Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/36/2014 z 28. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. septembra 2014, sp. zn. 8Co/36/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8812210792.1 Krajský súd Prešov | 8Co/36/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8812210792.1 | 2014-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/25e622cd-e295-42c7-8151-629cc38e86ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812210792.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210792 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812210792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k 2C/201/2012-54 zo dňa 10. 12. 2013 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 27. 09. 2012 sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 2C/201/2012-54 zo dňa 10. 12. 2013 tak, že žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Uviedol, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15- dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Zo samotnej dikcie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Za nesprávny úradný postup nemožno v žiadnom prípade považovať preskúmavanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský posudok, ktoré viedlo exekučný súd k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého by právo na náhradu trov konania mal úspešný žalovaný. Žalovaný si však trovy konania nevyčíslil a ani z obsahu spisu nevyplýva, žeby mu nejaké trovy vznikli. Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v exekučnom konaní 9Er/350/2010 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia dňa 09. 09. 2010. Z pripojeného spisu vyplýva, že žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím z 19. 01. 2011. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti celému rozhodnutiu. Odvolanie odôvodnil nasledovne: - namietal skutočnosť, že súd rozhodol o merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Túto úpravu podľa žalobcu nie je možné v danom prípade použiť, pretože nebola účinná v čase založenia zodpovednostného právneho vzťahu, - žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, podľa ktorého je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Platné právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov. Žalobca nemal k dispozícií súdny spis exekučného súdu a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to pretože rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, - súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, - súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege feranda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné prejednanie. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval právo. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otázku vzniku prieťahov je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. V čase vzniku zodpovednostného vzťahu nebolo účinné ustanovenie súčasného § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a preto otázku vzniku prieťahov môže v danej veci posúdiť aj všeobecný súd. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v konaní, a že za prieťahy v konaní nemožno považovať preskúmavanie exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a že lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na situáciu, kedy exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. V danom prípade bol návrh na udelenie poverenia doručený exekučnému súdu dňa 09. 09. 2010. Exekučný súd ho zamietol uznesením zo dňa 19. 01. 2011. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v cca 4,5 mesačnej lehote nemožno vzhľadom na množstvo návrhov, ktoré podával žalobca považovať za prieťahy v konaní. Správne je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal prieťahy v konaní a správne je teda aj rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Z dôvodu nepreukázania základu nároku nie je potrebné sa zaoberať otázkami, či žalobca preukázal alebo nepreukázal vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy. Správne je aj rozhodnutie o trovách konania, pretože v konaní bol skutočne úspešný žalovaný, pričom tento si trovy konania nevyčíslil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 14 ods. 1 OSP. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.