{"guid": "cbb1fe06-97d8-4d9c-b63b-147c167dc4a5:565ff999-ffeb-4710-91d5-1663be8e5109", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2", "spisova_znacka": "2S/28/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/28/2015 z 21. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. marca 2016, sp. zn. 2S/28/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2", "identifikacne_cislo": "8015200770", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2016-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/565ff999-ffeb-4710-91d5-1663be8e5109", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200770
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200770.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v správnej veci žalobcu M.I.M. Prešov
s.r.o. , so sídlom v Prešove, Slovenská 69, 080 01 Prešov, zastúpeného konateľom spoločnosti
Ing. Igorom Martočkom, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom v
Košiciach, ul. Gelnická č. 33, 040 11, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v
Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 25. mája 2015 č.: 1100305/1/215055/2015/5057 na základe žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Náhradu trov konania  účastníkom  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia  žalovaného uvedeného v úvodnej
časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 22.12.2014 pod
č.: 9701401/5/5480592/2014/FedV, ktoré žiadal zrušiť a  vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať
trovy konania.
V žalobe žalobca argumentoval v bodoch 1. až 3. poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia
správcu dane. Ďalej v bodoch 4. až 11. citoval jednotlivé dôvody svojho odvolania voči rozhodnutiu
správcu dane zo dňa 22.12.2014 a následne v bodoch 12. až 20. poukázal na dôvody rozhodnutia
žalovaného.
Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.05.2015 za nezákonné a podľa žalobcu jeho
vydaním bol ukrátený na svojich právach, pričom v bodoch žaloby 22. až 42. konkretizoval žalobca
dôvody žaloby.
Poukázal na to, že nesprávne žalovaný interpretoval ustanovenie § 250j ods. 2 O.s.p., ako aj článok 2
ods. 2 Ústavy SR a § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.
Pre ďalšie úkony správcu dane po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného rozsudkom
Najvyššieho súdu SR 3Sžf/22/2013 je podľa žalobcu dôležité, že vadou nezákonnosti je zaťažený tak
postup, ako aj každý úkon smerujúci k vyrubeniu dane. Vyrubovacie konanie správcu dane je podľa
žalobcu nezákonné.
Žalobca ďalej dôvodil tým, že podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. nemožno vyrubiť daň po
uplynutí piatich rokov, pričom právo na vyrubenie dane zaniklo správcovi dane 31.12.2011. Uvedené
argumenty aplikuje žalobca v bodoch 24., 25.
Neodôvodnené rozhodnutie žalovaného žalobca posudzoval podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
pričom uvedeným dôvodom sa zaoberal v bodoch 26. a 27. žaloby.



V ďalších dôvodoch žaloby poukázal na nedostatok dôkazov zo strany daňových orgánov, pričom
podľa žalobcu správca dane nepostupoval v konaní  v zmysle zásady objektívnej pravdy. Nesprávne
interpretoval aj svedeckú výpoveď Ing. Holuba, z ktorej vybral iba tie časti, ktoré sa správcovi dane podľa
žalobcu hodili.
Zásadu objektívnej pravdy, ako aj zásadu voľného hodnotenia žalobca zdôraznil  s poukazom na
rozsudok NS SR 3Sžf/76/2013 a konkretizoval  uvedené dôvody v bodoch 28. až 32.
Zároveň žalobca argumentoval tým, že nedostatočne zistil skutkový stav správca dane, pričom
navrhované vypočutie osoby konateľa spoločnosti V. Rakucevasa z Litvy neakceptoval a týmito dôvodmi
sa žalobca zaoberá konkrétne v bodoch 33. až 36. podanej žaloby.
Následne v bode 37., 38. až 42. žaloby sa zaoberal obsahom výpovedí konateľov Krokavca a Senderáka
zo spoločnosti SYS-NET, ktorí nevideli síce tovar, ale potvrdili vystavené faktúry, aj vykonané platby.
Žalobca závery zistení zamestnancov správcu dane, že v Mäsokombináte Vrútky bolo vyradené
technologické zariadenie k 30.03.2006 nepovažuje za podstatné v predmetnej veci. V závere žaloby
poukázal žalobca na to, že na opätovné vypočutie Ing. Mádela a pána Budoša s poukazom na § 24 ods. 4
Daňového poriadku správca dane nesprávne reagoval. Podľa žalobcu nie pre účastníka konania, ale pre
správcu dane vyplývajú povinnosti uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku a to zhodnotiť
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo a rozhodnutie podľa §
63 ods. 2 Daňového poriadku musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. Predpoklad
žalobcu plne potvrdil svojou výpoveďou aj Ing. Holub v častiach, ktoré správne orgány účelovo podľa
žalobcu zamlčali. Žalobca ďalej poukázal na obsah rozsudku NS SR 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, v ktorom
sa uvádza, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. V tejto súvislosti
žalobca uviedol, že správca dane je samostatným kompetentným orgánom a vo veciach správy daní
nie je závislý na zisteniach orgánov činných v trestnom konaní a preto bol povinný vykonať dôkazy a
umožniť kontrolovanému daňovému subjektu t. j. žalobcovi uplatniť si svoje právo v zmysle § 25 ods.
4 Daňového poriadku a klásť svedkovi otázky tak, ako to malo byť pri vypočutí Ing. Mádela a pána
M. Budoša. Podľa žalobcu v daňovom konaní nie je možné mimo postup upravený v §  22 Daňového
poriadku bez akéhokoľvek dokazovania preberať skutkové a právne závery iných štátnych orgánov a
tieto považovať za nespochybniteľné.
Tvrdenia žalovaného, ako aj správcu dane na viacerých miestach, že si žalobca nesplnil dôkazné
bremeno, za čo považoval aj to, že nemal žalobca vedomosť, ako sa predmetné stroje dostali do areálu
mäsokombinátu, kto ich tam prepravil odkiaľ a kedy žalobca považoval za nesprávne. Správne orgány
rozhodujúcu časť dôvodov svojich rozhodnutí podložili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne
nedotýkajú dodávky tovaru medzi dodávateľom SYS-NET s.r.o. a žalobcom, ale dodávok medzi
spoločnosťou Implicit s.r.o. a jej dodávateľmi, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá ani nemôže mať vplyv.
V závere žaloby žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/34/2011, v ktorom aj
súd uvádza, že dodanie tovaru do Litvy bolo potvrdené dodacími listami, faktúrami, prepravnými listami
o doprave a odberateľom v Litve.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 19.10.2015 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na
dôvody uvedené v preskúmavanom  rozhodnutí navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný na výzvu súdu prvostupňový správny
orgán Daňový úrad Prešov ako príslušný správca dane v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa
príslušných ustanovení zákona č. 333/2011 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z.z. a
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z. vydal rozhodnutie  podľa § 68
ods. 6 Daňového poriadku a určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o.,
Slovenská 69, Prešov, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 177 007,90 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2006. Daňový úrad Prešov znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 zo sumy 177 579,49 Eur, na sumu 589,59 Eur.
Výrok rozhodnutia správca dane odôvodnil poukazom na postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
zo dňa 22.12.2004 pod č. 9701401/5/5480592/2014/FedV, ako aj vykonané dôkazy v rámci daňovej
kontroly, na ktoré v celom rozsahu v odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol žalovaný
Finančné riaditeľstvo SR dňa 25.05.2015 pod č. 1100305/1/215055/2015/5057 podľa § 74 ods. 4 zákona



č. 563/2009 Z.z. o správe daní ako odvolací orgán tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane
potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného  rozhodnutia žalovaný poukázal na dôvody odvolania odvolávajúceho
sa v celom rozsahu a na základe uvedeného preskúmal rozhodnutie v rozsahu skutočností uvádzaných
v odvolaní podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zistil tento skutkový stav.
Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu M.I.M. Prešov s.r.o. so sídlom v Prešove daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006, ktorá sa začala dňa 18.06.2010.
Pri výkone daňovej kontroly vychádzali zamestnanci správcu dane z výsledkov preverovaní vykonaných
pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie marec 2006. V tomto zdaňovacom období si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na
základe faktúry č. 10060320 zo dňa 21.03.2006 vystavenej spoločnosťou SYS-NET s.r.o. za dodanie
tovaru na základe zmluvy č. 05/12/2005 zo dňa 28.12.2005. V zmysle tejto zmluvy vystavila spoločnosť
SYS-NET s.r.o. pre spoločnosť M.I.M. Prešov s.r.o. aj faktúru č. 10060214 zo dňa  27.02.2006 a
preto správca dane preveroval pri výkone kontroly obchodný vzťah medzi uvedenými spoločnosťami
za marec 2006, ako aj  február 2006 v celku. Vychádzajúc z výsledkov preverovania uskutočneného v
rámci výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie marec 2006 začal správca dane u daňového subjektu M.I.M. Prešov s.r.o.  02.07.2010 výkon
daňovej kontroly aj za zdaňovacie obdobie február 2006, pretože tieto výsledky majú rozhodujúci
vplyv na správne určenie daňovej povinnosti za mesiac február 2006. Správca dane za účelom
preverenia nákupu strojov spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o.  od spoločnosti SYS-NET zaslal dožiadanie
dňa 12.06.2006 Daňovému úradu Košice II., za účelom preverenia obidvoch faktúr. Dožiadaný
správca dane Daňový úrad Košice II. v odpovedi dňa 26.10.2006 doručil správcovi dane zápisnicu o
miestnom zisťovaní, fotokópie faktúry, dodacieho listu, príjmových pokladničných dokladov, výdavkových
pokladničných dokladov spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o.  a uviedol, že pri miestnom zisťovaní v sídle
spoločnosti SYS-NET za účasti jej konateľa Ing. Martina Krokavca zistil, že daňový subjekt vystavil
faktúru č. 160214 a priznal daňovú povinnosť v príslušnom zdaňovacom období, pričom eviduje dve
čiastkové úhrady v hotovosti vo výške  5 332 540,- Sk a 5 000 000,- Sk, predložil doklady o obstaraní
predaného tovaru faktúru č. 21/02/2006 od dodávateľa Imlicid s.r.o. Veľký Krtíš a kúpnu zmluvu č.
1/060106/Im-sys zo dňa 06.01.2006. K preprave zariadenia Ing. Krokavec uviedol, že bola zabezpečená
spoločnosťou M.I.M. Prešov priamo od spoločnosti Implicid. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť M.I.M.
Prešov s.r.o.  tovar uvedený na faktúrach 160320 a 10060214 vyfakturovala pre spoločnosť UAB
EMITRA  Vilniaus Litva ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 Zákona o
DPH faktúrami č. F 20060012 zo dňa 29.03.2006 a č. F 20060013 zo dňa 29.03.2006. K faktúram boli
priložené dodacie listy, preberacie protokoly a medzinárodne nákladné listy pod príslušnými číslami.
Na základe toho zaslal správca dane žiadosť z 19.06.2006 o medzinárodnú výmenu informácií podľa
čl. 5 Nariadenia rady č. 1798/2003 z odpovede Litovskej daňovej správy z 21.08.2006 uvedené vo
formulári SCAC 2004 vyplýva, že u Litovského odberateľa bola vykonaná operatívna kontrola, pri ktorej
riaditeľ spoločnosti UAB EMITRA V. Rakucev ukázal preverované zariadenie a podľa litovskej daňovej
správy ide o staré, hrdzavé spracovateľské zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky a je nepoužiteľné.
Pritom bolo nájdených iba 88 kusov zariadenia, aj keď podľa faktúr bolo dodaných 122 ks zariadenia.
Litovská spoločnosť priznala nadobudnutie uvedeného tovaru až v opravnom daňovom priznaní, keď sa
dopočula o daňovej kontrole a za tovar dovtedy nezaplatila. Riaditeľ spoločnosti vyslovil pochybnosti o
prospešnosti zmluvy medzi litovskou a slovenskou spoločnosťou a vyjadril sa, že ak litovská spoločnosť
nepredá zariadenie v priebehu dvoch - troch mesiacov, zariadenie sa vráti slovenskej spoločnosti.
Litovská daňová správa zároveň požiadala vzhľadom na pochybnosti o transakcii medzi litovskou a
slovenskou spoločnosťou o poskytnutie informácií týkajúcich sa prepravy zariadenia zo Slovenska do
Litvy.
V súvislosti s preverovaním prepravy strojov vyfakturovaných spoločnosťou M.I.M. Prešov s.r.o.  pre
odberateľa do Litvy zaslal správca dane dožiadanie  na Daňový úrad Prešov u prepravcu Petra Matysa
- MP Šped Prešov z odpovede vyplýva, že tento vykonáva podnikateľskú činnosť, bola s ním spísaná
zápisnica z 23.10.2006, do ktorej uviedol, že preverovaná preprava bola vykonaná prostredníctvom
špedičnej firmy IN TRAN Logistics s.r.o. Košice na základe faktúr a z odpovede miestneho správcu
dane Košice II. vyplýva, že spoločnosť IN TRAN Logistics s.r.o. na základe dožiadania vyplýva, že táto
spoločnosť objednala prepravu tovaru u prepravcu  Štefana Devalda - VD TRANS Kráľovský Chlmec
na základe dožiadania Daňový úrad Kráľovský Chlmec uviedol, že zamestnanci správcu dane vykonali
u tohto prepravcu miestne zisťovanie a zistili, že uskutočnil prepravu vlastnými nákladnými motorovými
vozidlami a táto bola uskutočnená z Vrútok do Vilniusu, tovar bol naložený a vyložený pomocou
vysokozdvižného vozíka a vo Vilniuse bol vyložený do colného skladu. Preprava bola fakturovaná pre



firmu  IN TRAN Logistics s.r.o., úhrada bola uskutočnená bezhotovostne, faktúry vyhotovil a má ich
zaúčtované. S týmito zisteniami správca dane oboznámil Litovskú daňovú správu.
Správca dane uskutočnil s konateľom daňového subjektu ústne pojednávanie 01.12.2006, ktorého
predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu s výsledkami dožiadaní. Konateľ spoločnosti sa
vyjadril, že zariadenie od dodávateľov, išlo o zariadenie od spoločnosti Bravis a.s. nebolo prepravené
do spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o. , ostalo naďalej u dodávateľov, že bol osobne prítomný pri nakladaní
zariadenia dodaného spoločnosťou SYS-NET s.r.o a to vo Vrútkach, areál mäsopriemyslu pri ŽOS. Od
koho  zakúpil zariadenie dodávateľ nevedel, nemal dôvod  zisťovať to, chýbajúce časti neboli dodané,
ale s odberateľom sa dohodli, že pomôže pri sprevádzkovaní zariadenia u konečného odberateľa a pri
jeho skompletizovaní.
Kontrolovaný daňový subjekt bol so zistenými skutočnosťami oboznámený pri ústnom pojednávaní,
pri ktorom správca dane vyhotovil dňa 03.03.2011  zápisnicu. O výsledku zistenia z daňovej kontroly
vyhotovil správca dane protokol pod č. 724/320/5384/2011/Fed zo dňa 03.03.2011, tak protokol ako aj
výzvu na prerokovanie prevzal osobne 14.03.2011 zástupca spoločnosti. Kontrolovaný daňový subjekt
sa vyjadril k protokolu listom zo dňa 24.03.2011 a záverečné prerokovanie protokolu sa uskutočnilo
31.03.2011. Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer zo 04.04.2011 pod č.
724/230/19219/11/Poll a vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane za zdaňovacie obdobie
február 2006 vo výške 170 007,90 Eur, pretože  z kontrolovaných zistení vyplýva, že daňový subjekt
si uplatnil odpočítanie dane z nákupu zariadenia na základe faktúry č. 10060214 zo dňa 27.02.2006
vyhotovenej spoločnosťou SYS-NET s.r.o. Košice v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona o DPH,
pretože pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť a teda ani právo na   odpočítanie dane. O podanej
žalobe o preskúmaní rozhodnutia žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom 2S/34/2011 -
83 zo dňa 14.12.2012 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva zo dňa 22.07.2011 pod príslušným číslom,
ktorým Daňové  riaditeľstvo potvrdilo dodatočný platobný výmer z 04.04.2011 zrušil podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok potvrdil NS SR rozsudkom pod sp.
zn. 3Sžf/22/13 zo dňa 06.11.2013 a poukázal na to, že pokiaľ v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
február 2006 bol použitý protokol z daňovej kontroly vyhotovený za marec 2006 ide o nezákonný dôkaz
a na základe tej skutočnosti, že správca dane prekročil zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly za
mesiac marec  2006,  v ktorom zdaňovacom konaní pojednával Krajský súd v Prešove pod sp. zn.
4S/25/2012 daňová kontrola za marec 2006  z toho dôvodu nebola vykonaná v súlade so zákonom a
preto protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
Čo sa týka záverov rozsudkov Najvyššieho súdu SR s poukazom na dôvody odvolania uviedol NS SR, že
daňové orgány vo vyrubovacom konaní môžu použiť len legálne dôkazy a za nezákonne získaný dôkaz
súd v tomto konaní musí považovať protokol o výsledku daňovej kontroly za mesiac marec 2006, na
ktorý v tomto konaní daňové orgány prihliadali v preskúmavaných rozhodnutiach i v samotnom protokole
o výsledku daňovej kontroly za mesiac február 2006 na ňu odkazovali a vychádzali zo záverov v ňom
obsiahnutých. Na základe právneho názoru NS SR  FR SR rozhodnutím zo dňa 13.01.2014 zrušilo
platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 04.04.2011 pod č. 724/320/19219/11/Poll a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Právoplatné rozhodnutie FR SR zo dňa 13.01.2014 bolo doručené
správcovi dane dňa 03.02.2014 a správca dane viazaný právnym názorom súdu zvážil, že je potrebné
vykonať ďalšie konanie a na základe žiadosti správcu dane preto zo dňa 14.02.2014 predložilo FR  SR
listom zo dňa 17.02.2014 lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania začatého dňa
03.02.2014 o 330 dní.
Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správca dane vykonal  ústne pojednávania v dňoch
30.05.2014, 29.05.2014, 26.06.2014, 05.05.2014 dožiadaniami na Daňový úrad Košice, Daňový úrad
Nitra, Daňový úrad Žilina vykonal príslušné miestne zisťovanie a na základe týchto boli doručené
správcovi dane zápisnice, z ktorých správca dane vychádzal okrem iného aj z písomných informácii,
ktoré požiadal správca dane Národnú kriminálnu agentúru expozitúru Východ v zmysle § 26 Daňového
poriadku, ako aj zo zápisníc výsluchu konateľov spoločnosti prostredníctvom orgánov činných v trestnom
konaní a to Miroslava Mikuláša, svedka Milana Leška, Ing. Igora Holuba, Ing. Mariána Sekeráka, Ing.
Martina Krokavca, ako aj svedka Štefana Dévalda, Jána Mádela, svedkyne Mariany Papuščákovej,
svedka Ladislava Rjabanca, Miroslava Budoša, Ing. Beáty Maškovej a svedkyne Ing. Márie Fízeľovej a
Ing. Olivera Siváka.  V dokazovaní v rámci vyrubovacieho konania správca dane obdŕžal list od Národnej
kriminálnej agentúry  zo dňa 24.01.2014, ktorého obsahom bol znalecký posudok  č. 1-STR/2014 zo
dňa 24.01.2014 ohľadom posúdenia zariadenia uvedeného na fotodokumentácii vyhotovenej Litovskou
daňovou správou.  Dňa 07.11.2014 bolo uskutočnené správcom dane ústne pojednávanie za účelom
oboznámenia daňového subjektu a to konateľa ako aj právneho zástupcu so zisteniami správcu dane
v konaní vo veci určenia rozdielu v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2006.



Vyjadrenie k zápisnici zo dňa 07.11.2014 doručil daňový subjekt prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 25.11.2014 prerokovanie pripomienok daňového subjektu uvedených vo vyjadrení k zápisnici sa
uskutočnilo u správcu dane dňa 15.12.2014 a správca dane na základe toho vydal dňa 22.12.2014
rozhodnutie  pod č. 9701401/5/5480/592/2014/FedV, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku
rozhodol.
Žalovaný  ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako aj zákona
č. 511/1992 Zb. a následne zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku.
Ako odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z príslušných ustanovení
zákonov, ako aj právneho názoru NS SR, ktorým je v ďalšom konaní daňový orgán viazaný.
Zistil, že správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval u daňového subjektu M.I.M. Prešov s.r.o.
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február
2006  a na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania dospel k záveru, že daňový subjekt neoprávnené uplatnil odpočítanie dane z faktúry č.
10060214 zo dňa 27.02.2006 od spoločnosti SYS-NET s.r.o., pretože bolo preukázané, že pri tovare
uvedenom na tejto faktúre nevznikla daňová povinnosť a teda ani právo na odpočítanie dane. Správca
dane v rámci vyrubovacieho konania vychádzal z výsledkov preverovania uskutočneného v rámci výkonu
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
marec 2006 a použil iba dôkazy, ktoré získal v čase zákonnej lehoty na jej ukončenie.  Z vykonaného
preverovania je zrejmé, že spoločnosť  M.I.M. Prešov s.r.o. si uplatnila v zdaňovacom období február
2006 odpočítanie dane z vyššie citovanej faktúry vystavenej spoločnosťou SYS-NET s.r.o. Košice na
základe zmluvy č. 05/12/2005 zo dňa 28.12.2005 vo výške 5 332 540,- Sk za dodanie strojov, technológie
určenej na spracovanie mäsa a udiarne. Spoločnosť SYS-NET s.r.o. tento tovar mala nadobudnúť podľa
faktúry č. 21/2/2006-Im-sys zo dňa 21.02.2006 od dodávateľa Implicit s.r.o. Veľký Šariš a spoločnosť
Implicit s.r.o. mala nadobudnúť podľa faktúry č. 10060002 zo dňa 10.02.2006 od dodávateľa SAXUM
CAMIN s.r.o. Tvrdošín. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď Miroslava Mikuláša bývalého konateľa
spoločnosti SAXUM CAMIN, ako aj Ing. Igora Holuba bývalého konateľa spoločnosti Implicit s.r.o. na
výpoveď Ing. Sekeráka, ako aj Ing. Martina Krokavca, bývalých konateľov spoločnosti SYS-NET s.r.o.
Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť Implicit s.r.o. bola dňa 25.10.2011 vymazaná  z Obchodného
registra k ex offo a mala mať predmetný tovar uskladnený v areály spoločnosti Mäsokombinátu
Fatra s.r.o. Vrútky. Podľa vyjadrenia prepravcu Štefana Dévalda zariadenie na spracovanie mäsa bolo
nakladané pred jeho dodaním do Litvy v areály Mäsokombinátu Fatra s.r.o. Vrútky.
Z výsledkom miestnych zisťovaní vykonaných za účelom preverovania skladovania technológie a na
spracovanie mäsa v uvedenom areáli, ako aj z výpovedí konateľov  a bývalých konateľov dotknutých
spoločností pred vyšetrovateľom vyplýva, že bývalý konateľ Mäsokombinátu Fatra pán Ladislav
Rjabanec uviedol, že v spoločnosti pôsobil ako biely kôň, nepodpisoval žiadne listiny ani zmluvy, nevedel,
že by v priestoroch areálu bol niekto v prenájme, nepozná ani spoločnosti SAXUM CAMIN, Implicit,
SYS-NET a M.I.M. Prešov s.r.o. Ján Mádel konateľ spoločnosti PEGAS spol. s.r.o. rovnako nepozná
uvedené štyri spoločnosti a do areálu Mäsokombinátu Fatra s.r.o. mala prístup jedine spoločnosť, ktorá
tam v danom čase bola v prenájme a to spoločnosť CARBON TRADE SLOVAKIA s.r.o. Tento nájomca
nemal žiadne ústne ani písomné oprávnenie na uzatváranie akýchkoľvek dohôd s treťou osobou na
prenajímanie priestorov bývalého Mäsokombinátu, na skladové priestory a taktiež ani k predajú strojného
zariadenia, ktoré bolo nefunkčné a nepoužiteľné. V čase, keď bol konateľ spoločnosti PEGAS s.r.o.
určite nedošlo k predaju ani prenájmu výrobného zariadenia. Bývalí konatelia spoločnosti CARBON
TRADE SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola ex offo vymazaná 22.06.2011 z Obchodného registra Peter
Štepánek a Marianna Papuščáková nemali vedomosť o tom, že by v roku 2006 boli nakladané v areáli
mäsokombinátu nejaké zariadenia. Zo zistení týkajúcich sa uskladnenia tovaru v areáli mäsokombinátu
v  Vrútkach vyplýva, že pokiaľ boli nejaké stroje nakladané v uvedenom areáli tak, ako to tvrdí konateľ
spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o. . ako aj prepravca Štefan Dévald, tieto stroje neboli v areáli uskladnené
ani jednou so spoločnosti SAXUM CAMIN s.r.o., Implicit s.r.o., SYS-NET s.r.o., M.I.M. Prešov s.r.o. Z
uvedených skutočností je teda preukázané, že žiadna zo spoločností nepreukázala reálne dodanie a
nadobudnutie tovaru žiadnymi relevantnými dôkazmi, okrem vystavených faktúr.
Ďalej správca dane zistil, že preprava tovaru do Litvy pre odberateľa spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o.
(spoločnosť UAB EMITRA) bola preukázaná a litovský odberateľ nadobudnutie strojov potvrdil. Avšak
fyzickou obhliadkou bolo zistené, že ide o staré, hrdzavé a nepoužité zariadenie. Uvedenú  skutočnosť
dosvedčujú fotografie zaslané Litovskou daňovou správou, ako aj znalecký posudok č. 1-STR/2014
zo dňa 24.01.2014 získaný v rámci súčinnosti od Národnej kriminálnej agentúry. Podľa posudku ceny
zariadení nezodpovedali cenám zariadení poskytnutých spoločnosťami obchodujúcimi   s uvedeným
druhom zariadení, ceny boli niekoľko násobne navýšené. Správca dane teda nespochybnil skutočnosť,



že stroje, ktoré zistila Litovská daňová správa v spoločnosti UAB EMITRA boli vo Vrútkach a v Starej
Ľubovni naložené a prepravené do Litvy. Získanými dôkazmi však vyvrátil tvrdenia spoločnosti M.I.M.
Prešov s.r.o. , že išlo o stroje, ktorých dodanie deklarovali dodávatelia BRAVIS a.s. v zdaňovacom období
marec 2006 a spoločnosť SYS-NET s.r.o. na faktúrach vystavených pre M.I.M. Prešov s.r.o.
Odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt  uplatnil predmetné odpočítanie
dane v rozpore s ustanovením § 49 Zákona o DPH, pretože predložený spisový materiál obsahuje
dôkazy, ktorými správca dane v konaní  jednoznačne preukázal, že k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov deklarovaných predloženými faktúrami nedošlo.
Následne sa žalovaný ako odvolací orgán vyjadroval ku jednotlivým námietkam odvolávajúceho
sa s tým, že na tieto v rámci odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia konkrétne reagoval. Po
preskúmaní rozhodnutia správcu dane zo dňa 22.12.2014 dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku
preskúmavaného rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti deklarované žalobcom v žalobe, ako aj rozhodnutia
daňových orgánov mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podľa druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiu a postupu
správneho orgánu.

Podľa § 244 ods. 1,2 a 3, O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\"). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247  ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p.,  vyplýva, že súd sa v tomto konaní riadi dispozičnou zásadou.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k februáru  2006 dodanie tovaru
charakterizuje v § 8 ods. 1 tak, že dodaním tovaru je a/ dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k
zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako
je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou
Slovenska.

Z ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník .... .

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.



Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov okrem iných základných zásad daňového konania upravuje aj zásadu zákonnosti,
ktorá ukladá povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a to v § 2 ods. 1. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z
najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného  hodnotenia dôkazov upravená v § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb., podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje
povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje  osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

V zmysle  § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. - dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V ustanovení § 29 ods. 8 citovaného zákona upravuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Žalobca v žalobe namietal, že z rozhodnutím správnych orgánov nevyplýva, na základe akých logických
úvah na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené,
resp. ako aj to, že dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov má znášať
daňový subjekt len o skutočnostiach, ktoré sám tvrdí. Žalobca zdôrazňoval, že mal preukázať len
to, že tovar kúpil od spoločnosti SYS-NET, s.r.o. Košice, pričom správca dane toto jeho dôkazné
bremeno rozšíril aj na preukázanie iných skutočností, teda aj na preukázanie takých skutočností, na
ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných daňových subjektov.  Poukázal zároveň na to, že predmetná
obchodná transakcia musí byť posudzovaná samostatne a charakter jednotlivých transakcií v reťazci
dodávateľov nemôže byť zmenený predchádzajúcim alebo nasledujúcimi okolnosťami a preto žalobca
sám nemal povinnosť preukazovať nákup a tovar v reťazci dodávateľov a zistená nejednoznačnosť
sa výhradne vzťahuje len na vzťahy medzi týmito spoločnosťami a nemôže byť dôkazom toho, že
spoločnosť žalobcu kúpila predmetné stroje, teda tovar od spoločnosti SYS-NET s.r.o. Košice. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora, pričom aj z odvolania žalobcu je nesporné,
že tento v žalobe citovanými rozsudkami argumentovala a zároveň poukázal na existenciu týchto
rozsudkov vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a jej uplatnenia.

V predmetnej veci je jednoznačne preukázané, že ide o nákup a predaj tovaru - hnuteľného tovaru v
reťazci dodávateľov, pričom žalobca tvrdí, že v bežnom obchodnom styku nie je možné požadovať,
aby od odberateľov pri odbere tovaru skúmal, od koho, na základe akého právneho titulu a ako jeho
dodávateľ tovar nadobudol. Žalobca namietal v odvolaní, ako aj v žalobe, že ak v reťazci dodávateľom
nebolo dodanie tovaru jednoznačne preukázané, potom táto nejednoznačnosť sa výrazne vzťahuje len
na vzťahy medzi týmito spoločnosťami a nemôže byť dôkazným bremenom, ktoré má zostať na ňom
ako žalobcovi.

Súd sa stotožnil s dôvodom uvádzaným  žalobcom v žalobe, že tovar do Litvy dodal.  Aj podľa názoru
súdu zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH účinný k februáru 2006 dodanie tovaru posudzuje v súlade s § 8



ods. 1 tak, že dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho
práva, ak tento zákonne ustanovuje inak. To bolo dodacími listami, faktúrami, prepravnými listami o
doprave a napokon aj potvrdením odberateľa v Litve potvrdené.

S poukazom na ustanovenie § 19 zákona vyplýva, že daňová povinnosť  vzniká dňom dodania tovaru.
Deň dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník ... . Táto
skutočnosť bola litovskou daňovou správou potvrdená.

Ďalej súd poukázal na  obsah ustanovenia § 49 zákona o DPH, ako aj príslušných ustanovení § 29
ods. 1,2 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dane a poplatkov, v zmysle ktorých v tomto konaní
bolo povinnosťou správneho orgánu postupovať a akceptovať dodanie tovaru žalobcom  zahraničnému
odberateľovi v Litve, avšak s poukazom na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove 2S/34/2011-83
zo dňa 14.12.2012 v spojení s rozsudkom NS SR 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013 mal správca dane
povinnosť vo vyrubovacom konaní vysporiadať sa bezpochyby s tým, či žalobca uvedené dôkazné
bremeno skutočne uniesol s dôrazom na skutočnosti, na ktoré poukázala daňová správa v Litve, čo sa
týka dodaného tovaru - jeho stavu, jeho ceny.

Táto povinnosť správcovi dane vyplývala na základe zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorý
rozhodnutie žalovaného rušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tú skutočnosť, že litovský
odberateľ tovar prevzal nespochybňujú ani súd, ani daňové orgány, ale títo spochybňujú samotnú
existenciu tovaru v rozsahu deklarovanom v dokladoch, pričom aj z tvrdení odberateľa  (Litva) vyplýva,
že na základe faktúr malo byť dodaných 117 kusov a bolo dodaných len 88 častí strojov. A preto
aj súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože dostatočne a vierohodne
nepreukázal dodanie tovaru nadobudnutého od spoločnosti SYS-NET s.r.o. Spornou zostávala aj
otázka miesta uskladnenia tovaru, pričom ako vyplýva z preukázaného dokazovania správcom dane
bezpochyby vyplýva, že sporný tovar v rámci obchodných transakcií uzatvorených medzi spoločnosťami
IMPLICIT s.r.o., SYS-NET s.r.o. a nakoniec  žalobcom nezmenil miesto uskladnenia, ktorým bol areál
Mäsokombinátu FATRA, v ktorom však nemala ani jedna zo zúčastnených spoločností tento areál
prenajatý a o týchto spoločnostiach v objekte Mäsokombinátu Vrútky nikto nikdy nepočul. Výsledky
zistení správcu dane aj podľa súdu jednoznačne spochybnili reálny základ deklarovaných zdaniteľných
obchodov.

Preto povinnosťou správcu dane a následne žalovaného bolo s týmito skutočnosťami v nových
rozhodnutiach sa zaoberať, tieto vyhodnotiť, prijať závery, ktoré následne  daňové orgány dôsledne bez
akýchkoľvek pochybností majú povinnosť zdôvodniť, tak ako im to nariadil súd v zrušujúcom rozsudku.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvádzaných
v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a jednohlasne dospel k záveru po vypočutí účastníkov konania, ako aj
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko rozhodnutia
daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom. K tomuto právnemu záveru dospel súd na základe
vykonaného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správcom dane, ako aj na základe dôvodov
uvádzaných žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí.

Súd  sa vyjadril k jednotlivým námietkam uvádzaných žalobcom v žalobe, pričom vo viacerých dôvodoch
sa stotožnil so závermi žalovaného Finančného riaditeľstva SR.

Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že na základe rozhodnutia FR SR zo dňa 13.01.2014 nemohlo
začať vyrubovacie konanie dňom 03.02.2014 z dôvodu, že protokol Daňového úradu Prešov zo dňa
13.10.2008 za zdaňovacie obdobie marec 2006, na ktorý správca dane v konaní za zdaňovacie obdobie
február 2006 prihliadol nadobudol povahu  nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemohol
byť prerokovaný potom aj protokol Daňového úradu Prešov zo dňa 03.03.2011 za mesiac február 2006
bol takýmto nezákonným dôkazom, k tomuto súd uvádza, že dôvody takto postavené v žalobe nemajú
opodstatnenie, pretože ako vyplýva zo spisového materiálu daňová kontrola za zdaňovacie obdobie
február 2006 začala 18.06.2010, skutočne začala 02.07.2010 a ukončená bola 30.03.2011. Ako vyplýva
z rozsudku NS SR 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v
Prešove pod sp. zn. 2S/34/2011 - 83 zo dňa 14.12.2012 boli v dodatočnom platobnom výmere správcu
dane použité aj zistenia z daňovej kontroly, ktorú vykonal správca dane u žalobcu na dani z pridanej



hodnoty za mesiac marec 2006, pri ktorej prekročil zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly. Túto
vec prejednával Krajský súd v Prešove pod inou spisovou značkou 4S/25/2012, ktorý rozsudok potvrdil
NS SR pod sp. zn. 3Sžf/76/2013, ktorým bola žalobcovi vyrubená DPH za mesiac marec 2006 práve
z dôvodu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a vec vrátil na ďalšie konanie.
Uvedené skutočnosti však nemajú dosah na predmetnú daňovú kontrolu, ktorá bola správcom dane
vykonávaná za zdaňovacie obdobie február 2006, pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu
a tento záver potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/22/2013 daňovú kontrolu za
obdobie február 2006 u daňového subjektu M.I.M. Prešov s.r.o. ukončil správca dane 31.03.2011 podľa
vtedy platnej právnej úpravy zákona č. 511/1992 Z.z. konkrétne § 15 ods. 13 a dňa 01.04.2011  začalo
vyrubovacie konanie, v rámci ktorého správca dane dňa 04.04.2011 vydal dodatočný platobný výmer,
ktorý odvolací orgán FR SR svojim rozhodnutím zo dňa 13.01.2014 pod č. 1100305/1/12319/2014/5057
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane práve na základe právneho názoru vysloveného
krajským súdom pod sp. zn. 2S/34/2011 zo dňa 14.12.2012 a právneho názoru NS SR 3Sžf/22/2013 zo
06.11.2013. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia  NS SR aj tento dospel k záveru, že daňová kontrola
za zdaňovacie obdobie február 2006 nebola vykonaná v rozpore so zákonom a jej dĺžka nepresiahla
zákonom stanovenú lehotu. Na základe uvedeného rozhodnutia FR SR požiadal správca dane o
predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 11 mesiacov a to žiadosťou zo dňa 14.02.2014. Finančné
riaditeľstvo SR na základe tejto žiadosti predĺžilo vyrubovacie konanie oznámením z 03.02.2014 o
330 dní. Upovedomenie o tejto skutočnosti prevzal právny zástupca žalobcu 07.03.2014. Na základe
tejto skutočnosti došlo následne k vydaniu rozhodnutia správcom dane na základe skutočností, ktoré
prevzal správca dane z vykonaného vyrubovacieho konania, ako aj z predchádzajúcich daňových kontrol
február 2006 a marec 2006, ktoré boli vykonané v zákonom stanovenej lehote. Zápisnicu o prerokovaní
pripomienok z 15.12.2014 podpísal právny zástupca žalobcu a na základe tejto bolo vydané rozhodnutie
daňového úradu z 22.12.2014 pod príslušným číslom.  Aj podľa názoru súdu, správca dane postup v
čase výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2006 až do dňa zákonnej lehoty na jej
ukončenie a bol v súlade so zákonom a dôkazy získané v tomto čase nenesú znaky nezákonnosti.
Tieto dôkazy následne použil správca dane aj vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie február
2006 a na základe týchto skutočností žalovaný, takisto ako aj súd považuje postup správcu dane po
doručení právoplatného rozhodnutia FR SR dňa 03.02.2014 správcovi dane za zákonný a námietku
žalobcu uvedenú v žalobe preto považuje za neopodstatnenú, pričom súd dospel k záveru, že správcom
dane bola bezpochyby dodržaná lehota na vyrubenie dane v súlade s obsahom ustanovenia § 45 ods.
2 zákona č. 511/1992 Zb.

Podľa žalobcu v rozhodnutí došlo k zmene právneho posúdenia veci správcom dane, pretože došlo k
spochybneniu identity tovaru, čo je za daného stavu samotnej existencie tovaru v obchodných reťazcoch
medzi dodávateľom SYS-NET  a žalobcom, pričom za tým účelom žalobca uviedol, že správca dane
sa dovtedy nikde nezmieňuje o tom, že daňový subjekt žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti UAB
EMITRA pána V. Rakucevasa, čo nie je pravdivé, pretože žalobca argumentoval aj v žalobe, ako aj
v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, že o toto vypočutie konateľa žiadal a že
dokonca bol ochotný samotnú účasť konateľa spoločnosti UAB EMITRA zabezpečiť na území SR.
Táto skutočnosť ani podľa názoru súdu z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným
nevyplýva.

Správne žalovaný tvrdil, že v spisovom materiáli nie je obsiahnutá žiadosť žalobcu o vypočutie pána
Rakucevasa konateľa spoločnosti UAB EMITRA.  Konateľ spoločnosti síce predložil v odvolaní uvedené
čestné prehlásenie zo dňa 03.07.2006 pri ústnom pojednávaní dňa 06.07.2006, predmetom ktorého
bolo preverovanie žiadosti daňového riaditeľstva zo dňa 30.05.2006 a v predmetnom prehlásení konateľ
spoločnosti UAB EMITRA pán Rakucevas prehlásil, že v roku 2006 prijal na základe zmluvy č.
12/2012/2005 od spoločnosti žalobcu tovar, dokumenty a faktúry č. 200612, 200613, 200615, pričom
počet kusov zariadenia v prehlásení nie je uvedený. Tieto skutočnosti uvedené konateľom Litovskej
spoločnosti v čestnom  prehlásení sú však v rozpore so zisteniami Litovskej daňovej správy, ako aj
z jeho vyjadrením pred Litovskou daňovou správou zo dňa 18.07.2006, ktoré nasledovalo po jeho
čestnom vyhlásení. Z uvedeného dôvodu preto správca dane pri posudzovaní  získaných dôkazov
vychádzal zo skutkového stavu objektívne zisteného Litovskou daňovou správou a z vyjadrení pána
Rakucevaca, ktoré poskytol pred Litovskou daňovou správou pri preverovaní žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácii. K tejto skutočnosti zaujal aj súd  stanovisko ako žalovaný a uvedené skutočnosti
vyhodnotil ako nepodstatné a námietku žalobcu považuje za bezpredmetnú.



Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutím došlo k zmene v právnom posúdení veci založenom zápisnicou zo
dňa 07.11.2014 a spochybnenie identity tovaru je za daného stavu spochybnením samotnej existencie
tovaru v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom SYS-NET  a žalobcom, teda v obchodných vzťahoch
išlo o fiktívne obchody bez reálneho plnenia  a žalobca poukázal na to, že v tovare dodanom do Litvy
išlo o špecifický a nezameniteľný súbor komponentov, v tejto súvislosti aj súd sa stotožnil s názorom
daňových orgánov, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania správcom  dane, pri ktorom správca dane
vychádzal zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom,
nakoľko na preukázanie nároku na odpočítanie dane z tovaru od spoločnosti SYS-NET s.r.o. mal správca
dane pochybnosti a zistil, že tovar bol daňovému subjektu t. j. žalobcovi vyfakturovaný dodávateľskou
spoločnosťou SYS-NET s.r.o., ktorá zdokladovala nadobudnutie strojov od spoločnosti Implicit s.r.o. Za
účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval aj skutočnosti dodania tovaru nielen
v spoločnosti SYS-NET s.r.o. , ale aj v celom reťazci dodávateľov, pretože práve takýmto spôsobom
bolo podľa správcu dane  možné potvrdiť, alebo vylúčiť skutočnú realizáciu deklarovaného obchodu.
Ani jeden z preverovaných dodávateľov nepotvrdil dodanie tovaru. Ing. Krokavec a Ing. Sekerák ako
bývalí konatelia spoločnosti SYS-NET s.r.o. zhodne tvrdili, že tovar nikdy nevideli, nejakú vedomosť o
mieste jeho uskladnenia a popreli aj fyzické prevzatie tovaru a jeho odovzdanie od spoločnosti M.I.M.
Prešov s.r.o. V prípade dodania strojov od spoločnosti BRAVIS a.s. v zdaňovacom období marec 2006
ich existenciu nepreukázala ani jedna zo zúčastnených spoločností. Ak by podľa správcu dane došlo k
reálnym plneniam zodpovedajúcim predloženým faktúram bolo v záujme spoločnosti BRAVIS a.s. alebo
M.I.M. Prešov s.r.o. umožniť správcovi dane fyzickú obhliadku strojov a tým jednoznačne preukázať, že
spoločnosť BRAVIS a.s. skutočne dodala strojné zariadenie spoločnosti M.I.M. Prešov s.r.o. bez ohľadu
na to, odkiaľ mala spoločnosť BRAVIS a.s. stroje k dispozícii. V konaní nie je sporné, že na základe
žiadosti správcu dane o výmenu informácií Litovská daňová správa zistila, že deklarovaný odberateľ
UAB EMITRA Litva nadobudla časť preverovaného tovaru, ktorý jej mal byť dodaný na základe dokladov,
ktorým je podľa fyzickej obhliadky staré, hrdzavé a nepoužiteľné zariadenie. Správca dane nespochybnil
skutočnosti, že stroje, ktoré zistila Litovská daňová správa v spoločnosti UAB EMITRA boli prepravené
do Litvy, ale svojimi zisteniami vyvrátil tvrdenia žalobcu, že išlo o stroje, ktoré mu  dodala spoločnosť
SYS-NET s.r.o. Okrem toho súd poukázal aj na tú skutočnosť, že spoločnosť SYS-NET s.r.o. (a ani
predchádzajúci dodávatelia) nepreukázala a ani nepotvrdila dodanie strojov, čo je potrebné uviesť, že aj
z vyjadrení konateľa žalobcu  je zrejmé, že nemal vedomosť o tom, kde sa predmetné stroje nachádzajú,
napríklad vedel iba, že sú v areály Mäsokombinátu vo Vrútkach, ale ako sa tam dostali, kto ich tam mal
prepraviť odkiaľ a kedy už konateľ spoločnosti žalobcu už uviesť nevedel. Vôbec žiadnu vedomosť o
tom nemali ani konatelia preverovaných dodávateľov a to ani predchádzajúcich dodávateľov. Zároveň
súd musí zdôrazniť, že znakom jednej zo zásady obchodného práva tak, ako to konštatoval aj žalovaný
v rozhodnutí poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti z
toho vychádzali aj daňové orgány, pričom poukázal aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na zásady
obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 6
Daňového poriadku. Súd preto uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

V ďalšej námietke žalobcu, že  v rámci areálu Mäsokombinátu mali prenajaté priestory  viaceré firmy
v reťazci dodávateľov bolo aj podľa názoru súdu bezpredmetné, pretože už len samotný predpoklad,
že predmetom nákupu tovaru, teda kompletného výrobného zariadenia na spracovanie mäsa daňovým
subjektom od dodávateľa BRAVIS a.s. a SYS-NET s.r.o. bolo zariadenie Mäsokombinátu, pričom ako
vyplýva z písomného vyjadrenia Ing. Fízeľovej pri preverovaní strojov deklarovaných na faktúrach,
tieto korešpondovali s majetkom bývalého štátneho podniku  Mäsokombinát je sporné. Žalovaný v
tejto súvislosti uviedol, že preukazovanie nároku na odpočítanie dane nemôže byť založené iba  na
predpokladoch, ale na dôkazoch. Pri preverovaní prepravy tohto tovaru správca dane zistil, že bol
tento tovar nakladaný v areáli Mäsokombinátu Vrútky, kde sa začala aj jeho preprava do Litvy, avšak
správca dane v skutočnosti stroje, ktoré zistila Litovská daňová správa v spoločnosti UAB EMITRA
boli vo Vrútkach naložené a prepravené do Litvy nespochybnil, ale svojimi zisteniami správca dane
vyvrátil tvrdenia žalobcu, že išlo o stroje, ktoré mu dodala spoločnosť SYS-NET s.r.o. Okrem toho, že
spoločnosť SYS-NET s.r.o. nepreukázala a ani nepotvrdila dodanie strojov správca dane ďalej zistil, že
tieto stroje nikdy v areálu Mäsokombinátu vo Vrútkach ani jedna zo spoločností, ktoré dodanie tovaru
mala v predchádzajúcom období uskutočniť a to SAXUM CAMIN s.r.o., Implicit s.r.o. a ani SYS-NET
s.r.o. a nakoniec ani spoločnosť žalobcu neskladovala a ani ich nevlastnila a teda ani nemohli byť



naložené do kamiónov, ktoré ich prevážali následne do Litvy. Pokiaľ konateľ žalobcu tvrdí, že vedel, že
stroje sú v areáli Mäsokombinátu vo Vrútkach, ale nevedel, ako sa tam dostali, kto ich tam prepravil ani
odkiaľ a kedy a vôbec žiadnu vedomosť o tom nemali ani konatelia preverovaných dodávateľov a ani
ich predchádzajúcich dodávateľov.  Správca dane podľa názoru súdu správne pokračoval v zisteniach a
následne zistil, že spoločnosť PEGAS spol. s.r.o., ktorá je vlastníkom priestorov Mäsokombinátu Fatra
Vrútky nadobudla od Mäsokombinátu Fatra s.r.o. okrem pozemkov a stavieb aj hnuteľné veci, medzi
ktoré patrili nerezové vane, rezačky na sadlo, miešačka mäsa, rezačky mäsa, preklápače, vákuové
masírovačky mäsa, elevátory, vákuové narážačky, rámy, udiarne a podobne, ktoré boli podľa zistení na
základe predložených dokladov dňa 30.03.2006 vyradené z účtovnej evidencie a teda v čase nákladky
tzv. tovaru, ktorý mal byť predmetom vývozu tovaru do Litvy existovali.  Konateľ spoločnosti nevedel
uviesť, či sa všetky vyradené stroje ku dňu spísania zápisnici v areáli Mäsokombinátu aj nachádzajú,
pretože stroje nájdené pri fyzickej obhliadke v areáli dňa 03.03.2008 sa identifikovať nedali  a tento
vyradený majetok zatiaľ nebol fyzicky zlikvidovaný, pričom žiaden majetok spoločnosť PEGAS spol.
s.r.o. nepredala.

Tieto skutočnosti napokon potvrdzujú aj vyhotovené fotografie Litovskou daňovou správou, ku ktorým
síce žalobca uviedol, že o ich existencii sa dozvedel až zo zápisnice zo dňa 07.11.2014 a napriek tomu,
že boli súčasťou prvej odpovede na medzinárodné informácie z 21.08.2006, avšak ani táto skutočnosť
nemení nič na fakte, že správca dane stav strojov zistených fyzickou obhliadkou Litovskou daňovou
správou považoval aj on ako stroje staré,  hrdzavé a nepoužiteľné popísané slovne aj fotografiami, čo v
podstate potvrdzoval taký stav zariadení, ktorý bol zistení pri obhliadke v Litve a samotný žalobca tento
stav nespochybňoval. Uvedené fotografie správca dane spomínal z dôvodu, že v rámci súčinnosti s
agentúrou NKA  bol získaný aj ďalší dôkazný prostriedok a to znalecký posudok zo dňa 24.01.2014 pod
č. 1-STR/2014 vyhotovený práve na základe predmetných fotografií, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
išlo o staré hrdzavé a nepoužiteľné zariadenie, ktoré aj podľa vyjadrenia Litovskej daňovej správy boli v
takomto stave. Správca dane pokiaľ zistil pri miestnom zisťovaní dňa 03.03.2008, že spoločnosť PEGAS
spol. s.r.o. nadobudla od Mäsokombinátu Fatra s.r.o. nerezové hnuteľné veci, teda veci zhotovené
z ocele odolnej proti korózii, ktorá je základným materiálom zariadení pre potravinársky priemysel
žalobca argumentoval výpoveďou pána Budoša zo dňa 11.03.2014,  ktorý neuvádzal, že zariadenie
Mäsokombinátu bolo nepoužiteľné z dôvodu, že bolo staré a hrdzavé, ale z dôvodu, že nezodpovedalo
Európskym normám podľa súdu nič nemení na skutočnosti, že strojné zariadenie, ktoré bolo vyvezené
do Litvy bolo staré, hrdzavé a nepoužiteľné.
Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že svedok Miroslav Budoš vo svojej výpovedi z
11.03.2014 uviedol aj to, že pôvodne chcel podnikať v odvetví spracovania mäsa, ale preto, že zariadenie
nezodpovedalo Európskym normám prestal byť konateľom spoločnosti Mäsokombinát Fatra s.r.o.,
avšak sa stal konateľom Mäsokombinátu Fatra s.r.o. až v roku 2004, teda potom, ako boli stroje
touto spoločnosťou odpredané odberateľovi PEGAS spol. s.r.o. a jeho tvrdenie nevyvracia ani zistenú
skutočnosť, že stroje boli staré a hrdzavé. Okrem iného konateľ spoločnosti PEGAS spol. s.r.o. Ján
Mádel od 02.02.2003  vypovedal vo veciach ako svedok, že spoločnosť PEGAS spol. s.r.o. celý objekt
Mäsokombinátu Fatra kúpila od spoločnosti, ktorej názov si nepamätá a to ešte predtým, ako on vstúpil
do tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že kúpou Mäsokombinátu sa zakúpili aj všetky zariadenia, ktoré už v
tom čase boli nefunkčné, hrdzavé, nepoužiteľné mali nulovú účtovnú hodnotu a boli porozhadzované na
rôznych miestach v areáli, pričom stroje mali len šrotovú cenu, nezaujímal sa o ne pre ich nepoužiteľnosť
vo výrobe a že stroje nikomu nedali, nedarovali, ani ich nedali do šrotu, tzn. že boli v čase predmetného
odvozu strojného zariadenia do Litvy v areáli Mäsokombinátu Vrútky. Túto skutočnosť nevyvracia ani
jedna svedecká výpoveď bývalých konateľov, ani samotného žalobcu. Žalobnú námietku žalobcu súd
preto neakceptoval.

K námietkam žalobcu, že ako daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré
sám tvrdí, súd je toho názoru ako vyslovili daňové úrady v rozhodnutiach, pričom poukázal na to, že
v predmetnom konaní žalobca mal preukázať aj tie skutočnosti,  ktoré správca dane   zdôraznil v
rozhodnutí a to preukázanie takých skutočností, ktoré sa vzťahujú na dôkaznú povinnosť iných subjektov.
Pokiaľ správca dane uskutočnil preverovanie preukázania dodania tovaru u všetkých dodávateľov v
reťazci SAXUM CAMIN s.r.o., Implicit s.r.o., SYS-NET  s.r.o. poukázal pritom získanými dôkazmi na to,
že dodanie tovaru sa neuskutočnilo, teda vlastnými dôkazmi vyvrátil tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru,
z ktorého si uplatnil žalobca odpočítanie dane. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodávateľ daňového subjektu
t. j. jednoznačne nepreukázal nákup tovaru od svojich dodávateľov vôbec nevylučuje, že spoločnosť
SYS-NET s.r.o. týmto tovarom skutočne disponovala a že medzi dodávateľmi a žalobcom k dodávke



tovaru došlo, žalovaný dospel k záveru, že nepovažuje rovnako ako aj súd tieto námietky žalobcu za
opodstatnené, pretože konatelia spoločnosti SYS-NET s.r.o. potvrdili len formálne vystavenie a prijatie
faktúr za dodanie strojov,  ale reálny nákup a dodanie strojov nepreukázali, pretože stroje nikdy fyzicky
nevideli. Čo sa týka konkrétneho dodávateľa  Implicid s.r.o. jeho konateľ potvrdil len vystavenie dokladov
k plneniu zmluvy, ktorej predmetom malo byť dodanie preverovaných strojov a uviedol, že si nepamätá,
či vôbec došlo k uskutočneniu plnenia zmluvy.  Konateľ spoločnosti KASCOM s.r.o. bol v čase údajného
dodania strojov pre spoločnosť IMPLICIT s.r.o. vo výkone trestu odňatia slobody a podľa jeho vlastného
vyjadrenia spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a on ako konateľ nesplnomocnil žiadnu osobu na
zastupovanie spoločnosti. Ďalej konateľ spoločnosti SAXUM CAMIN s.r.o. pri ústnom pojednávaní na
daňovom úrade najprv uviedol, že si nepamätá, či obchody uskutočnil, pri výpovedi na polícii uviedol, že
faktúry vystavoval na pokyn inej osoby, predmet fakturácie mu nie je známy a nikdy nepočul o strojoch
na spracovanie mäsa a za spoločnosť v podstate vystupoval ako tzv. biely kôň. Fakticky ani jeden z
konateľov  nebol vo svojich vyjadreniach bez pochybností. Z porovnania ich výpovedí vyplynul podľa
daňových orgánov jednoznačný záver, že obchod tak ako bol deklarovaný na vystavených faktúrach a
súvisiacich dokladoch nebol uskutočnený, s čím sa stotožnil aj súd pri svojom závere. Správca dane
spochybnil podstatu celého obchodu už od začiatku zisteného reťazca dodávateľov, keď jednoznačne
vyvrátil dodanie tovaru zo strany spoločnosti SAXUM CAMIN s.r.o. pre ďalšieho odberateľa.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že predloženými dokladmi, faktúrami a dodacími listami splnil svoju dôkaznú
povinnosť a namietal pritom závery správcu dane, že nešlo o technológiu nakúpenú od dodávateľa SYS-
NET s.r.o., ale že išlo o identickú technológiu nakúpeného od iného neidentifikovateľného dodávateľa
podľa žalobcu sú tieto závery správcu dane založené na domnienkach a tovar, ktorý bol žalobcom
dodaný do Litvy, išlo o tovar, ktorý bol nakúpený od spoločnosti SYS-NET s.r.o. súd k tejto námietke
uviedol, že v daňovom konaní pokiaľ platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia je povinnosťou
správcu dane vyhľadať a zistiť všetky skutočnosti tak v prospech daňového subjektu, ako aj na
zabezpečenie fiškálneho záveru z daňovej povinnosti. V tomto ohľade povinnosťou správcu dane
bolo tieto nároky žalobcu ako daňového subjektu prerokovať, umožniť platiteľovi existenciu preukázať
dôkazmi a sám zabezpečiť len dôkazy, ktoré podľa zákona nemá predložiť daňový subjekt. V tejto
súvislosti správca dane vyslovil záver, že ide o technológiu nakúpenú od iného neidentifikovateľného
dodávateľa, pričom netvrdil, že nešlo o technológiu nakúpenú od dodávateľa SYS-NET s.r.o., ktorá bola
následne v areáli Mäsopriemyslu Vrútky a prepravená Litovskej spoločnosti UAB EMITRA. Avšak, ak
by to mali byť tie stroje, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, tak by tieto stroje najprv museli
byť vo vlastníctve predchádzajúcich dodávateľov a to spoločnosti SAXUM CAMIN s.r.o., ktorá bola na
samom počiatku reťazca, následne vo vlastníctve spoločnosti IMPLICIT s.r.o. a následne vo vlastníctve
spoločnosti SYS-NET s.r.o., ktorá vlastne tieto stroje predala žalobcovi. Uvedené sa však v konaní
nepreukázalo, pretože tieto stroje v predmetnom čase vlastníka nezmenili, pretože spoločnosť PEGAS
spol. s.r.o. nikdy nikomu tieto stroje nepredala a ani ich nedarovala.

Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že nič nebránilo správcovi dane, aby za účelom čo najúplnejšieho
zistenia skutkového stavu samostatne vykonal dôkazy pri dodržaní práv daňového subjektu a predvolal
opätovne svedkov Ing. Mádela a Budoša, pretože tieto dôkazy neboli v daňovom konaní vykonané
správcom dane, správne reagoval na túto námietku tak správca dane, ako aj žalovaný, ktorý
nepovažoval uvedenú námietku daňového subjektu za opodstatnenú, pretože správca dane v konaní
postupoval v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého dbal, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. V zmysle citovaného ustanovenia ako
dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre
správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
správca dane dôkazy v podobe svedeckých výpovedí vykonaných príslušnými orgánmi PZ získal v
súlade s § 26 Daňového poriadku. Pri všetkých úkonoch, ktoré sám správca dane vykonal vo veci
vypočutia svedkov a to bývalých konateľov spoločnosti SYS-NET s.r.o., prepravcov pána Dévalda a
pána Bombu, ako aj M. Mikuláša , bývalého konateľa spoločnosti  SAXUM CAMIN s.r.o. a Ing. Holuba
bývalého konateľa spoločnosti IMPLICIT s.r.o. mohol žalobca využiť svoje právo a klásť svedkom otázky,
pretože o každom jednom úkone bol správcom dane upovedomený. Túto žalobnú námietku preto súd
považuje za bezpredmetnú.
Vzhľadom k tejto námietke  súd poukazuje na právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžf/29/14
zo  dňa 26.10.2015, v ktorom NS SR konštatuje, že uvedený postup správcu dane bol v súlade
so zákonom a pokiaľ daňové orgány vychádzali z dôkazov zhromaždených nielen v daňovom, ale
v trestnom konaní a na ich základe dospeli k záveru, ako tomu bolo v tomto konaní vynaloženie
podľa názoru NS SR daňové orgány postupovali pri vyhodnotení dôkazov v súlade so zásadou



voľného hodnotenia dôkazov, pričom prihliadali na všetky dôkazy, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo,
pričom vykonali všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Záver, ku ktorému
dospeli je výsledkom logickej úvahy a ich rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. V súlade s uvedeným právnym názorom preto považuje aj súd uvedenú námietku žalobcu
za bezpredmetnú.

V závere rozsudku aj súd poukazuje na zákonnú úpravu preukazovania oprávnenosti nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúcu z ustanovení § 49 až 51 zákona č. 522/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov, ktorá určila prísne podmienky, ktoré musia byť pri uplatnení odpočítania
dane platiteľom dane splnené. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy
v prvom rade vedené v preukázaniu uskutočnenia dodania tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti z
dodaného tovaru a teda jeho existencie. Pri preukázaní opaku je potom z hľadiska vzniku práva na
odpočítanie dane irelevantné, či  dodávateľ uvedený na faktúre poprie alebo potvrdí jeho vyhotovenie.
Správca dane aj podľa názoru súdu svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania
a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov.

Čo sa týka aplikácie jednotlivých rozsudkov Európskeho súdneho dvora v tejto súvislosti sa súd stotožnil
so závermi žalovaného, že pokiaľ podľa rozsudku z  12.01.2006 v spojených veciach C - 354/03, C -
355/03 a C - 484/03 plnenia, ktoré  nie samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH predstavujú
dodávku  tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani, konajúcou ako takou a hospodársku činnosť,
ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného
subjektu, ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo
na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto
platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej
hodnoty zaplatené na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, v ktorej sú tieto
plnenia súčasťou je iné plnenie, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré
je bez toho, aby to platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
Ako žalovaný konštatoval vo veciach C - 439/04 a C - 440/04 Súdny dvor ES uvádza, že ak vo svetle
objektívnych skutočností sa preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo
musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,
prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.
Žalovaný teda správne dospel k záveru, že aplikácia uvedených rozsudkov ESD v danom prípade
nie je možná, pretože dôvodom neuznania odpočítania dane z predmetných faktúr je skutočnosť, že
tovar dodaný nebol, teda pri ňom nevznikla daňová povinnosť a teda ani nárok na odpočítanie dane.
Obidva rozsudky na rozdiel od daného prípadu pritom vychádzajú z faktu, že dodanie tovaru bolo
uskutočnené. V dôsledku toho je teda irelevantné dokazovanie, že u iného daňového subjektu došlo
k podvodnému konaniu, ktoré je podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2010, na
ktoré žalobca poukazuje na správcovi dane resp. na  orgánoch činných v trestnom konaní, ako aj
dokazovanie, či daňový subjekt vedel, alebo nevedel, alebo musel alebo nemohol vedieť, že sa svojou
kúpou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Ako vyslovil Krajský súd v
Prešove na predmetnú vec je potrebné aplikovať rozsudok NS SR pod sp. zn. 3Sžf/19/2010, podľa
ktorého možnosť alternatívnych dôkazov je prípustná iba v prípade, že nimi nie je narušené právne a
jednoznačné uplatňovanie DPH a ak súčasne aplikáciou alternatívnych dôkazov nehrozí daňový únik,
resp. vyhýbanie sa daní, alebo zneužitie dane. Dôkazné bremeno je n daňovom subjekte, ktorý sa
dovoláva alternatívnych dôkazov (takýmto dôkazom je tvrdenie žalobcu, že tovar, ktorý nadobudol od
svojich dodávateľov vyviezol do Litvy).
Podľa názoru súdu správca dane nespochybnil skutočnosti, že stroje, ktoré zistila Litovská daňová
správa v spoločnosti UAB EMITRA Vilnius boli vo Vrútkach naložené a prepravené do Litvy. Svojimi
zisteniami však vyvrátil tvrdenia žalobcu, že išlo o stroje, ktoré mu dodala spoločnosť SYS-NET s.r.o.
Okrem toho spoločnosť SYS-NET s.r.o. nepreukázala a ani nepotvrdila dodanie strojov, čo správca
dane  preukázal zistením, že tieto stroje nikdy v areáli Mäsokombinátu vo Vrútkach ani  jedna zo
spoločností SAXUM CAMIN s.r.o., IMPLICIT s.r.o., SYS-NET s.r.o. a M.I.M. Prešov s.r.o. neskladovala,
teda ani nemohli byť naložené do kamiónov, ktoré ich prevážali do Litvy. V tejto súvislosti aj súd rovnako
ako daňové orgány poukázal na jednotlivé výpovede žalobcu, ako aj konateľov a bývalých konateľov
jednotlivých spoločností a svedkov, ktorí boli v daňovom konaní vypočutí.



Na základe zisteného skutkového stavu potom alternatívny dôkaz nemožno považovať za relevantný
dôkaz toho, že tovar, z ktorého žalobca uplatnil odpočítanie dane, teda tovar, ktorý podľa jeho tvrdení
nadobudol od svojich dodávateľov je tým istým tovarom, ktorý bol dodaný do Litvy.

Podľa názoru súdu správne správca dane nepriznal nadmerný odpočet v sume 177.007,90 Eur a
správne bol priznaný nadmerný odpočet v sume 589,59 Eura.

V predmetnom konaní postupoval správca dane v súlade so zákonom, pričom sa riadil právnym názorom
vysloveným v rozsudku  Krajského súdu  Prešov sp. zn. 2S/34/2011-83 zo dňa 14.12.2012 v spojení s
rozsudkom NS SR 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013 a vo vyrubovacom konaní po vykonaní dôkazov na
ktoré súd poukázal rozhodol. S dôrazom na závery výsledkov vyrubovacieho konania správca dane na
základe zisteného skutkového stavu  vydal rozhodnutie v súlade s o zákonom, ktoré bolo dôkladne a
postačujúco odôvodnené pre vyslovenie názoru súdu, že daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom.

Senát krajského súdu o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a
vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešný náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že
žalovaný aj pri úspechu náhradu trov konania zo zákona nemá.

Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}