Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/214/2017 z 26. 7. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. júla 2017, sp. zn. 3Co/214/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7116225476.1
Krajský súd Košice | 3Co/214/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7116225476.1 | 2017-07-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/137fbd9a-0678-4f0c-aca0-e32d488c86bd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116225476.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/214/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116225476.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: C.. P. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V. XXX,
zastúpeného HODOR, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna 40, IČO: 47 240 849,
proti žalovaným: 1. CONSTALL, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 5, IČO: 46 696 717, 2. C.. G.
T., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. X, 3. W. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., X. XX, 4. ALUTIM, s.r.o., so sídlom
Sedlice 302, IČO: 36 612 529, 5. P. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., O. V. XX, o vydanie hnuteľných vecí
a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 2. a 5. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I č.k. 40C/203/2016-24 z 22.11.2016

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a   odvolanie žalovaného v 5. rade proti prvému výroku uznesenia, ktorým bola uložená
povinnosť žalovanému v 1. rade vydať hnuteľné veci.

II. Z r u š u j e   uznesenie v druhom výroku uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť žalovaným v 1.
až 5. rade zdržať sa užívania a nakladania s hnuteľnými vecami a  vec v rozsahu zrušenia  v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie alebo súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci :  X/ G. O. G. E., Z. XX.XXPU.XX , X.. Č..
XX/XXXXX, X. R. V. Xks  (G. F.  + X. B. R. P.W. G.) XXks, X/ M. I.,  Z. M. XXX, X.. Č.. XXXXXXX, X. E. O.
Xks, X/ B. I., Z. R., X.. Č.. XXXXXX, X. T. O. X M., X/ M. XXXX, Z. U..XXXXXXXX, X.. Č.. G..XXXXXX,
X. C. C. E. N..XXLVXXX N. X M., X/ P.  F. F. X. Y. R. U., Z.  F., X.. Č.. XXXXX, X. U.-C. X M., X/ F. X.,
Z.   P., X.. Č.. V., X. P. N. X M., X/ P. P., Z. M., X. W. V. U. O. X M., X/Stolová V.  O.  X M., X/montážny
F. XXXmm J. XXXXmm R. do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
II. Žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zdržať sa užívania a nakladania s hnuteľnými vecami X/ G. O.
G. E., Z. XX.XXPU.XX , X.. Č.. XX/XXXXX, X. R. V. Xks  (G. F.  + X. B. R. P. G.) XXks, X/ M. I.,  Z. M.
XXX, X.. Č.. XXXXXXX, X. E. O. Xks, X/ B. I., Z. R., X.. Č.. XXXXXX, X.E. T. O. Xks, X/ M. XXXX, Z. U..
XXXXXXXX,  X.. Č.. G..XXXXXX, X. C. C. E. N..XXLVXXX N. X M., X/ P.  F. F. X. Y. R. U., Z.  F., X.. Č..
XXXXX, X.E. U.-C. X M., X/ F. X., Z. P., X.. Č.. V., X. P. N. X M., X/ P. P., Z. M., X. W. V. U. O. X M.,  X/
Stolová V.  O.  X M., X/montážny F. XXX U. J. XXXX U. atypický počínajúc doručením tohto uznesenia
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn. 40C/203/2016.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaným so žalobou vo veci
samej.  Žalobca navrhoval v zmysle ust. § 324, § 325 ods.2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) nariadiť neodkladné opatrenie v tom znení, aby žalovaní v 1. až 4. rade boli zaviazaní vydať
žalobcovi hnuteľné veci X/ G. O. G. E., Z. XX.XXPU.XX , X.. Č.. XX/XXXXX, X. R. V. Xks  (G. F.  + X. B.
R. P. G.) XXks, X/ M. I.,  Z. M. XXX, X.. Č.. XXXXXXX, X. E. O. Xks, X/ B. I.K., Z. R., X.. Č.. XXXXXX, X.



T. O. Xks, X/ M. XXXX, Z. U..XXXXXXXX,  X.. Č.. G..XXXXXX, X. C. C. E. N..XXLVXXX N. X M., X/ P.  F.
F. X. Y.B. R. U., Z.  F., X.. Č.. XXXXX, X. U.-C. X M., X/ F. X., Z. P., X.. Č.. V., X. P. N. X M., X/ P. P., Z. M.,
X.E. W. V. U. O. X M.,  X/Stolová V.  O.  X M., X/montážny F. XXXmm  J. XXXXmm R., prípadne ak sa súd
s týmto návrhom nestotožní, aby súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
užívania týchto označených hnuteľných vecí a nakladania s nimi s tým, aby  vydal rozsudok, ktorým by
uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť vydať žalobcovi vyššie označené hnuteľné veci do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ich na náhradu  trov konania.

3. Doplnením žaloby zo dňa 16.11.2016, žalobca rozšíril okruh žalovaných v konaní o vydanie
hnuteľných vecí a o nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a násl. CSP, aj o žalovaného v
5. rade, keďže žalovaní v 1. a 4. rade odvodzujú nakladanie a užívanie predmetných vecí od skutočnosti,
že vlastníkom týchto hnuteľných vecí je žalovaný v 5. rade. Súd prvej inštancie ale o tomto procesnom
návrhu žalobcu v zmysle § 79 CSP  nerozhodol.

4. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.11.2015 s predávajúcim
P. B., ktorý svoje vlastníctvo preukázal potvrdením o udelení príklepu na dražbe zo dňa 20.11.2012
z dôvodu exekuovania majetku povinného AL-MONT, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hroncova 5,
nachádzajúcich sa v prevádzke žalovaného v 1. rade. Uviedol, že spoločnosti AL-MONT, s.r.o. a
CONSTALL, s.r.o. sídlia na rovnakej adrese v Košiciach, Hroncova 5 a v čase konania dražby, ako aj v
čase nadobudnutia veci žalobcom boli personálne prepojené žalovanými v 1. a 3. rade. Keďže žalovaná
v 3. rade je aj v súčasnosti zapísaná v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti AL-MONT, s.r.o. a
žalovaný  v 2. rade C.. G. T. a žalovaná v 3. rade W. V., ako vtedajší štatutárny zástupcovia spoločnosti
CONSTALL, s.r.o. a súčasne AL-MONT, s.r.o..  Následným uzavretím zmluvy o nájme hnuteľných veci
uznali hnuteľné veci č. 01/12/012 zo dňa 03.12.2012. Zmluvu o nájme ako vtedajší štatutární zástupcovia
nájomcu CONSTALL, s.r.o. uzavreli s vydražiteľom ako nájomcom a novým vlastníkom predmetných
hnuteľných vecí P.. U. B. na dobu určitú, t.j. do 31.12.2012. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu nedošlo  k
uzavretiu písomného dodatku, ale k ústnej dohode medzi vlastníkom P.. B. a spoločnosťou CONSTALL,
s.r.o., na základe ktorej hnuteľné vecí zostali naďalej v držbe a užívaní spoločnosti CONSTALL, s.r.o..
Žalobca ako nový vlastník predmetných vlastník umožnil po vzájomnej dohode žalovanému v 1. rade,
za ktorého konali žalovaní v 2. a 3. rade, tieto veci dočasne (do odvolania) bezplatne užívať za účelom
dokončenia rozpracovaných zákazoch, t.j. na dobu 3 - 4 mesiacoch. Žalovaný v 1. rade a v jeho mene
konajúci žalovaní v 2. a 3. rade vydanie predmetných hnuteľných vecí opakovane odmietali  a  tvrdili, že
žalobca nie je a nikdy ani nebol ich vlastníkom, keďže vecí užívajú, resp. že ich spoločnosť  CONSTALL,
s.r.o., t.j. žalovaný v 1. rade, užíva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 uzavretej s P. V..
Žalobca tvrdil , že P.. V. sa nikdy nestal vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, keďže nájomná zmluva
z  31.03.2014 je absolútne neplatná. Žalobca  proti žalovaným v 2. a 3. rade dňa 18.10.2016 vzniesol
obvinenie z trestného činu podľa ust. § 215 ods. 1 Trestného zákona. Z predložených dôkazov podľa
žalobcu je zrejmé, že predmetné veci sa nachádzajú v prevádzke žalovaného v 1. rade, za ktorého
konajú žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí sú aj v súčasnosti zapísaní v obchodnom registri ako konatelia
žalovaného v 1. rade, pričom z výpovede žalovanej v 3. rade zo dňa 14.09.2016  vyplynulo, že predmetné
stroje v súčasnosti užíva žalovaný v 4. rade, na základe výpožičky od žalovaného v 1. rade. Žalovaní
v 1. a 4. rade odvodzujú nakladanie a užívanie predmetných hnuteľných vecí od skutočnosti, že ich
vlastníkom je žalovaný v 5. rade, a preto žalobca v doplnení žaloby podaním zo dňa 16.11.2016 rozšíril
okruh žalovaných o žalovaného v 5. rade.

5. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov , po právnom posúdení veci v zmysle ust. §
324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332,
§ 334, § 335 ods. 1, 3 CSP mal za to, že žalobca sa domáha vo veci samej nariadenia neodkladného
opatrenia voči žalovaným v 1. až 5. rade a to vydania hnuteľných vecí uvedených v žalobe a až  v
prípade, že sa súd nestotožní s návrhom na nariadení neodkladného opatrenia, čo do vydania vecí,
domáhal sa uloženia všetkým žalovaným zdržať sa akéhokoľvek užívania a nakladania s predmetnými
hnuteľnými vecami. Z doteraz predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru o
nevyhnutnosti bezodkladne upraviť pomery strán sporu , keďže žalovaný v 1. rade neoprávnene užíva
hnuteľné vecí označené v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto  vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu v rozsahu, ktorým zaviazal žalovaného v 1.
rade vydať žalobcovi predmetné hnuteľné veci do troch dní od vykonateľnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 2. až 5.



rade, voči ktorým sa žalobca domáhal vydania predmetných hnuteľných vecí  zamietol, keďže mal
za preukázané, že predmetné hnuteľné vecí užíva žalovaný v 1. rade, nie žalovaní v 2. až 5. rade.
Preto konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vydanie hnuteľných veci voči
žalovaným v 2. až 5. rade považuje za nedôvodný. Nakoľko všetci žalovaní v 1. až 5. rade disponovali
s predmetnými hnuteľnými vecami , uložil im povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania a nakladania
s vyššie označenými hnuteľných vecí  do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 40C/203/2006. Súd uviedol, že o trovách neodkladného opatrenia rozhodne
vo veci samej.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaní v 2. a 5. rade.

7. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti druhému výroku uznesenia a v odvolaní uvádzal naplnenie
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ CSP, keďže napadnuté uznesenie považoval
za nesprávne a nepreskúmateľné. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil  druhý výrok napadnutého
uznesenia o tom, že ako žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa užívania a nakladania s hnuteľnými
vecami tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zamietne.
Uviedol, že pre nariadenie napadnutého uznesenia neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle
citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia, keďže žalobca
nijako nepreukázal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a obmedzil sa len na skonštatovanie,
že žalovaní odmietajú strojné vybavenie vydať. Poukazoval na to, že základnými predpokladmi pre
nariadenie neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá v danom prípade
preukázaná nebola a  žalobca ju ani vo svojom návrhu nekonkretizoval a neuviedol relevantné
skutočnosti odôvodňujúce nevyhnutnosť úpravy existujúcich pomerov ešte pred rozhodnutím súdu
vo veci samej. Mal za to, že aj  bez vydania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia
by postavenie žalobcu nebolo nijako ohrozené, nehrozila by mu žiadna ujma a ani vykonateľnosť
prípadného rozhodnutia súdu, keďže strojné vybavenie je už po dobu niekoľkých rokov umiestnené v
tých istých priestoroch, nik ich nemal záujem premiestňovať. Preto obava, že exekúcia bude ohrozená
nie je daná, keďže predmetné strojné vybavenie je pre žalovaného nevyhnutné na realizáciu jeho
zakázok. Samotný výkon podnikateľskej činnosti žalovaným v 4. rade je  dostatočnou zárukou, že strojné
vybavenie zostane na svojom terajšom mieste a v použitia schopnom technickom stave. Apeloval na
to, že hrozbu bezprostrednej ujmy nemožno len predpokladať, čo učinil žalobca, keďže základným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je jej existencia. Zdôrazňoval nepreskúmateľnosť
napadnutého uznesenia, nakoľko nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o
jeho nariadení, s poukazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu SR.

8. Žalovaný v 5. rade podal proti napadnutému uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného v 1. rade vydať predmetné hnuteľné veci a v povinnosti
žalovaných v 1. až 5. rade  zdržať sa užívania a nakladania s hnuteľnými vecami včas odvolanie
s odkazom na naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 355 ods. 1 a § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia , návrh považoval
za neopodstatnený  a  rozhodnutie súdu v rozpore so zákonom , z dôvodu nenaplnenia zákonných
predpokladov v zmysle § 325 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 328 ods. 1 CSP z dôvodu nepreukázania
riadne odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu a dannosti reálnej bezprostredne
hroziacej ujmy. Uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaní v 1.
a 4. rade popierajú vlastnícke právo žalobcu, nakoľko skutočným vlastníkom je on a on predmetné
hnuteľné veci ako výlučný vlastník nadobudol kúpnou zmluvou od spoločnosti AL - MONT s.r.o., a
ako oprávnený vlastník ich následne prenechal do užívania žalovanému v 1. rade. Preto nariadené
neodkladné opatrenie považoval za vážny zásah do svojich základných práv. Vychádzal zo skutočností,
že predmetné hnuteľné veci sú v užívaní žalovaného v 1. rade dlhodobo už od 31.03.2014, kedy s
ním uzatvoril nájomnú zmluvu a následne tieto žalovaný v 1. rade poskytol do výpožičky žalovanému
v 4. rade. Všetky dotknuté  hnuteľné veci sa preto už dlhodobo nachádzajú v priestoroch na ulici G.
Č.. XX , čím nie je daná hrozba, žeby mali byť premiestnené, resp. scudzené za účelom zmarenia
možnosti žalobcu sa domáhať ich vydania, ak by bol súdom  nárok uznaný. Zároveň poukazoval aj na
neodôvodnenie samotného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, na čo rovnako poukazoval
aj žalovaný v 2. rade s odkazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu SR. Mal za to, že z dôkazov
doteraz predložených v konaní nemožno usudzovať nespornosť žalobcovho nároku, keďže všetky
hnuteľné veci nadobudol on na základe kúpnej zmluvy so žalovaným v 4. rade, ktorú uzatvoril z dôvodu



poskytnutia zábezpeky za poskytnutú pôžičku. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

9. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 2. a 5. rade sa stotožnila s podanými
odvolaniami v celom rozsahu a poukazovala taktiež na nepreukázanie vlastníckeho práva zo strany
žalobcu a nenaplnenia základných predpokladov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Uviedla, že hnuteľné
veci a to predmetné stroje sú majetkom žalovaného v 5. rade, ktorý ich dal do užívania žalovanému
v 1. rade a všetky sa nachádzajú dlhodobo v mieste sídla žalovaného v 1. rade, pričom nie sú ľahko
premiestniteľné a keďže vlastnícke právo žalobcu je sporné a nehrozí bezprostredne hroziaca ujma,
ktorá nebola ani v napadnutom uznesení riadne odôvodnená, poukazovala na to, že súd bez plnenia
základných zákonných predpokladov a bez riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia, nariadil vydať
hnuteľné sporu žalobcovi len na základe podania žaloby ešte pred spravodlivým prejednaním veci, čím
napriek jednoznačnej spornosti vlastníckeho práva a popretiu vlastníckeho práva žalobcu žalovanými,
vážne zasiahol do princípu rovnosti strán sporu. Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 2. a 5. rade uviedol, že predloženými dôkazmi
jednoznačne a bez pochybností preukázal, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí a že
žalovaní mu ich bez právneho dôvodu odmietajú vydať a naviac, že žalovaný v 5. rade ich dokonca
užíva. Vychádzal z toho, že žalovaný nepopreli žiadnymi dôkazmi jeho vlastníctvo, pričom vlastníctvo
žalovaného v 5. rade je vyvrátené rozhodnutím o príklepe zo dňa 20.11.2012, s poukazom aj na trestné
konanie a skutočnosť, že  žalovaný v 5. rade nepredložil prezentovanú zmluvu so spoločnosťou AL -
MONT s.r.o. Naviac žalovaný v 1. rade ani odvolanie nepodal. Poukazoval na uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré aj keď bolo zrušené, bolo zrušené iba z dôvodu, že prokurátor mal pochybnosti o škode,
ktorá mu mala byť spôsobená, nie o jeho vlastníctve k hnuteľným veciam, čím poukazoval na vecnú
správnosť napadnutého uznesenia. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu
potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktorý je podľa aktuálneho
Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I ( ďalej len „OR“) aj štatutárnym zástupcom
žalovaného v 1. rade ( § 20 OZ), ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contratio v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 380 os. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), g) a h) CSP. Odvolanie žalovaného v 5. rade nebolo podané  stranou sporu, keďže žalovaný v 5.
rade sa nestal procesne stranou sporu s poukazom  na to, že v žalobe nebol ako strana sporu označený,
keďže žalobca v žalobe navrhoval nariadiť navrhované neodkladné opatrenie len proti žalovaným v 1. až
4. rade a až v doplnení dôvodov žaloby zo dňa 16.11.2016 požiadal súd o rozšírenie okruhu žalovaných
aj o žalovaného v 5. rade, o čom súd v zmysle § 79 CSP ako o procesnom návrhu žalobcu, ktorý
disponuje so žalobou, ako aj s označením strán sporu procesne nerozhodol, čím procesne pochybil.
Preto ani súd prvej inštancie nemohol nariadiť neodkladné opatrenie proti žalovanému v 5. rade P. V.,
O.. XX.XX.XXXX, V. X. M., O. V. XX,  keďže v zmysle § 79 CSP sa nestal stranou sporu, tj. žalovaným v
5. rade. Nakoľko žalovaný v 5. rade podal okrem druhého výroku uznesenia odvolanie aj proti  prvému
výroku napadnutého  uznesenia, ktorým bola súdom uložená povinnosť na vydanie hnuteľných vecí len
žalovanému v 1. rade, nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči  tomuto prvému výroku
uznesenia a preto odvolací súd  v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalovaného v 5. rade
proti prvému výroku napadnutého uznesenia, ktorým bola súdom uložená povinnosť žalovanému v 1.
rade vydať žalobcovi špecifikované hnuteľné veci.

12. Proti druhému výroku uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. až 5
rade zdržať sa užívania a nakladania s hnuteľnými vecami , podal odvolanie  žalovaný v 2. rade, ktorý
je zároveň štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade ( viď aktuálny výpis z obchodného registra
žalovaného v 1. rade zo dňa 27.07.2017) a preto odvolací súd preskúmaval odvolanie žalovaného v
2. rade ako odvolanie podané v  zákonnej lehote len proti druhému výroku napadnutého uznesenia,
keďže odvolací súd je viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP). Aj keď žalovaný v 2. rade
s poukazom na úradný záznam zo dňa 11.01.2007 (č.l. 46 spisu)  uvádzal, že už nie je toho času
štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade z výpisu z obchodného registra zo dňa 27.07.2017 zmeny



zápisu v tomto znení nevyplývajú a preto sú pre súdy záväzné zápisy uvádzané v obchodnom registri,
keďže nebol dokázaný ich opak ( § 205 CSP).

13. Odvolací súd uvádza, že podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu je jeho riadne
odôvodnenie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čo ale odôvodnenie   druhého výroku napadnutého uznesenia
neobsahuje, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako to dôvodne namietal aj žalovaný
v 2. rade nevyplýva odôvodnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 1 CSP s odkazom aj na ust. § 326 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie  konkrétne
neodôvodnil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
ako aj prípadnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala  alebo niečo znášala.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej  úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.



22. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

23. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP
je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia
rozhodnutia. Neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť
pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie všetkých predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Súd musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti
právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých
subjektov.

25. Odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu musí byť osvedčená ,
ako aj prípadná existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, a to opísaním rozhodujúcich
skutočností žalobcom dostatočne odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení a osvedčením, že žalovaní reálne vykonávajú úkony smerujúce k znižovaniu
hodnoty alebo zbaveniu sa majetku, ktorý by bolo možné postihnúť prípadným budúcim výkonom
exekúcie.

26. Súd prvej inštancie, tak ako to konštatoval už odvolací súd v bode 17. neuviedol, v čom konkrétne
sú dané dôvody (zákonné predpoklady) pre nariadenie neodkladného opatrenia v druhom výroku
napadnutého uznesenia , z hľadiska naplnenia zákonného predpokladu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP), čo bude potrebné po vrátení
veci preskúmať opätovne súdom prvej inštancie , so zvážením v danej veci  dôvodnosti zdržania sa
užívania  a nakladania s predmetnými hnuteľnými vecami žalovanými , keďže v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca navrhoval len v prípade, že súd nevyhovie jeho návrhu na vydanie
hnuteľných vecí , aby súd žalovaným v 1. a ž 4. rade uložil povinnosť zdržať sa  užívania a nakladania s
hnuteľnými vecami, a to až  rozhodnutí o návrhu žalobcu o pristúpení žalovaného v 5. rade do konania v
zmysle § 79 CSP, keďže až právoplatnosťou tohto rozhodnutia súdu sa žalovaný v 5. rade stáva stranou
sporu.

27. Odvolací súd uvádza , že prvý výrok napadnutého uznesenia  nebol napadnutý oprávnenými
osobami a preto  nadobudol právoplatnosť.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil  druhý výrok uznesenia , ktorým bola
uložená povinnosť žalovaným v 1. až 5. rade zdržať sa užívania a nakladania  s hnuteľnými  vecami
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia  vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, pričom  odmietol odvolanie žalovaného v 5. rade proti prvému výroku
napadnutého uznesenia o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade vydať hnuteľné veci žalobcovi  v
zmysle § 386 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že odvolanie nebolo podané voči tomuto prvému výroku
oprávnenou osobou.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vyhodnotení dôkazov obsiahnutých v spise opätovne v
rozsahu zrušenia vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo
požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie
bude v odôvodnení rozhodnutia  sa vysporiadať  aj s námietkami žalovaných obsiahnutých v odvolaní



voči uzneseniu a tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu s odkazom na ust. § 391 ods.2
CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).