Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/717/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2016, sp. zn. 41CoE/717/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6215203517.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/717/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6215203517.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 159 ods. 3 OSP, § 251 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91f84837-2de9-43a0-98c5-acc02850ebd6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215203517.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/717/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215203517.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti povinnému N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., štátny občan SR, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 27204/15, o vymoženie 861,55 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/350/2015-20 zo dňa 20.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/350/2015-20 zo dňa 20. októbra 2015 v napadnutej
časti výroku, ktorým exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 8Er/350/2015-20 zo dňa 20. októbra 2015 exekučné konanie
zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy
exekučného konania vo výške 21,78 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 16478/09 zo dňa 29.10.2009. Z obsahu
pripojeného spisu sp.zn. 5Er/3729/2009 okresný súd zistil, že oprávnený sa na základe totožného
exekučného titulu domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 880,99 Eur. V tejto
exekučnej veci okresný súd uznesením č.k. 5Er/3729/2009-22 zo dňa 08.06.2012 exekúciu zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2013.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci ide o rovnaký predmet konania,
vychádzajúci z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, medzi rovnakými účastníkmi, aký bol uplatnený
v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že oprávneným
predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Uviedol, že aj v exekučnom konaní môže
nastať situácia, kedy konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. O tomto predmete konania už bolo v
prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na to, že súd je povinný prihliadať na to, či sú
splnené podmienky za ktorých môže vo veci konať v každom štádiu konania, okresný súd exekučné
konanie zastavil.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že v danom prípade zastavenie
exekučného konania zavinil oprávnený, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie vo veci, o ktorej už
bolo právoplatne rozhodnuté, preto potom povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené
trovy exekučného konania vo výške 21,78 Eur, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval v súlade s vyhláškou
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov uložil oprávnenému.



Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku, ktorou exekúciu zastavil, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámce zverenej
právomoci, svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia
podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.
Napriek tomu v predmetnej exekučnej veci okresný súd (exekučný súd) o návrhu na vydanie poverenia
nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4,
§ 159 ods. 3, § 104 ods. 1, prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na znenie
ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Uviedol, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci, ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku, ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.03.2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom
v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 16478/09 zo dňa 29.10.2009.
Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu 880,99 Eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením okresný súd exekučné
konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p..

K predmetnému spisu bol priložený aj spis vedený na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn.
5Er/3729/2009, z ktorého odvolací súd zistil, že dňa 30.11.2009 podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 16478/09 zo dňa
29.10.2009, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 880,99 Eur s príslušenstvom. Dňa
28.12.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Okresný súd
vydal dňa 30.12.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610 016017*.
Uznesením č.k. 5Er/3279/2009-22 zo dňa 08.06.2012 okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní s odôvodnením, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v
Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil uznesením č.k. 17CoE/258/2012-51
zo dňa 30.04.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2013. Na



základe podaného dovolania oprávneným Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Oboer
263/2013-100 zo dňa 27.11.2013 dovolanie oprávneného odmietol, povinnému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania a návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec
znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých
osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými
istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S
ohľadom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom
konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.

Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na
strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné
podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného
konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej
(litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83
(litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom
konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3
Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom
poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia
O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom
konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o
zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov
hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto
prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však
dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie,
nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal
znovu.

Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom
súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 5Er/3729/2009 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 8Er/350/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na
vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného
titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 5Er/3729/2009 okresný súd exekúciu vedenú
na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 16478/09 zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na
vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola



zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné
konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,
ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne
vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe
predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p., keď predmetné exekučné konanie
zastavil.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom
poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu
nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá
návrh na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým
exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.