{"guid": "cdf5512e-6778-4e6d-8515-c168420ef80d:0d59e3fe-813b-408d-a4e9-4d85607f5816", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1", "spisova_znacka": "17CoE/93/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/93/2012 z 25. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. júna 2012, sp. zn. 17CoE/93/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1", "identifikacne_cislo": "8707200228", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2012-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d59e3fe-813b-408d-a4e9-4d85607f5816", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/93/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707200228
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8707200228.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému Y. Q., bytom L. XXXX/XX, T., o vymoženie 2 399,93 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12Er/10/2007-15 zo dňa 20.03.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie proti povinnému v časti o vymoženie
úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 2 389,97 eur od 25.05.2006 do zaplatenia zastavil.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Z exekučného titulu je zrejmé, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 21.12.2005 zmluvu o
úvere, v ktorej bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy
predloženej žalobcom, sa zmluvné strany dojednali, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz,
zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Dohodnutý úrok z
omeškania 91,25% ročne predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými mravmi. Aj zo samotnej
výšky úverovej istiny 2 389,97 eur a výšky úroku z omeškania pri ročnom omeškaní 2180,84 eur vyplýva
neproporcionálnosť úrokov z omeškania. Pri výške úveru síce výška úroku z omeškania pri prepočte na
kapitalizovaný úrok z omeškania sa síce nejaví až taká vysoká, avšak ide o takú neprimeranú výšku
úrokov z omeškania, ktorú nemožno akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch.

Súd prvého stupňa preto považoval dojednanie úroku z omeškania v zmluve o úvere za neprijateľné,
v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom, preto exekúciu v časti vymoženia úroku
z omeškania aj bez návrhu zastavil, keď v tejto časti rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a právom nedovolené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j.
okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Úrok z omeškania vo výške 0,25% denne má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje
len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Povinný svoju povinnosť nesplnil. Dohodnutá výška úrokov
nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na
všetky podmienky, za ktorých oprávnený úvery poskytuje. Vzhľadom na tieto podmienky a vzhľadom na



to, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, dohodli účastníci úroky z omeškania vo
výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu by mal aj súd rešpektovať.

Oprávnený ďalej namietal, že ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu.
Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a len ak výška úrokov
nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. To znamená, že pre určenie
úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Zo zákona a ani z iných
právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej
sadzby, ktorú si môžu strany dohodnúť (uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp. zn. 3Obdo 3/96).

V súvislosti s týmto svojím tvrdením oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004.

Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že exekučný súd v rozhodnutí konštatoval, že požadovaná
výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje odôvodnenie založil na jednoduchej
komparácii zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania so zákonnými úrokmi z omeškania podľa ust. §
369 Obchodného zákonníka a svoje rozhodnutie oprel o judiciálnu činnosť NS ČR, konkrétne o rozsudok
sp. zn. 21Cdo/1484/2004.

Uvedený judikát však podľa oprávneného nie je možné aplikovať na skutkový stav veci, pretože obsahom
tohto judikátu je rozpor úrokov, nie úrokov z omeškania, s dobrými mravmi. Exekučný súd tak opomína
rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou, ktorá
má viesť dlžníka k riadnemu plneniu svojho záväzku.  Naopak, úrok považuje teória práva za cenu
poskytnutého plnenia.

Oprávnený v odvolaní zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak
ten poruší svoje povinnosti, vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je
elementárnou zásadou zmluvného práva. Na dobré mravy sa nemôž odvolávať ten, kto ich ako prvý
svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva  nabádal dlžníka neplniť svoj
záväzok, keďže tento by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené, či
dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k oslabovaniu postavenia veriteľa. Pri úroku z
omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov
odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si svoju povinnosť nesplnil a za porušenie
svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu.

Podľa oprávneného, ak mal súd za preukázané, že dohodnutá výška úrokov z omeškania je v rozpore s
dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je podľa jeho
názoru v súlade so zákonom. Zo žiadnych ustanovení právnych predpisov nevyplýva zákaz zníženia
úroku z omeškania zo strany súdu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a zo zistených skutočností vyvodil
aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene v týchto skutkových
zisteniach. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na správne zdôvodnenie rozhodnutia
prvostupňovým súdom, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov



občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

V prejednávanom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Trnavská cesta 70,
Bratislava, sp. zn. SR 3639/06 zo dňa 12.09.2006, ktorým bolo povinnému uložené  zaplatiť
oprávnenému 72 300,- Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 72 000,- Sk od 25.05.2006 do
zaplatenia a trovy konania 13 902,- Sk.

Vo vzťahu k úroku ide teda o ročný úrok vo výške 91,25 % (0,25 % x 365 dní). Takýto, v zmluve
o poskytnutí úveru, dojednaný úrok z omeškania nemožno považovať za primeraný, a preto je v
rozpore s dobrými mravmi. Je totiž niekoľkonásobne vyšší oproti úroku, aký by oprávnenému patril pri
absencii dohody v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník pritom v ust. § 265
neposkytuje právnu ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore so  zásadami poctivého obchodného styku.
Z terminologického hľadiska pojem poctivý obchodný styk možno bez akýchkoľvek pochybnosti zahrnúť
do širšieho pojmu dobrých mravov.

Keďže priznanie úroku z omeškania vo výške odporujúcej dobrým mravom je dôvodom na zastavenie
exekúcie (nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie), súd prvého stupňa správne postupoval, ak
exekúciu v tejto časti zastavil.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o judiciálnu činnosť
NS ČR, konkrétne o rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/2004, odvolací súd konštatuje, že táto
odvolacia námietka je nedôvodná, pretože prvostupňový súd na takéto takýto judikát NS ČR v
napadnutom rozhodnutí nepoukázal.

Pokiaľ ide o námietku, podľa ktorej sa mala skúmať výška úroku z omeškania neodporujúca zákonu, táto
nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti, ktoré si mal objasniť rozhodcovský súd
a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného konania je vykonávanie vykonateľných
titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu,
i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani inak upravovať nemôže. Takéto
rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím
zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný predpoklad, ktorým je
exekučný titul.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/10/2007", "guid": "751a53b2-a7b0-4d95-b886-e30e727f7b50:872fd0b9-024c-43fa-966a-82a2cc015b93", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "520ed009-476e-430d-9dc0-09ee00d053b4:7d121ff3-06bd-453d-93bb-fa1698f11a09", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/10/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12Er/10/2007 z 14. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2013-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/520ed009-476e-430d-9dc0-09ee00d053b4:7d121ff3-06bd-453d-93bb-fa1698f11a09"}], "citovane_v": []}