Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/100/2015 z 5. 12. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 5. decembra 2016, sp. zn. 6S/100/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201031.1
Krajský súd Košice | 6S/100/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015201031.1 | 2016-12-05 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/969c5457-b569-43ad-adeb-90341c4e0510
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201031.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201031
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201031.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa G. Č., bývajúceho
v M.C., Č. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, Piešťanská 3, Trnava, proti
odporcovi Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Odbor železničnej polície, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-KE-ZP-281-001/2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Oddelenia Železničnej polície PZ Košice, Odboru železničnej polície, Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach z 28.05.2015 č. KRPZ-KE-ZP2-143/2015-SK sa žalobca uznal vinným z
priestupku na úseku diváckeho násilia podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní
športových podujatí s poukazom na § 16 písm.a) citovaného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa
28.02.2015 v čase o 14:05 hod. v obci V. počas zápasu medzi mužstvami ŽP Šport Podbrezová a MFK
Košice vniesol na futbalový štadión do sektoru hostí pyrotechnické výrobky - dve svetlice bielej farby v
tvare valca o dĺžke 205 mm a priemere 32 mm zn. Mr. Light 1 F.D.F., teda vniesol na miesto konania
podujatia pyrotechnický výrobok. Týmto konaním sa dopustil priestupku podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona
č. 1/2014 Z.z. (ďalej iba „zákon“) tým, že porušil zákaz podľa § 16 písm.a) citovaného zákona, za čo mu
podľa § 11 ods.1 písm.b) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom
na § 26 ods.1 písm.a) zákona a ustanovenia § 26 ods.3 zákona uložená sankcia, a to pokuta vo výške
300,-- eur. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 11 ods.1 písm.d) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená sankcia, a to prepadnutie veci s poukázaním na § 15
ods.1 písm.a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na 2 ks pyrotechniky
- svetlice bielej farby v tvare valca o dĺžke 205 mm a priemere 32 mm zn. Mr. Light 1 F.D.F., ktoré boli
dňa 28.02.2015 o 14:05 hod. podľa § 21 ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore zaistené u
žalobcu Obvodným oddelením PZ Brezno.

2. Konanie o priestupku bolo začaté správnym orgánom Oddelenia Železničnej polície PZ Košice,
Odboru železničnej polície KR PZ v Košiciach, na základe správy o výsledku objasňovania priestupku
Obvodného oddelenia PZ Brezno vedenej pod č.: ORPZ-BR-OPP3-107/2015-P.

3. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 28.05.2015 uviedol, že sa zúčastnil futbalového stretnutia
Fortuna Ligy medzi mužstvami ŽP Šport Podbrezová a MFK Košice v meste V.. Je členom fanklubu
MFK Košice, na zápasy doma aj vonku chodí spolu s partiou z L.. V deň zápasu vypil zopár pív. Lístok
na zápas si kúpil v V. a zápas začal sledovať na tribúne v sektore hostí, dve svetlice mal schované v
rozkroku. Svetlice kúpil od kamaráta, ktorého meno nepozná, vo fanklube za 6,-- eur. Počas sledovania



zápasu prišiel k nemu pracovník SBS a povedal, že má ísť s ním, a zároveň mu vzali svetlice, ktoré im
vydal dobrovoľne. Podľa jeho názoru ho videli vtedy, keď jednu svetlicu chcel dať kamarátovi. SBS-kár
ho vyviedol pred vstup do hosťovského sektora, kde ho odovzdal polícii. Tá ho odviedla na oddelenie
do V.. Svetlice, ktoré mu boli ukázané, spoznal, že boli jeho, skutok oľutoval.

4. Oznamovateľom priestupku bol P. G., zamestnanec ŽP Bezpečnostné služby Podbrezová, ktorý
dňa 28.02.2015 o 14:05 hod. vykonával usporiadateľskú službu v rámci futbalového stretnutia ŽP
Podbrezová proti MFK Košice pri vstupe do sektora hostí na futbalový štadión v V.. Z obsahu jeho
oznámenia vyplýva, že člen usporiadateľskej služby monitoroval zrakom sektor hostí, pričom si všimol
osobu, ktorá mala pri sebe dva kusy pyrotechniky, a to svetlice. Následne túto osobu v dave vyhľadal,
vyzval a vykonal prehliadku, pri ktorej našiel dva kusy pyrotechniky a zistil, že ide o žalobcu.

5. Správny orgán konštatoval, že na obrazovom zázname zhotovenom bezpečnostnou kamerou dňa
28.02.2015 pri pohľade na sektor hostí na futbalovom štadióne v V. je zaznamenaný priebeh udalosti
tak, ako ich opísali žalobca a oznamovateľ.

6. Na základe týchto skutočností správny orgán považoval za preukázané, že žalobca svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona, s poukazom
na § 16 písm.a) zákona. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na
závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a na
osobu páchateľa. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR, a pretože sa žalobca dopustil priestupku po prvýkrát, skutok v plnej miere priznal
a oľutoval ho, bola mu uložená pokuta 300,-- eur.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal príslušnosť prvostupňového správneho
orgánu na prejednanie priestupku, keďže podľa § 55 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na
prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok
spáchaný. Podľa názoru žalobcu Oddelenia ŽP Košice, KR PZ na prejednanie predmetného priestupku
nebol príslušný, pretože zo zákona č. 547/2010 Z.z. o začlenení železničnej polície do policajného zboru
v znení neskorších predpisov, sa síce železničná polícia začlenila do policajného zboru, zo zákona č.
171/1993 Z.z. o PZ v znení neskorších predpisov nepochybne vyplýva, že úlohy železničnej polície
aj po jej začlenení do PZ smerujú k zabezpečeniu plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy v
obvode železničných dráh. Žalobca ďalej namietal, že v predmetnom prípade v jeho konaní absentuje
formálny aj materiálny znak priestupku podľa § 26 ods.1 písm.a), keďže podľa § 2 ods.1 zákona
o priestupkoch priestupkom je iba také konanie, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu
záujmu spoločnosti, a zároveň je za priestupok označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone.
Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že pyrotechnika vnesená žalobcom nebola
použitá. Z ustanovenia § 16 písm.a) zákona vyplýva, že na naplnenie skutkovej podstaty uvedeného
priestupku sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to vnesenie pyrotechnického výrobku
na miesto konania podujatia a jeho použitie. Je zrejmé, že k naplneniu druhej podmienky, a to použitia
pyrotechnického výrobku neprišlo. Žalobca konštatoval, že spojka „a“ použitá v citovanom ustanovení §
16 písm.a) zákona je tzv. konjugačnou spojkou, ktorá v žiadnom prípade nemôže znamenať vyjadrenie
alternatívy. Zo znenia citovaného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že skutková podstata priestupku
môže byť naplnená len v prípade vnesenia a následného použitia pyrotechnického výrobku.

8. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že jeho konaním nedošlo k porušeniu ani ohrozeniu záujmu
spoločnosti. K porušeniu a ohrozeniu záujmu spoločnosti v danom prípade došlo konaním príslušníkov
PZ, ktorí nesprávne vyhodnotili situáciu a bez opory v zákone začali šikanóznym spôsobom proti nemu
postupovať. O tom vypovedá aj výška sankcie - pokuta vo výške 300,-- eur, ktorá je podľa žalobcu
vzhľadom na okolnosti neprimerane vysoká.

9. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne
a nespĺňa ani základnú funkciu kladenú na presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
zdôvodnil len formálne bez preskúmania a opísania, a aké skutočnosti ho viedli k uvedenému záveru. V
tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, článok 6 ods.1 Dohovoru judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie. Žiadal, aby žalovaný vec prešetril a ako bezdôvodnú ju odmietol.



10. Žalovaný rozhodnutím z 30.07.2015 č. KRPZ-KE-ZP-281-001/2015 zmenil časť výroku napadnutého
prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300,-- eur tak, že za
priestupok podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona spáchaného porušením zákazu podľa § 16 písm.a) zákona
uložil žalobcovi pokutu vo výške 100,-- eur. Ostatné časti rozhodnutia ostali nezmenené.

11. K odvolacej námietke týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti Oddelenia ŽP Košice, KR PZ Košice na
prejednanie priestupku žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods.1 zákona o policajnom zbore, podľa
ktorého je služba železničnej polície jednou zo služieb policajného zboru, ktoré plnia všetky úlohy
v zmysle zákona o policajnom zbore. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia služby policajného zboru
pôsobia v rámci útvarov policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister, zároveň určuje náplň
ich činnosti a vnútornú organizáciu. Podľa článku 29 ods.2 nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o
objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v policajnom zbore v znení neskorších predpisov
prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a vybraných priestupkov
na úseku organizovania verejných zhromaždení alebo kultúrnych podujatí, prístupných verejnosti,
verejných športových podujatí a extrémizmu, vykonávajú v prvom stupni oddelenia ŽP PZ KR PZ. Úlohy
služby ŽP sú obsahom ustanovenia § 2 ods.1 zákona o PZ, v ktorom zákon nerozlišuje a nekonkretizuje
úlohy samostatne pre každú zo služieb policajného zboru. Z tohto ustanovenia vyplýva, že služba
ŽP, okrem špecifických úloh v súvislosti so železničnou dopravou uvedených v § 2 ods.1 písm.q),
r) a s) plní rovnako ďalšie úlohy obsiahnuté v tomto ustanovení. Napríklad úlohy na úseku ochrany
verejného poriadku, pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, na úseku pátrania
po osobách a veciach, atď. Vec bola postúpená vecne príslušnému oddeleniu ŽP PZ v Košiciach v
súlade s ustanovením § 55 ods.3 zákona o priestupkoch z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má trvalý pobyt v územnom obvode Oddelenia ŽP PZ Košice. Z
týchto dôvodov túto odvolaciu námietku žalovaný  nepovažoval za opodstatnenú.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že v prejednávanom prípade nedošlo k naplneniu formálnych ani
materiálnych znakov priestupku podľa § 16 písm.a) zákona, žalovaný uviedol, že v § 16 zákona
o organizovaní verejných športových podujatí sú uvedené dve zakázané formy konania účastníkov
podujatia, ktorých spoločným znakom sú nebezpečné predmety. V prvom prípade ide o vnesenie
nebezpečného predmetu na podujatie, a v druhom prípade ide o jeho použitie, pričom obe formy konania
sú protiprávne samostatné. Podľa žalovaného zámerom zákonodarcu bolo nepochybne vyjadriť, že aj
samotné vnesenie nebezpečného predmetu na športové podujatie je protiprávnym konaním. V opačnom
prípade by zákonodarca neuvádzal toto konanie v citovanom ustanovení, pretože predpokladom
použitia nebezpečného predmetu na športovom podujatí je jeho vnesenie. Zámer zákonodarcu vyjadriť
protiprávnosť oboch foriem konania samostatne vyplýva zo samotného Európskeho dohovoru o násilí a
neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (ďalej iba „dohovor“),
ktorého cieľom bolo v rámci svojich príslušných ústavných predpisov podniknúť kroky potrebné na
uplatnenie ustanovení tohto dohovoru vo vzťahu k predchádzaniu a zvládnutiu násilia a neviazanosti
divákov počas futbalových zápasov. Za tým účelom Slovenská republika prijala konkrétne opatrenia
pri vstupoch na štadióny a na štadiónoch samotných, s cieľom predísť takémuto konaniu. V článku
1 bod 4 písm.g) dohovoru vyplýva, že účelom a cieľom pripravovanej legislatívy má byť okrem
iného prostredníctvom zabezpečenia kontrol pri vstupe na športové podujatia, cit.: „zabrániť divákom
prinášať na štadióny predmety, ktoré sa môžu použiť pri násilných činoch, alebo ohňostroje, či podobné
prostriedky“.

13. Žalovaný v odvolacom konaní sa zameral aj na zákonnosť uloženia sankcie, jej primeranosti, druhu a
výšky. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán síce postupoval zákonným spôsobom pri ukladaní
pokuty, ale výšku pokuty stanovil neodôvodnene, pretože zo spisu je zrejmé, že žalobca sa takého
priestupku dopustil po prvýkrát, ku spáchanému skutku sa v plnej miere priznal a svoj čin oľutoval.
Z týchto dôvodov žalovaný dospel k záveru, že sankcia uložená prvostupňovým správnym orgánom
vzhľadom na porušenie zákona nie je primeraná, preto pristúpil k zníženiu výšky pokuty tak, ako je to
uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že uložená sankcia vo výške 100,-- eur je z hľadiska
represívneho, ako aj preventívneho postačujúca, a potrebná vzhľadom na skutočnosť, že násilie na
športových podujatiach je celospoločensky neakceptovateľné, čo bolo aj dôvodom vytvorenia legislatívy,
ktorá zabráni takémuto konaniu na verejných športových podujatiach. Pri znížení sankcie žalovaný
prihliadal aj na to, že následok konania v danom prípade nebol závažný, keďže žalobcovi bolo svetlice
zistené a odňaté, čím bolo predídené ich prípadnému použitiu, a prihliadol tiež na výpis z Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.05.2015.



14. Žalovaný nepovažoval odvolaciu námietku týkajúcu sa formálnosti a arbitrárnosti prvostupňového
rozhodnutia za nedôvodnú. Poukázal na to, že prvostupňový orgán vychádzal zo správy o výsledku
objasňovania priestupku, zo záznamov podania oznámenia priestupku zamestnancom súkromnej
bezpečnostnej služby ŽP Bezpečnostné služby Podbrezová, z obsahu potvrdenia zaistení veci,
a napokon aj DVD nosiča, ktorý obsahoval záznam z kamerového zabezpečovacieho systému
organizátora podujatia vyhotoveného podľa § 21 ods.1 zákona o organizovaní verejných športových
podujatí. Na tomto nosiči je zaznamenaný priebeh udalosti tak, ako ho vo svojom podaní opísal
oznamovateľ a tiež žalobca. Žalovaný posúdil a preskúmal uvedené dôkazy a dospel k záveru, že
prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a postupoval
v súlade so Všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný je toho názoru, že sa prvostupňový
správny orgán nedopustil žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu konania,
ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu zo dňa 03.09.2015. Navrhoval, aby súd po prejednaní žaloby
zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a vrátil ho žalovanému
na ďalšie konanie, a zároveň si v žalobe uplatnil aj právo na náhradu trov konania. V žalobe konštatoval,
že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorú predniesol už pri podaní odporu a neskôr
zopakoval aj pri podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.

16. V žalobe žalobca opätovne namietal nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý
rozhodoval vo veci z dôvodu, že zákonom č. 547/2010 Z.z. o začlenení železničnej polície do PZ v
znení neskorších predpisov sa železničná polícia síce začlenila do PZ, pričom aj zo súvisiacej novely
zákona č. 171/1993 Z.z. o PZ v znení neskorších predpisov nepochybne vyplýva, že úlohy železničnej
polície aj po začlenení do PZ smerujú k zabezpečovaniu plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy v
obvode železničných dráh. Pretože štadión v obci V. spadá do obvodu Obvodného oddelenia PZ Brezno,
resp. OR PZ Brezno, žalobca má za to, že neexistuje zákonné ustanovenie, ktorým je možné odôvodniť
príslušnosť Oddelenia ŽP Košice na prejednanie predmetného priestupku. Žalobca v žalobe ďalej
opätovne tvrdí, že v preskúmavanom prípade nech je naplnený materiálny a formálny znak priestupku
podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona s poukazom na § 2 ods.1 zákona o priestupkoch. Priestupkom je totiž
iba také konanie, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmu spoločnosti, a zároveň je
za priestupok označené v zákone o priestupkoch, alebo v inom zákone. Rovnako ako v odvolaní žalobca
tvrdí, že pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku je potrebné pyrotechnický
výrobok nielen vniesť na miesto konania podujatia, ale ho aj zároveň použiť. Vzhľadom na použitú spojku
„a“ nie je možné použiť alternatívu tak, ako to vykladá žalovaný.

17. Podľa žalobcu jeho konaním nedošlo k porušeniu ani ohrozeniu v záujme spoločnosti, ani uloženú
sankciu nepovažuje za primeranú a poukázal na to, že za priestupok môže správny orgán uložiť viacero
druhov sankcií, pričom konanie o žalobcu, ktoré správny orgán nielenže nepreukázal, ale samo o sebe
nie je priestupkom, by vzhľadom na okolnosti a osobu žalobcu žiadal uplatnenie miernejšej sankcie, a
to pokarhania v zmysle § 11 ods.1 písm.a) zákona o priestupkoch.

18. Napokon, z rovnakých dôvodov ako uviedol v odvolaní, namietal formálnosť a arbitrárnosť
rozhodnutia, odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, Ústavu SR a judikáty
Ústavného súdu SR.

19. Napokon žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto je tu daný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 250j ods.2
písm.a) O.s.p.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 19.02.2016 uviedol, že so žalobnými námietkami sa v plnom
rozsahu vysporiadal vo svojom rozhodnutí z 30.07.2015 č. KR-PZ-ZK-281-001/2015. Žalobca vo svojej
žalobe neuviedol žiadne ďalšie námietky, ku ktorým by sa doposiaľ správny orgán nevyjadril.

21. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.



22. Podľa § 491 ods.2 citovaného zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 23 ods.2 písm.a) citovaného zákona sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych
žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

23. Z uvedených dôvodov súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa v konaní podľa § 177 - 198 Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca
aj žalovaný súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý vyhlásil dňa 06.12.2016.

24. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca
tým, že dňa 28.02.2015 v čase o 14:05 hod. v obci V. počas zápasu medzi mužstvami ŽP Šport
Podbrezová a MFK Košice vniesol na futbalový štadión do sektoru hostí pyrotechnické výrobky - dve
svetlice bielej farby v tvare valce o dĺžke 205 mm a priemere 32 mm značky Mr. Light 1 F.D.F., teda
vniesol na miesto konania podujatia pyrotechnický výrobok, čím sa dopustil priestupku podľa § 26 ods.1
písm.a) zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní športových podujatí, a to tým, že porušil zákaz podľa § 16
písm.a) citovaného zákona. Za uvedený skutok bola žalobcovi po znížení v odvolacom konaní uložená
pokuta 100,-- eur a prepadnutie veci.

25. Žalobca namietal, že o priestupku rozhodol vecne nepríslušný správny orgán, pretože zo zákona
č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore aj po začlenení železničnej polície do PZ nepochybne vyplýva,
že úlohy železničnej polície smerujú k zabezpečovaniu plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy v
obvode železničných dráh.

Túto námietku žalobcu súd nepovažuje za dôvodnú, pretože železničná polícia po jej začlenení do PZ
sa stala jeho súčasťou. Ako súčasť PZ plní úlohy uvedené v § 2 ods.1 písm.a) - s) zákona o policajnom
zbore.

26. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu
finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu
ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany
určených osôb a inšpekčnú službu; organizačnou súčasťou policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-
expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov.

27. Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona služby policajného zboru uvedené v § 4 ods.1 a útvary
policajného zboru uvedené v § 4 ods.1 a 2 riadi prezident policajného zboru, ak minister neurčí inak.

28. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa článku 29 ods.2 nariadenia prezidenta
PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov,
prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a vybraných priestupkov na
úseku organizovania verejných zhromaždení alebo kultúrnych podujatí prístupných verejnosti, verejných
športových podujatí a extrémizmu, vykonávajú v prvom stupni oddelenia ŽP PZ krajského riaditeľstva
policajného zboru. Vec bola postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Oddeleniu ŽP PZ Košice v súlade
s § 55 ods.3 zákona č. 372/1970 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

29. Žalobca v žalobe namietal, že konaním, ktorého sa dopustil, nebol naplnený materiálny a formálny
znak priestupku podľa § 26 ods.1 písm.a) zákona č. 1/2014 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015, podľa
ktorého priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto poruší zákaz podľa § 16 písm.a).

30. Podľa § 16 písm.a) citovaného zákona účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať na miesto konania
podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno
urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti.



Podľa názoru žalobcu pre naplnenie týchto znakov je potrebné nielen vnesenie pyrotechnického výrobku
na organizované podujatie, ale je nutné ho aj použiť, keďže použitá spojka „a“ nemôže znamenať
alternatívu.

31. Súd nepovažuje túto námietku žalobcu za dôvodnú, pretože pri výklade citovaného ustanovenia
§ 16 ods.1 písm.a) nie je možné postupovať formálne iba s použitím gramatického výkladu, ale
je potrebné prihliadať na účel zákona, ktorý sleduje. Súd považuje právny názor žalovaného, že v
citovanom ustanovení ide o dve samostatné formy konania, za správny a súladný s účelom zákonu
aj s Európskym Dohovorom o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na
futbalových zápasoch, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 295/1993 Z.z., a ktorého cieľom
bolo prijatie účinných legislatívnych opatrení nielen na sankcionovanie, ale aj na predchádzanie násilia
a neviazanosti. Správnosť tohto právneho názoru podľa súdu vyplýva aj z toho, že zákonom č. 440/2015
Z.z. bolo ustanovenie § 16 ods.1 písm.a) zmenené tak, že písmeno „a“ bolo nahradené slovom „alebo“,
čím zákonodarca odstránil možný rôzny výklad tohto ustanovenia. Na tom nič nemení to, že do uvedenej
zmeny išlo o dva samostatné skutkové podstaty priestupku. V opačnom prípade by mohli nastať
absurdné situácie, keď by nemohol byť postihnutý ten, kto síce nevniesol nebezpečný predmet, ale ho
použil, alebo vniesol nebezpečný predmet, ale ho použil neskôr iný.

32. Žalobca namietal aj druh uloženej sankcie a poukázal na to, že podľa zákona o priestupkoch je
možné uložiť aj pokarhanie, hoci podľa jeho názoru sa priestupku nedopustil.

33. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 300,-- eur, ktorú odvolací orgán znížil na
sumu 100,-- eur. Uloženú sankciu žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že následok v tomto prípade
nebol závažný, pretože žalobcovi boli svetlice odňaté, a tým bolo predídené ich prípadnému použitiu v
priestoroch štadióna. Prihliadal tiež na osobu žalobcu.

34. Podľa § 26 ods.3 zákona č. 1/2014 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 a 2 možno uložiť pokutu do
1.500,-- eur, ak bol tento priestupok spáchaný na rizikovom podujatí, možno uložiť pokutu do 3.000,--
eur. Pokuta 100,-- eur bola uložená na dolnej hranici rozpätia, pričom iný druh sankcie citovaný zákon
nepripúšťa. Uloženie pokuty bolo dostatočne odôvodnené, a preto súd nepovažuje ani túto námietku
žalobcu za dôvodnú.

35. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania, sú
formálne bez náležitého odôvodnenia, nezodpovedajú skutočnosti. Prvostupňový aj druhostupňový
správny orgán svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnili, pričom žalovaný sa zaoberal s
každou odvolacou námietkou, ktorú vyhodnotil vo svojom rozhodnutí a uviedol konkrétne dôvody, pre
ktoré ich nepovažoval za opodstatnené.

36. Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku zamietol.

37. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1
Správny súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.



Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.