Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoP/21/2015 z 24. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. januára 2016, sp. zn. 8CoP/21/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8413200890.1 Krajský súd Prešov | 8CoP/21/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8413200890.1 | 2016-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a17c651-4bac-4e72-b1ea-6c22e12d3c26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413200890.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413200890
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413200890.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. I. H., nar. XX.X.XXXX
v P., trvale bytom P., ul. E. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom AK
Čadca, proti odporcovi S. H., nar. X.XX.XXXX v Y., trvale bytom H., Y. XXXX/XX, t. č. bytom I., I. XXX,
právne zastúpený JUDr. Dagmar Slafkovskou, advokátkou AK Liptovský Mikuláš, za účasti mal. Z. Z.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného B. v P., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu v Kežmarku zo dňa 19.03.2015 č.k. 6P/21/2013-139 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že:

I. Súd z a v ä z u j e na čas po rozvode manželstva odporcu prispievať na výživu mal. Z. Z. H., nar.
XX.XX..XXXX výživným v sume 70 € mesačne, ktoré je odporca povinný prispievať vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred do rúk navrhovateľky a to od 18.10.2013 do budúcna.

II. Súd z a p o č í t a v a odporcovi sumu 510 € ako splnené výživné za obdobie od 18.10.2013 do
18.03.2015 a zaväzuje odporcu zaplatiť sumu 1.580 € ako zaostalé výživné za rovnaké obdobie, ktoré
mu súd povoľuje splatiť v 4 splátkach v období 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do
rúk navrhovateľky spolu s bežným výživným.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky o určenie výživného z a m i e t a .

IV. Súd u p r a v u j e styk odporcu s mal. Z. Z. Kovačičom tak, že odporca je oprávnený stýkať sa
s maloletým dieťaťom každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 do 17.00 hod a to za prítomnosti
navrhovateľky

V. Navrhovateľka je p o v i n n á dieťa odporcovi v mieste bydliska dieťaťa odovzdať v určenú hodinu
a odporca je p o v i n n ý dieťa navrhovateľke vrátiť v určenú hodinu v mieste bydliska dieťaťa.

VI. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .



V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na začatie
konania v ktorom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, a na čas po rozvode manželstva
žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti ako aj styk odporcu s dieťaťom.

Okresný súd v Kežmarku rozsudkom 6P 21/2013 - 59 zo dňa 7.8.2013 manželstvo navrhovateľky
a odporcu rozviedol, na čas po rozvode manželstva súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 30 € mesačne, a styk
odporcu s mal. dieťaťom upravil tak, že navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom po vzájomnej
dohode s matkou a to v čase 7 kalendárnych dní v mesiaci. Výrok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť dňa 18.10.2013.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 8CoP 28/2013 - 90 zo dňa 16.12.2013 bol maloletý Z. Z. zverený
do osobnej starostlivosti navrhovateľky, Krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o výživnom a o úprave
styku, ako aj výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že naďalej navrhuje určiť výživné odporcu v sume 150 €
mesačne a navrhla aby súd upravil styk odporcu s mal. dieťaťom, tak, že odporca je oprávnený stýkať
sa so synom každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 17.00 do nedele do 17.00 hod a to za prítomnosti
navrhovateľky. Ďalej uviedla, že toho času v zamestnaní dosahuje príjem 116 € mesačne a celý tento svoj
plat odovzdáva svojím rodičom, u ktorých spolu s dieťaťom býva. Mal. dieťa navštevuje materskú školu,
kde navrhovateľka mesačne platí od 35-40 €, od rozvodu manželstva odporca na výživu prispel 30 €.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe prakticky žije z príjmu svojej priateľky, toho času
je zamestnaný ako projektový manažér verejného obstarávania, pracovnú zmluvu uzatvoril, tak, že je
zamestnaný 20 hodín počas mesiaca, s platom 10 € za hodinu, jeho príjem teda činí 200 € mesačne.
Okrem mal. Z. Z. má vyživovaciu povinnosť k už dospelému synovi S. V., ktorý navštevuje súkromnú
strednú školu v Poprade a žije spolu s otcom v jednej domácnosti a k mal. S. H., z ktorého matkou
žije v spoločnej domácnosti. Ďalej odporca uviedol, že so svojím vzdelaním si nevie nájsť adekvátne
vzdelanie mieste svojho bydliska, dokonca prehlásil, že toho času si vychutnáva možnosť, že sa môže
starať o mal. deti. Ďalej uviedol, že s mal. Z. Z. sa nestretáva už 2 roky a to z dôvodu, že mu to nechce
umožniť matka.

Kolízny opatrovník doporučil súdu, aby odporca bol zaviazaný výživným v zmysle návrhu.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4 a
5 Zákona o rodine, § 25 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, § 26 Zákona o rodine a dospel k nasledovným
záverom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov mal. Z. Z. H. bolo právoplatne rozvedené a
mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd pri určovaní výživného prihliadal na
odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, obaja rodičia
prezentovali to, že sú zamestnaní len na dvojhodinový denný pracovný čas a obaja dosahujú nízke
príjmy, matka 116 € mesačne, otec 200 € mesačne, navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k jednému
mal. dieťaťom, otec má vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom, maloletý Z. Z. navštevuje materskú
školu, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd je presvedčený, že navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť
k mal dieťaťu plní aj svojou každodennou starostlivosťou o dieťa, otec sa s dieťaťom nestýka už 2 roky a
okrem 30 € dieťaťu nič neposkytol. Podľa súdu je zarážajúce, že otec ako sa vyjadril : „si vychutnáva“, to,
že sa môže starať o deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a nepreukázal súdu, že by sa seriózne
zaujímal o zamestnanie s vyšším príjmom, na ktoré ako vysokoškolsky vzdelaný človek by mal mať
nárok. Navrhované výživné zo strany navrhovateľky vo výške 150 € mesačne, je podľa názoru súdu
neprimerane vysoké aj vzhľadom na vek dieťaťa, a preto súd určil otcovi výživné v sume 70 €, ktoré je
možné považovať za výživné zodpovedajúce či už veku dieťaťa a jeho potrebám.

Súd započítal otcovi ako splnené výživné, výživné od 18.10.2013 do 18.3.2015 a zaviazal ho zaostalé
výživné zaplatiť matke tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.



Obaja rodičia prehlásili, že otec už dva roky sa so synom nestretával a keďže dieťa je v útlom veku, je
odôvodnená výhrada navrhovateľky voči tomu, aby styk bol upravený na niekoľko dní bez jej prítomnosti,
pretože dieťa mohlo na otca zabudnúť, preto súd upravil styk odporcu s dieťaťom, tak, že tento je
oprávnený stýkať sa so synom každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 do 17.00 a to v prítomnosti
navrhovateľky. Pri takto upravenom styku si dieťa na otca zvykne a v budúcnosti je možné úpravu styku
aj zmeniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa §144 veta prvá O. s. p. s tým, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Odporca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Ďalej uviedol, že
čo sa týka výšky súdom určeného výživného, súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že odporca má
tri vyživovacie povinnosti. Ďalej uviedol, že súd nepostupoval dôsledne s súlade s ust. § 75 Zákona
o rodine, keď pri určení výšky výživného neprihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby maloletého boli tvrdené a
preukázané len v sume 30 - 40,- Eur mesačne na náklady škôlky, pričom samozrejme akceptuje potrebu
jeho výživy a nákladov na oblečenie. V možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch odporcu
však za súčasnej situácie nie je platiť výživné v sume 70,- Eur a to s ohľadom na už uvedenú vyživovaciu
povinnosť voči trom osobám.

Odporca ako projekt manažér vypracoval projekt, ktorý uspel a nezisková organizácia pod názvom
Women Institute Slovakia n. o. zabezpečuje pomoc týraným ženám. Organizácia svoju činnosť rozbieha,
pričom projekt je financovaný len z časti z cudzích zdrojov. Zostávajúce finančné prostriedky si musí
organizácia zabezpečiť sama. Výška príjmu zamestnancov zodpovedá tejto skutočnosti. Navrhol, aby
súd odporcu zaviazal platiť na maloletého Z. Z. H. sumu vo výške 30,- Eur mesačne. V možnostiach
a schopnostiach, ani majetkových pomeroch odporcu nie je možné platiť výživné vo výške 70,- Eur
mesačne. Vzhľadom k uvedenému nie je dôvodná ani súdom stanovená povinnosť na zaplatenie
zaostalého výživného vo výške 1.580,- Eur.

Čo sa týka styku s maloletým dieťaťom, podľa názoru odvolateľa je vzhľadom k veku dieťaťa vhodné a
z hľadiska jeho vývinových potrieb aj nevyhnutné, aby bol upravený styk otca s dieťaťom každý mesiac
vždy v prvých siedmych kalendárnych dňoch v tom ktorom mesiaci tak, že odporca si dieťa prevezme v
bydlisku matky v prvý kalendárny deň o 10:00 hod. a dieťa matke vráti v siedmy kalendárny deň o 18:00
hod. v jej bydlisku, pričom matka je povinná dieťa otcovi riadne pripraviť.

Napokon odporca namietal procesné pochybenie súdu spočívajúce v opomenutí povinnosti poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Má za to, že platenie výživného vo výške určenej súdom je v schopnostiach,
možnostiach a majetkových pomeroch odporcu. Nevidí dôvod, aby si otec maloletého nenašiel dobre
platenú prácu so svojim vzdelaním. Rovnako správna je aj úprava styku.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
K odvolacím námietkam odvolateľa sa žiada uviesť nasledovné.

Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že pri určení výšky výživného súd neprihliadol na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.



Samotný odporca v podanom odvolaní poukazuje na to, že len na náklady škôlky pre maloletého je
potrebné uhradiť sumu 30 - 40,- Eur mesačne a rovnako akceptuje aj potrebu jeho výživy a nákladov na
oblečenie. Hoci svoju predstavu o výške nákladov na výživu a oblečenie na 5-ročného syna v odvolaní
nijako nešpecifikoval, len ťažko možno dospieť k záveru, že úhrada polovice nákladov (len na škôlku,
výživu a oblečenie maloletého) by malo tvoriť sumu nižšiu ako 70,- Eur.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nevidí dôvod, prečo by mal odporca súdu preukazovať,
že sa seriózne zaujímal o zamestnanie s vyšším príjmom. Odporca, ako sám seba prezentuje v podanom
odvolaní je úspešným projekt manažérom. Podľa skutkového zistenia súdu poberá plat 10,- Eur za
hodinu.

Už samotná uvedená skutočnosť ponúka záver o schopnostiach a možnostiach povinného.

Na argument o nevyužívaní týchto schopností a možností z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti
riaditeľky organizácie odvolací súd nemohol prihliadať.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že ak otec sa so synom dva roky nestretával a dieťa si na otca
potrebuje zvyknúť, je potrebné styk upraviť citlivo a postupne.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil
rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.