{"guid": "ce2400a8-5b29-469e-b7df-e6762dbcd7cc:425271f5-7478-4f2a-81cf-d09db75a23e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2", "spisova_znacka": "16Co/69/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/69/2017 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2017, sp. zn. 16Co/69/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2", "identifikacne_cislo": "6714207470", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/425271f5-7478-4f2a-81cf-d09db75a23e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/69/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714207470.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom
v Bratislave, Ul. 29 augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti žalovanému D.. R. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U., ul. D. XX, o zaplatenie 180,66 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 15C/130/2014-43 zo dňa 29. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

II. Žalobca   n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 180,66 EUR v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ďalej rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu
súdny poplatok 16,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo žaloby odôvodnenej tým, že Národný úrad práce ako
právny predchodca žalobcu, podal prostredníctvom Úradu práce Krupina dňa 30. 12. 2003 u žalovaného
ako exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Jane Skopalovej, nar. 19. 08. 1972. Na
základe poverenia, ktoré vydal Okresný súd vo Zvolene, žalovaný vykonal exekúciu vedenú pod č.
EX 1962/2003 a EX 1963/2003. Povinná dlžnú sumu zaplatila na účet exekútora, ale oprávnenému
nebola poukázaná, čo sa potvrdilo šetrením u  náhradníka žalovaného exekútora Mgr. Milana Somíka.
Okresný súd zistil, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 1962/2003 bolo skončené a poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vrátené súdu, ale v exekučnom konaní sp. zn. EX 1963/2003 poverenie
na vykonanie exekúcie vrátené nebolo. Okresný súd rozhodnutie založil na tom, že výkon exekučnej
činnosti  je výkon štátnej moci pri realizácii úkonov exekučného konania a v čase, kedy žalovaný
ako exekútor prijal od povinnej plnenie, ktorého vydania sa žalobca teraz domáha, išlo o verejno-
právny vzťah. Žalobca svoj nárok odvodzuje od právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom
ako účastníkom exekučného konania na strane oprávneného a žalovaným ako súdnym exekútorom
vykonávajúcim exekučnú činnosť. Žalobca môže náhradu škody uplatniť podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo podľa Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa bol
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce
rozhodnutie okresného súdu, aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 75/2015,
3Cdo 129/2015. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu bola uplatnená v zmysle § 33 ods. 1
Exekučného poriadku, je objektívna, vzniká bez ohľadu na zavinenie, či k vzniku škody došlo úmyselným
či nedbanlivostným konaním exekútora alebo jeho zamestnancov. Pasívne legitimovaným je súdny
exekútor. V exekučnej veci EX 1963/2003 bola vymožená suma 431,51 EUR. Žalobca škodu preukázal



tým, že vymoženú peňažnú pohľadávku v sume 50,72 EUR a 129,94 EUR žalovaný  nepreviedol na účet
žalobcu.  Námietka premlčania zo strany žalovaného nebola dôvodná, lebo premlčacia lehota mohla
začať plynúť až od vrátenia poverenia. V exekučnej veci EX 1962/2003 súdny exekútor vrátil poverenie
na vykonanie exekúcie súdu až 21. 10. 2015 (po začatí konania o náhradu škody) a vo veci EX 1963/2003
poverenie súdny exekútor doteraz nevrátil. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rozhodol tiež o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu v sume 16,50 EUR podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, lebo
žalobca bol od platenia súdneho poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo včas podanom odvolaní  namietal, že  exekútor v exekučnom konaní vykonáva
úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným
poriadkom. Medzi exekútorom a oprávneným neexistuje súkromnoprávny, ale verejnoprávny vzťah.
Vzhľadom na  to na strane exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Ide o nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát
zodpovedá za škodu ,v danom prípade za porušenie povinnosti vyplatiť finančné prostriedky žalobcovi.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie krajského súdu v  identickej veci 17Co/167/2012 z 24. 09. 2015.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

6. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon
(zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje
inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.

7. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku v znení, ktoré nadobúda účinnosť od 01. 04. 2017,
exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá
aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec;
zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Podľa § 31 ods. 2 exekútor
sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

9. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd vec právne  neposúdil ako bezdôvodné
obohatenie, ale zodpovednosť za škodu. Okresný súd správne uviedol, že zodpovednosť žalovaného
ako súdneho exekútora je v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku  (od 01. 04. 2017 - § 31 ods. 1, 2
Exekučného poriadku) objektívna, vzniká bez ohľadu na zavinenie, či k vzniku škody došlo úmyselným
či nedbanlivostným konaním exekútora. Žalovaný v odvolaní správne vystihol, že  zodpovednostný
vzťah a škoda vyplývali z porušenia jeho povinnosti vyplatiť finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca svoj
nárok na náhradu škody odvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol v exekučnom konaní medzi ním
ako oprávneným a žalovaným ako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť. Pri posúdení
zodpovednostného vzťahu je významné to, že žalovaný od povinnej osoby vymohol  pohľadávku, pre
ktorú bola vedená exekúcia v prospech oprávneného, ale túto pohľadávku oprávnenému nepoukázal.

10. Najvyšší súd SR a po ňom všeobecné súdy už pred nadobudnutím účinnosti právnej úpravy
zodpovednosti exekútora za škodu podľa § 31 Exekučného poriadku od 01. 04. 2017 vychádzali z
toho, že Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť
zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich. Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach
§ 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedal vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako
sám exekútor za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Bolo len na poškodenom,
či náhradu škody požaduje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či nárok bude uplatňovať priamo od
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. (Porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej



republiky sp. zn. II. ÚS 289/2008, a tiež Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 75/2015, 3 Cdo 129/2015 z
22. 06. 2016). Pokiaľ žalovaný namietal, že v  identickej veci  iný senát krajského súdu už skôr rozhodol
inak, v teraz posudzovanej veci konajúce súdy boli povinné prihliadnuť na vývoj rozhodovacej činnosti
súdov a právnej úpravy, ktorá upravuje zodpovednosť exekútora za škodu.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy neuplatnil a zo spisu nevyplývali, krajský
súd rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom  je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/130/2014", "guid": "8ad93890-51ea-4bed-abad-9334e3d9e9fc:2d5873dc-fdd7-47f3-a696-7a8bbb41425e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ffa228c5-0f03-472b-a3ff-ba48b4bca154:e4821266-a685-4720-a064-d15e3f45cbb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6710202801.2", "spisova_znacka": "17Co/167/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/167/2012 z 23. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6710202801.2"}], "citovane_v": []}