Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/328/2015 z 24. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. januára 2016, sp. zn. 8Co/328/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8614200371.1 Krajský súd Prešov | 8Co/328/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614200371.1 | 2016-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfbd048f-4cd0-4a72-aae7-f43bb9444e52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614200371.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/328/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXX/X, XXX XX B., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Svidník, č.k. 2C 21/2014-71 zo dňa 6.5.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia
v sume 87,52 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk
alebo na účet advokáta JUDr. Igora Šafranka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 326,66 Eur na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. XXXXXXXX/XXXX, IBAN: B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
SWIFT: B., VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „účastníci konania dňa 21.4.2011 uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo zo strany žalovaného poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami vo výške 131,- Eur počnúc od 25.5.2011. Zároveň sa zaviazal
zaplatiť aj poplatok vo výške 772,- Eur, čiže celkom čiastku 1.572,- Eur. V zmluve bolo uvedené, že
finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania. Súčasne so zmluvou o úvere žalobca podpísal
aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho
zákonníka, ktorou žalobca súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to mesačne vo výške
131,- Eur a uhrádzané na účet veriteľa.

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobca je fyzická osoba
- nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy sú preto v zmysle §
1 ods. 2 ZoSÚ, ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Ide o tzv.
štandardnú alebo formulárovú zmluvu.



Vzhľadom na to, že súd považuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za zmluvu spotrebiteľskú,
mal za to, že je potrebné aplikovať na ňu kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj iných
zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto slúži na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
zo zmluvy o úvere s tým, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť nijako ovplyvniť obsah tejto
dohody, pričom inštitút zabezpečenia úveru formou zrážok zo mzdy žalobcu ako spotrebiteľa si zvolil
žalovaný, ktorý žalobcovi bez bližšieho vysvetlenia predložil túto dohodu na podpis a žalobca ju podpísal
v domnení, že podpisuje len úverovú zmluvu. Z výsluchu žalobcu totiž vyplynulo, že tento nemal
vedomosť o tom, že okrem zmluvy o úvere podpisuje aj ďalší právny úkon a to dohodu o zrážkach
zo mzdy. Zabezpečovací inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému v postavení
dodávateľa obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako
aj právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu
sa mohli vykonávať, a aj sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného
uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmavané súdom. Žalovaný si teda mohol uplatňovať akýkoľvek
nárok zo zmluvy bez ohľadu na to, či takýto nárok bol dôvodný alebo nie, a tak obísť ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

Neprijateľnou zmluvnou podmienok je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa
ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenie vlády č. 87/1996 Z.z.;
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci pod sp. zn. 18Co 108/2011).

Ako vyplýva z úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.4.2011 predmetom výkonu
zrážok zo mzdy je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, ktorý
niekoľkonásobne prevyšuje zákonné úroky z omeškania.

Z okolností uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že nebola individuálne zo strany žalobcu
ako spotrebiteľa vyjednaná a súčasne z obsahu tejto dohody vyplýva, že ide o typovú zmluvu vopred
naformulovanú zo strany žalovaného ako dodávateľa úveru, na zabezpečenie ktorého slúžila, pričom
žalobca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jej obsah. Obsah Dohody o zrážkach zo mzdy podľa
názoru súdu zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa, keďže tento v prípade, ak veriteľ predloží zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo
mzdy na jej realizáciu, žalobca ako dlžník v postavení spotrebiteľa nevie nijako zabrániť realizovaniu
samotných zrážok z jeho mzdy, čo má za následok, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu,
že tento právny úkon obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobcovi ako slabšej zmluvnej
strane vnútené žalovaným. Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy
vo vzťahu k žalovaného ako veriteľovi podpísať súčasne s formulárovou zmluvou o poskytnutí úveru,
a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za
predpokladu, že sú tieto uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných podmienok. Nakoľko tento
zabezpečovací
inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa za predpokladu, že si
uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, spôsobuje tým podľa názoru súdu
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takému konaniu podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.

Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody
o zrážkach zo mzdy súd má za to, že bol daný a spočíva v tom, že určením neplatnosti tohto právneho
úkonu sa vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom
takejto Dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie, a tým sa odstránia pochybnosti o platnosti, prípade
neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalobca ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti
žalovanému ako dodávateľovi a má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný



stav spočívajúci v realizácii uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne v prípade určenia neplatnosti
právneho úkonu - Dohody o zrážkach zo mzdy sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobcu.“

Poukázal na ustanovenia §§ 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1, 5, 10, 54 ods. 1, 2, 37 ods. 1, 39, 551 ods. 1-3
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 3 ods. 1, 2 smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, §§ 1 ods. 8, 9 ods. 1, 2, 11 ods. 1, 17 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol neúspešný a úspešnému žalobcovi
bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia jeho advokáta
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za tri úkony právnej pomoci po 61,87 Eur,
a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT), podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. 2/
AT), zastúpenie pri pojednávaní dňa 12.11.2014 (§ 13a ods. 2 písm. a/ AT), jeden úkon právnej pomoci
po 30,94 Eur, za návrh na predbežné opatrenie (§ 13a ods. 2 písm. a/ AT), jeden úkon právnej pomoci
po 15,47 Eur za zastúpenie pri pojednávaní dňa 1.10.2014 (nemeritórny § 13a ods. 4 4 AT), 5 x 8,04
Eur režijný paušál a 20 % DPH v sume 54,44 Eur. Celkom trovy konania predstavujú sumu 326,66 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v čase uzatvorenia dohody smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čiže ku dňa
1.1.2008, ešte v našom právnom poriadku implementovaná nebola. Rovnako má za to, že je vylúčené
a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti z uvedenej smernice, nakoľko ide
o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych
vzťahoch. V odvolaní ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
nakoľko ide o zabezpečovací inštitút, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že pohľadávka bude splnená a
má sa na ňu aplikovať Obchodný zákonník. Podľa jeho názoru nepreukázal žalobca naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že hoci je na dohode jeho podpis
nie je individuálne dojednaná, pretože nemohol ovplyvniť jeho obsah. Poukázal na to, že ak zákon
považuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa bez oboznámenia
s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju za neprípustné, splnenie záväzku na jej základe odporuje §
39 OZ, a preto je zmluva neplatná. Má za to, že úver je úžerný pre jeho 96,50 % odplatu, je bezúročný
a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 f), i), k), j), y) zákona č. 129/2010 Z.z..
Na určení dohody za neplatnú má naliehavý záujem, pretože jej použitie sa prieči zákonu a z dôvodu
neplatnosti zmluvy, jej použitím došlo ku škode na jeho majetku. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní po pred verejným vyhlásením
rozhodnutia a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd má za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy je typovou formulárovou zmluvou, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako dodávateľa úveru, na zabezpečenie ktorého
slúžila. Z vyjadrenia žalobcu ako spotrebiteľa je zrejmé, že ten nebol žiadnym spôsobom osobitne
oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca ako osoba neznalá zákona,
bez podrobnejšieho jednoduchého, pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo
mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Na základe
takto uzavretej dohody následne žalovaný požiadal listom zo dňa 18.4.2013 (č.l. 9 spisu) zamestnávateľa
žalobcu (V. B.) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu
ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Jeho právo je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok.



Správne postupoval súd prvého stupňa, ak bral ohľad na súdnu kontrolu zmluvných podmienok v
zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ, ako aj to, že vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami
a cieľmi smernice Rady č. 93/13/EHS. Spotrebiteľ má totiž právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej neprijateľnej zmluvnej podmienky
v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu aj
práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej
istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorej neplatnosť nikto neurčil.

V súvislosti s námietkou žalovaného o nemožnosti aplikácie smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách poukazuje odvolací súdu na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva (t.j. jeho výklad v súlade so smernicou), aby sa tak zabezpečil reálny
účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.
Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá
vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalovaného o
nerešpektovaní zákazu retroaktivity, pretože je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá
dňa 21.4.2011, teda po transponovaní predmetnej smernice do slovenského právneho poriadku.

Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia je neplatnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013).

Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).
S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).
V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť



ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, M. V./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, náhrada trov odvolacieho
konania mu nepatrí. Úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania za vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 64,54 Eur (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), režijný paušál 8,39
Eur, celkom vo výške 87,52 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.