišný postup.
Prípadne, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľu
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si



slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, ako by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. Oprávnený ďalej poukázal na to, že v zmysle rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v rozhodcovskom konaní rozhodujú
traja rozhodcovia a ak žalobca neurčil rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu
účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej
lehote tak, že žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Takto určení rozhodcovia potom
v určenej lehote ustanovia predsedajúceho rozhodcu. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geografických rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Oprávnený ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie konštruovaním nového skutkového
stavu bez účasti oprávnenej a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu, odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Za rovnako nesprávne považoval oprávnený
aj aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a tiež aplikáciu judikatúry
Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a
to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ súd prvej inštancie zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS
číslo 93/13/EHS, ktorá je výlučne aktom sekundárnej povahy a nemá priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona. Rovnako nie je pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky možné
brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko táto nie je bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného súd
prvej inštancie tiež vydaným rozhodnutím porušil právne istoty a legitímne očakávania oprávneného,
keď exekučné súdy v iných skutkovo a právne obdobných veciach poverenie na vykonanie exekúcie
vydávajú. Oprávnený je ďalej toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon, ho súd nezákonne zvýhodnil
len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, svojim konaním a svojou
vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. V konečnom dôsledku exekučných sú svojim
postupom znemožnil uplatniť oprávnenému jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku súdu. Na základe uvedeného navrhol oprávnený,
aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia v celom rozsahu vyhovie, alternatívne že napadnuté uznesenie zruší a vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný, ktorý nesúhlasí s návrhom oprávneného,
pričom je názoru, že oprávnený vyvíja snahu spochybniť rozhodnutiu súdu v jeho neprospech.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej
len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo



c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

7. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

8. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len ,,Exekučný poriadok")
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z
hmotnoprávnych hľadísk

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods. 1 písm.
c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto
nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku
neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo
čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/105/2011 z 10. októbra 2012/.

12. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/230/2011 z 18. septembra
2012/.



13. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/
rozhodcovského rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21. marca 2012/.

14. Odvolací súd zastáva názor, že oprávneným predložená Zmluva o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb konta zo dňa 26.04.2006, uzavretá medzi predchodcom oprávneného Všeobecná
úverová banka, a.s. a povinným, spĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu a
záväzkový vzťah, ktorý založila aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa.

15. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. správne preto súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 53 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s prihliadnutím
aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či predložená zmluva, na základe ktorej bol
priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto
absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter
nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy/. Rozhodcovskú doložku v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou
zmluvy predchodcu oprávneného správne považoval súd prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

17. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, ktoré predkladal
právny predchodca oprávneného, povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná
a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej
doložky spor medzi ním a spotrebiteľom predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého
sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na rozhodovanie. Spotrebiteľ týmto stratil
právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. obchodných podmienkach, ktoré
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom
potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie /C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08, C-168/05/. Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd dáva do
pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1.1.2015 /
ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008/, v zmysle ktorého sa
za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.



18. Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného
neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej
uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej
zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok oprávneného /jeho právneho predchodcu/. Povinný
ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami
prijme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie
rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa /tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade/. Ak veriteľ uzatvára zmluvu
so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá
neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky /čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom/. Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky/, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /nezáväznosť/ rozhodcovského rozsudku.

20. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky /v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia/. Ak by takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011/.

21. V postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany
práva na súdnu i inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na
spravodlivý súdny proces a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinnej. Oprávnenému
bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne
poskytnutá v odvolacom konaní, ktorý napokon túto možnosť aj využil. Záverom odvolací súd dodáva,
že súd posudzuje právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok
podľa právnych predpisov účinných v čase vydania exekučného titulu, t. j. pred nadobudnutím účinnosti
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom aj zmluva o poskytnutí spotrebného úveru,
ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, bola uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti uvedeného
právneho predpisu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

23. Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá
by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom



prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní
pred všeobecným súdom.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).