Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoE/6/2013 z 30. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. januára 2013, sp. zn. 9CoE/6/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612202608.1
Krajský súd Žilina | 9CoE/6/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612202608.1 | 2013-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1fec14b-4ac9-4e5b-b0f7-b6f51134d9fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612202608.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612202608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612202608.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci vedenej na návrh oprávnenej mal. R. R., nar.
XX. X. XXXX, bytom E. XX, B. X., zastúpenej Mgr. K. R., bytom E. XX, B. X. proti povinnému Q. R., nar.
X. X.. XXXX, bytom P. R. XX, R. V., v konaní pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo
výške 279,18 eur za obdobie od 8. 4. 2011 do 2. 3. 2012 a bežné výživné vo výške 25,38 eur mesačne,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Erikom Tóthom, so
sídlom Exekútorského úradu W. X, N. pod sp. zn. EX/439/2012, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 10Er/502/2012-25 zo dňa 30. 5. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú na exekútorskom úrade súdnym exekútorom
Mgr. Erikom Tóthom pre vymoženie dlžného výživného vo výške 279,16 eur za obdobie od 8. 4. 2011 do
2. 3. 2012 a bežného výživného vo výške 25,38 eur mesačne, ako i trovy exekúcie, zastavil. Súdnemu
exekútorovi Mgr. Erikovi Tóthovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Okresný súd tak urobil postupom podľa § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku po
zistení, že povinný po začatí exekučného konania a po udelení poverenia na vykonanie exekúcie uhradil
pohľadávku na dlžnom a bežnom výživnom v plnom rozsahu. Splnením dlhu zaniklo právo priznané
exekučným titulom.

Proti uzneseniu okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Považovala za
vylúčené, aby zaplatením dlhu zo strany povinného, ktorý mu vznikol nerešpektovaním exekučného
titulu, zaniklo právo oprávnenej priznané exekučným titulom. Okresný súd nesprávne právne posúdil
vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav.
Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnená domáhala nielen splnenia povinnosti povinného zaplatiť
zročné výživné, teda dlhu, ktorý vznikol povinnému nerešpektovaním právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu, ale aj vymoženia bežného výživného, teda vymoženia pravidelného a opakujúceho
sa plnenia. Prehlásenie povinného o tom, že svoju vyživovaciu povinnosť si do budúcna bude riadne
plniť, označila za účelové, naviac keď povinný, ktorý zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté
dieťa, vyhlasuje, že má v záujme zbaviť sa svojho majetku, na základe čoho už následne nebude možné
postihnúť výkonom rozhodnutia žiaden jeho majetok, ani príjem. V odvolacom návrhu preto žiadala, aby
odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.



Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie
uhradil tak zameškané, ako i bežné výživné, uhradil trovy exekúcie a následne požiadal súd o zastavenie
exekúcie. Zotrval na tvrdení o tom, že celá exekúcia riešená zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť je účelová, má mu zabrániť v predaji nehnuteľnosti. Poprel tvrdenia oprávnenej o tom, že
jej neplatí výživné tým, že dňa 4. 4. 2011 jej naposledy poslal na účet 200,- eur na výživné, hoci mu to v
tom čase neurčil ani súd. Ňou uvádzané tvrdenia v odvolaní označil za výlučne účelové a špekulatívne.
Preto žiadal uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako správne, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V preskúmavanej veci bolo jednoznačne preukázané, že povinný po obdržaní upovedomenia o začatí
exekúcie od súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha uhradil svoj dlh tak na zameškanom, ako i bežnom
výživnom, trovy súdneho exekútora, zaviazal sa dobrovoľne ďalej platiť bežné výživné v zmysle
rozhodnutia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 3P/44/2011-26 zo dňa 12. 4. 2011, ktorý
sa stal právoplatným dňa 30. 6. 2011 a vykonateľným dňa 16. 6. 2011. Nemožno poprieť, že si
povinný dobrovoľne neplnil povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu, na druhej strane po obdržaní
upovedomenia o začatí exekúcie svoj dlh vyrovnal a zaviazal sa dobrovoľne ďalej platiť bežné výživné.
Ani krajský súd preto nepovažoval za potrebné pokračovať v exekúcii a bežné výživné vymáhať
prostredníctvom súdneho exekútora. Oprávnená v podanom odvolaní síce namietala správnosť postupu
okresného súdu, pokiaľ exekúciu i na bežné výživné zastavil, na druhej strane neuviedla okolnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že povinný si svoje povinnosti, vyplývajúce mu z exekučného titulu ďalej
dobrovoľne neplní a že potreba pokračovania v exekúcii je nevyhnutná. Tiež oprávnenej nič nebráni po
zistení, že povinný si svoje povinnosti, vyplývajúce mu z exekučného titulu riadne a včas plniť nebude,
podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na úhradu aktuálne vzniknutého dlhu.

Nakoľko však nebolo preukázané, že by povinný ďalej i v čase rozhodovania odvolacieho súdu neplatil
na podklade exekučného titulu bežné výživné, resp. že by mu z tohto titulu vznikol dlh, krajský súd nemal
dôvod inak, než uznesenie okresného súdu ako správne, potvrdiť.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnená v odvolacom
konaní úspešná nebola a povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani z obsahu spisu
nevyplýva, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné    n i e    j e .