{"guid": "ce17550e-c360-448d-8975-968c9a54f578:344aa4af-06fb-4eb5-a9fd-5d0a942e2401", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1", "spisova_znacka": "4Co/11/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/11/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. júna 2016, sp. zn. 4Co/11/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1", "identifikacne_cislo": "3815204042", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/344aa4af-06fb-4eb5-a9fd-5d0a942e2401", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204042
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815204042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H.., so sídlom H., U. XXX, PSČ XXXXXX, V. W.,
registračné číslo: XXX XX XXX, zastúpený H. kancelária R. R. s.r.o., adresa pre doručovanie, L., O.
XXXX/XXX, proti odporcovi: Y. K., bytom B. L., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. H. S., advokátom so
sídlom I., J. W. X/A, o zaplatenie 1.173,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. októbra 2015, č. k. 11C/106/2015-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov
odporcovi  z m e ň u j e   tak, že navrhovateľ  je    p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
- trov právneho zastúpenia vo výške 169,83 eur, k rukám advokáta JUDr. H. S., so sídlom I., J. W. X/
A, do 3 dní.
Žiaden z účastníkov   n e m á   p r á v o   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu  196,02
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 28.02.2015  do zaplatenia  v mesačných
splátkach po 30 eur od mesiaca  nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa
každého mesiaca, pod stratou výhody splátok až do úplného zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy  konania v sume  412,90 eur, na účet JUDr.
H. S., advokáta so sídlom I., J. W. X/A do troch dní  od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ  sa domáhal  zaplatenia 1.173,58 eur, s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1.173,58 eur od 28.02.2015  do zaplatenia a žiadal  priznať i trovy
konania.  Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi
došlo  k uzavretiu Zmluvy o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje zák. č.
129/2010 Z. z.. Z obsahu zmluvy  bolo  zrejmé, že navrhovateľ poskytol  odporcovi úver vo výške 1.700
eur, ktorý mu pripísal na jeho účet dňa 22.02.2012. Odporca sa zaviazal splácať  úver v mesačných
splátkach po 49,57 eur v počte 84 mesačných splátok. V zmluve je  uvedená výška mesačnej splátky
49,57 eur, počet splátok 84,  ročná úroková sadzba  27,26 %, rozpätie RPMN od  31 % do 32,2
%,  je uvedená  priemerná hodnota RPMN 18,29 % a určená splatnosť  poslednej 84 splátky do 15-
teho dňa nasledujúceho mesiaca. V prejednávanej veci súd prvého stupňa zistil, že zmluva obsahuje
ročnú  percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú musí  odporca zaplatiť, ktorá
je 3.870,72 eur, čo je s porovnaním výšky úveru 1.700 eur viac ako suma, ktorú  odporca dostal od
navrhovateľa. Zmluva neobsahuje uvedenie všetkých  predpokladov použitých  na výpočet RPMN. V
zmluve je uvedený počet splátok 84, ale nie sú uvedené termíny splátok, uvedená výška splátky 49,57
eur a, termín splátky je uvedený len pri poslednej splátke  v 15-ty deň posledného mesiaca, ale nie je
presne uvedená výška splátky a mesiac, kedy bude realizovaná posledná  splátka. Nie je zrejmé, ako
navrhovateľ v zmluve určil celkovú čiastku, ktorú  má  odporca  zaplatiť (3.870,72 eur), keď pri uzavretí
zmluvy neurčil výšku poslednej  splátky.  Okrem toho, chýba v nej tiež výška a termíny splátok  istiny,
úrokov a iných  poplatkov  rozčlenených   na tieto jednotlivé čiastky. Zmluva obsahuje aj uvedenie výšky
súhrnnej splátky 49,57 eur, z ktorej nie je zrejmé, koľko z každej  jednotlivej splátky predstavuje splátka



na istinu úveru, koľko na zmluvné  úroky a koľko  na  iné  poplatky.  V zmluve  uvedenie RPMN je
nesprávne, a to  v neprospech  spotrebiteľa, čo  má taktiež za následok bezúročnosť  a bezpoplatkovosť
úveru s poukazom na § 11 ods.1 písm. b/ zák. č.  129/2010 Z. z.. V súvislosti s tým  súd prvého stupňa
poukázal aj  na to, že  ak by  odporca uhradil úver v počte 84 splátok po  49,57 eur, konečná výška úveru
tak predstavuje sumu  4.163,88 eur, nie ako uviedol navrhovateľ sumu 3.870,72 eur, čo  je zavádzajúce
pre spotrebiteľa. Navrhovateľ poskytol odporcovi  1.700 eur a odporca uhradil v splátkach  1.403,98
eur a okrem toho ďalších 100 eur, teda uhradil  celkom 1.503,98  eur. Súd prvého stupňa vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti zaviazal odporcu zaplatiť len sumu  196,02 eur (1.700 - 1.403,98 - 100). V
prevyšujúcej časti návrh zamietol.  Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je
povinný zaplatiť navrhovateľovi  aj úrok  z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 28.02.2015  do zaplatenia
podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať  úver v mesačných
splátkach po 30 eur s poukazom na  jeho sociálnu situáciu a výšku dôchodku, ktorá je aktuálne 274,50
eur (§ 160 ods.1 O.s.p.). Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvého stupňa uviedol, že odporca bol v
konaní  úspešný vo väčšej miere ako  navrhovateľ, preto o trovách  konania rozhodol podľa §  142  ods.
3 O.s.p. a priznal odporcovi trovy  konania v plnej výške. Vo veci boli vykonané  3 úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia,  odpor, zastúpenie vo veci samej na pojednávaní dňa 08.10.2015)
po 61,41 eur;  3 x režijný   paušál po 8,39 eur. Náhrada cestovného, cesta dňa 08.10.2015 (účasť na
pojednávaní v L. na Okresnom súde L.)  I. - L. a späť za jednu cestu, nakoľko sa  právny  zástupca
odporcu zúčastnil aj pojednávania na Okresnom súde L. vo veci č. k. 12C 65/2014 (počet km 240),
základná  náhrada za kilometre 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km/7, cena za liter paliva 1,238 eur.
Súd prvého stupňa priznal právnemu  zástupcovi  odporcu aj náhradu za stratu času strávenú  cestou do
miesta pojednávania a späť 08.10.2015 (cesta I. a späť) len za jednu cestu z dôvodov vyššie uvedených;
počet začatých  polhodín 8, náhrada  za začatú  polhodinu 13,98 eur, spolu  55,92 eur. Súd prvého
stupňa nepriznal právnemu  zástupcovi  odporcu odmenu  za doplňujúce  vyjadrenie, nakoľko súd takéto
vyjadrenie od  právneho zástupcu  odporcu nežiadal. Trovy spolu potom činia 412,90 eur  spolu s DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o priznaní náhrady
trov konania odporcovi z dôvodov upravených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/, e/, f/, a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.  Navrhovateľ nepovažoval trovy právneho zastúpenia odporcu za účelne
vynaložené, pretože jeho právny zástupca vystupuje  v obdobných konaniach na strane spotrebiteľov a
podáva hromadné a obsahovo totožné vyjadrenie iba s obmenou jednotlivého prípadu, pričom právna
argumentácia zostáva rovnaká. Poukázal na uznesenie NS SR z 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013,
podľa ktorého trovy právneho zastúpenia vzniknuté zastupovaním v hromadných veciach (skutkovo a
právne totožných), kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej
veci, nemožno považovať za trovy účelné. Ďalej namietal priznanie náhrady za stratu času advokáta
za cestu z I. a späť, hoci sa pojednávania nezúčastnil advokát ale advokátsky koncipient, ako aj
nesprávnosť výpočtu trov konania, ktoré by mali byť v prípade priznania plnej náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznané len z výšky súdom priznaného plnenia a nie z celej žalovanej sumy.
Na základe uvedeného považoval trovy konania za chybne priznané a žiadal, aby odvolací súd výrok
o trovách konania zmenil tak, že odporcovi žiadne trovy neprizná, resp. napadnuté rozhodnutie zruší a
vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne aj právne správne a snahu navrhovateľa spochybňovať právo odporcu na náhradu trov právneho
zastúpenia v tomto konaní za nemiestnu. Na podporu svojich tvrdení poukázal najmä na uznesenie NS
SR sp. zn. 2MCdo 16/2008 zo dňa 19.10.2009. K námietke týkajúcej sa práva na náhradu za stratu
času advokáta stráveného cestou zo sídla kancelárie na pojednávanie a späť, bol odporca názoru, že
aj v prípade, že sa pojednávania zúčastnil advokátsky koncipient, tento nárok vzniká. Argumentáciu
navrhovateľa týkajúcu sa účelnosti trov konania považoval za účelovo predkladané v snahe vyhnúť
sa povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že si
uplatnil iba polovicu cestovného a náhrady za stratu času, nakoľko mal v rovnaký deň na súde prvého
stupňa ešte aj iné pojednávanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov
konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).



Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči
odporcovi zaplatenia istiny v sume 1.173,50 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vo veci samej
rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a priznal mu sumu 196,02 eur s príslušným
úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 977,48 eur návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol s poukazom na  § 142 ods. 3 O.s.p., pričom priznal odporcovi plnú náhradu trov konania, s
odôvodnením, že dosiahol úspech vo väčšej miere.

Predmetom skúmania odvolacieho súdu bol výrok o priznaní plnej náhrady trov konania odporcovi.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie o trovách
konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal priznania sumy 1.173,50 eur s príslušenstvom, pričom
úspešný bol len v časti 196,02 eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 16,70%. Odporca bol teda
vo vzťahu k výsledku konania úspešný v časti 83,30%, čo však pre účely aplikácie § 142 ods. 3 O.s.p.
nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v
danej veci o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tým spôsobom, že trovy konania súd
pomerne rozdelí a úspešnejšiemu odporcovi  prizná  právo na náhradu časti trov konania vo výške tzv.
čistého pomerného úspechu vo veci, ktorý v tomto prípade predstavuje 66,60 % (83,30% - 16,70%).

Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa týkajúcou sa priznania náhrady za stratu
času stráveného cestou advokátskeho koncipienta zo sídla kancelárie na pojednávanie konané dňa
08.10.2015, ktorú považoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa odporcovi priznal náhradu za stratu času
vo výške 55,92 eur bez DPH za 8 polhodín á 13,98 eur. Z obsahu spisu je zrejmé, že uvedeného
pojednávania sa nezúčastnil advokát, ale splnomocnený advokátsky koncipient, preto nebolo možné
akceptovať uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z.

Vo vzťahu k náhrade za stratu času advokáta podľa § 17  vyhl. 655/2004 Z. z. odvolací súd uvádza,
že náhradu za čas strávený cestou advokáta zo sídla kancelárie v I.  na pojednávanie v L. by bolo
možné priznať len v tom prípade, pokiaľ by sa na pojednávaní zúčastnil osobne advokát a nie jeho
koncipient. Vo všeobecnosti platí, že náhrada za stratu času patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby
vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do tohto miesta a späť.
Jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát za uvedený čas mohol
dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. V tomto prípade však advokát nebol limitovaný vo výkone
svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý substitučne splnomocnený advokátsky koncipient strávil
cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony právnej služby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odporcovi je potrebné priznať pomernú náhradu
trov konania z nasledovných účelne vykonaných úkonov právnej služby:          1. prevzatie a príprava
pojednávania dňa 16.06.2015 (61,41 eur + 8,39 eur režijný paušál),                    2. písomné podanie na
súd - odpor  zo dňa 18.06.2015 (61,41 eur + 8,39 eur režijný paušál),              3. účasť na pojednávaní
08.10.2015 (61,41 eur + 8,39 eur režijný paušál), ako aj z náhrady cestovného vo výške 32,36 eur, a to
za jednu cestu na pojednávanie dňa 08.10.2015 z  I. do L. (základná náhrada 0,183 eur x spotreba 7
litrov / 100 km x 1,238 eur/liter paliva). Právny zástupca odporcu je platcom DPH, preto sa mu v súlade s
§ 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. zvyšuje odmena (vo výške 209,40 eur) a náhrady cestovného (vo výške



32,36 eur) o 20% daň z pridanej hodnoty, t. j. celkom 241,76 eur bez DPH + 20% DPH = 290,11 eur s
DPH. Pomerná náhrada vo výške 66,60% zo sumy 290,11 € predstavuje sumu 193,21 eur. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd priznal odporcovi pomernú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 193,21 eur.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov
konania odporcovi podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, vzhľadom
na to, že v odvolacom konaní mali obaja účastníci približne rovnaký pomer úspechu aj neúspechu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :      Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}