{"guid": "ccc981de-e4d3-4cab-8577-74fb22e76fdf:98faf4bd-224c-492a-96f9-02f9de51d82e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1", "spisova_znacka": "11Co/85/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/85/2011 z 3. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. apríla 2012, sp. zn. 11Co/85/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1", "identifikacne_cislo": "8310213789", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2012-04-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610", "nazov": "zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98faf4bd-224c-492a-96f9-02f9de51d82e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/85/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213789
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310213789.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO:
35 697 270, zastúpený Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava,
proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v C. H. L., K. XXX, o zaplatenie 435,66 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/53/2011-78 zo dňa 29.9.2011,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby a trovách konania.

R u š í  rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 103,72 eur spolu s
9% úrokom z omeškania ročne od 10.7.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka v dodatku
k zmluve o pripojení č. A3866745 zo dňa 8.8.2008 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia
niektorej z povinností účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie
záväzku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 331,94 eur je ako neprijateľná, neplatná. Ďalej súd vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 435,66
eur s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným
dňa 8.8.2008 uzatvoril zmluvu o pripojení č. A3866745 spolu s dodatkom, na základe ktorej vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby.
SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Pri uzavretí zmluvy odpredal
žalovanému mobilný telefón zn. Motorola W230 za kúpnu cenu 0,03 eur. Žalovaný porušil podmienky
zmluvy tým, že nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 24.2.2009 do 23.4.2009, čím
porušil zmluvné povinnosti a vznikla mu zároveň povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Pohľadávka
žalobcu pozostávala z nedoplatku za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami vo výške 103,72 eur a
zo zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur, t.j. spolu 435,66 eur. Ďalej v rozhodnutí súd konštatoval, že
na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný uzavrel so žalobcom
zmluvu o poskytovaní služieb GSM č. A3866745, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné



zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca
vypožičal žalovanému mikroprocesorovú kartu SIM, ktorá umožnila mu využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. Žalobca pri uzavretí zmluvy odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Motorola
W230 za kúpnu cenu 0,03 eur. Žalobca sa zaviazal poskytovať služby na základe uvedenej zmluvy o
pripojení a žalovaný sa zaviazal používať poskytnuté služby v súlade so zmluvou a uhrádzať riadne
a včas za poskytované služby cenu podľa platného cenníka. V čl. 2 dodatku sú upravené práva a
povinnosti žalobcu ako podniku a žalovaného ako účastníka. Súčasťou tohto článku je i dohoda o
zmluvnej pokute obsiahnutá v čl. 2.2.5. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 25.6.2009 súčasne
žalovanému zaslal aj rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu. Žalovaný nereagoval
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Ďalej súd citoval ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách a pokiaľ ide o úrok z omeškania poukázal na ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Mal za to, že nárok žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie
ceny služieb je opodstatnený a vyplýva z čl. 2.2, čl. 2.3 a čl. 2.5 dodatku, ako aj z § 42 ods. 4
písm. b/ citovaného zákona. Za nedôvodný však považoval návrh žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur. Tu poukázal na to, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu
odôvodňoval zmluvou o pripojení, teda patrí k spotrebiteľským zmluvám a ktorá je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Obč. zák.). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej
zmluvy. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu
všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade
žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako
spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V tejto súvislosti súd citoval čl. 2.1, 2.2, 2.3
písm. a/ - d/, čl. 2.2.5. Odcitoval ust. § 53 ods. 1, 2 Obč. zák., § 53 ods. 4 Obč. zák. a konštatoval,
že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na
strane oboch účastníkov zmluvy. Z tohto dôvodu by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom
uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy
a to spotrebiteľ. Dohodnutú zmluvnú pokutu v zmluve o pripojení považoval súd za neprimeranú sankciu.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac po uplynutí doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí
cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to,
akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku
alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože
stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí
ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V
zmluve a dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program
444,- Sk. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované cenovo zvýhodnené
poskytovanie služieb povinnosť žalovaného platiť za tieto služby najmenej sumu 353,71 eur. Zmluvná



pokuta pritom bola dohodnutá v sume 331,94 eur, čo predstavuje viac ako 93% z hodnoty služieb
zvoleného účastníckeho programu. Takáto dojednaná výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane
vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednáva. Je pritom
zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné
faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo dňa 25.6.2009 odstúpil
od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Po vyčerpaní
služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná
pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad
nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinnosti upravených vo vymedzených článkoch
dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým
užívateľ prijíma služby. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že výška zmluvnej pokuty
závisela aj od výšky ceny poskytnutého mobilného telefónu. Nakoniec žalobca ako dodávateľ si vyhradil
v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
odpredaného zariadenia a to v čl. 3 záverečné ustanovenia bod 3.7.. Prípadná predajná cena takéhoto
koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl.,
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto ani nie je možné použiť moderačné právo upravené v
§ 545a Obč. zák.. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Ak teda odvodil žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, v zmysle § 153 ods.
4 O.s.p. súd určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalobca. Odvolanie podal aj proti výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a proti výroku o
trovách konania. Žalobca mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu v
zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dojednanie
zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
a pri uzatváraní predmetnej zmluvy mal žalovaný ako spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a
mohol vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalšieho znaku neprijateľnosti
zmluvnej podmienky považoval žalobca za nevyhnutné prihliadnuť na nerovnováhu založenú samotným
uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhody, ktoré získal uzatvorením
dodatku podľa skutkových okolností zistených súdom. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 331,94 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 10.7.2009 do zaplatenia, zrušiť výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
a súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov
a to pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa považoval zmluvnú pokutu dohodnutú medzi
účastníkmi za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd však má za to, že dôvody súdu prvého
stupňa platia do tej miery, pokiaľ dohodu o zmluvnej pokute ako právny úkon považuje za dostatočne
určitý. Odvolací súd však má za to, že dohoda o zmluvnej pokute, tak ako je vyjadrená v dodatku
k zmluve o pripojení v čl. 2 bod 2.3 písm. a/ - d/, čl. 2 bod 2.4, bod 2.5 trpí nedostatkom určitosti.
Text znenia „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto



článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur“, neznamená zmluvnú pokutu dohodnutú určitým
spôsobom. V zmysle § 544 ods.1 Obč. zák. si strany zmluvného vzťahu môžu pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu s tým ale, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať
porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu. Dohoda o zmluvnej pokute
nemôže znieť tak, ako je to vyjadrené v čl. 2 bod 2.5. V tomto článku sa totiž hovorí, že v prípade niektorej
z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, ale v zátvorke sa súčasne uvádza najmä ale nielen nezaplatenie
splatnej ceny za služby atď., čo znamená, že sa vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nezaplatenie ceny služby, napr. za mesiac apríl 2009 vo výške 7,68 eur, nemôže znamenať
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Takéto nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej
povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená
aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú
pokutu v uvedenej výške. Výraz najmä uvedený v čl. 2 bod 2.5 akoby naznačoval, že existuje závažné
porušenie povinnosti a menej závažné porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené,
v akej výške sa potom bude nárokovať zmluvná pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností.
Odvolací súd mal za to, že v danom prípade dohoda o zmluvnej pokute bola pre neurčitosť neplatná a
preto v takomto prípade nie je potrebné vyslovovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.
4 O.s.p. v zmysle § 53 ods. 4 a 5 Obč. zák. (§ 37 Obč. zák.).

Taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je v súlade s výsledkom konania.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak nepodal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto
o otázke náhrady trov odvolacieho konania nebolo treba rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/53/2011", "guid": "ff0c284b-d637-4609-92c0-ce460c8b0223:7e1eccde-11ed-40c9-8b4e-05b289c4cbb8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}