Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/725/2014 z 30. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 12Co/725/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6312205436.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/725/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6312205436.2 | 2016-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 387 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 52 OZ, § 39 OZ, § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df853841-71cc-4e7c-874e-d53ca2ace4ce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6312205436.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/725/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205436
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312205436.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore
žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.223.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova
8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanej: R. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
T. XXX/XX, XXX XX D. N. S., za účasti OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040
13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, IČO: 42 247 268 (vystupujúceho 30. 06. 2016 v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej), právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom
Budapeštianska č. 8, Košice, o zaplatenie 362,85 Eur s prísl., na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/380/2012-139 zo dňa 22. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, IČO: 42
247 268 (vystupujúce do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej) m á n á r o k na
náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. júla
2014 žalobu zamietol (prvý výrok), žalovanej nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť, aby (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nahradil trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 90,06 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (tretí výrok).
1.2 Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 362,85 Eur s
príslušenstvom na tom právnom základe, že právny predchodca žalobcu Telefónica Slovakia, s. r. o.
(pôvodne Telefónica O2 Slovakia, s. r. o.) dňa 11. 10. 2007 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pripojení
č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Povinnosťou
žalobcovho právneho predchodcu bolo poskytovať služby telefónneho pripojenia, povinnosťou žalovanej
platiť odplatu za dohodnuté služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry na celkovú
sumu 362,85 Eur, ktorú žalovaná nezaplatila.
1.3 Podaním zo dňa 19.02.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej, a to OZ právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, ktorého vstup do konania pripustil okresný súd
so súhlasom žalovanej uznesením č.k. 5C/380/2012-104 zo dňa 14. 03. 2014 v spojení s uznesením
č.k. 5C/380/2012-124 zo dňa 05. 05. 2014. Vedľajší účastník na strane žalovanej namietol premlčanie
nároku, ku ktorému sa pripojila aj žalovaná.



1.4 Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o
neplatnosti právneho úkonu, § 52 ods. 1 o spotrebiteľskom práve, ustanovenia upravujúce premlčanie a
zmluvnú pokutu. Okrem toho okresný súd vychádzal z ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách a § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Dokazovaním vykonaným obsahom uzatvorenej zmluvy mal okresný súd preukázané, že žalovaná sa v
dodatku k zmluve zaviazala pre prípad nesplnenia si povinností zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 329,07
Eur. Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 4,78 Eur faktúrou č. 1000038040 zo dňa
04. 11. 2007 so splatnosťou do 18. 11. 2007, sumu 21,58 Eur faktúrou č. 1000247348 zo dňa 05. 01.
2008 so splatnosťou do 11. 02. 2008, faktúrou č. 1000100499 zo dňa 02. 12. 2007 so splatnosťou do
17. 12. 2007 sumu 7,42 Eur a faktúrou č. 5100134029 zo dňa 17. 04. 2008 so splatnosťou do 24. 04.
2008 sumu 329,07 Eur. Okresný súd poukázal na vzťah špeciality Občianskeho zákonníka a zákona
č. 610/2003 Z. z., v ktorom nie je upravené premlčanie. Ustálil, že vzhľadom na splatnosť jednotlivých
faktúr (posledná bola splatná 24. 04. 2008) a na podanie žaloby dňa 22. 06. 2012 uplynula všeobecná
trojročná premlčacia doba určená Občianskym zákonníkom, preto žalobu z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zamietol.
1.5 Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku konštatoval, že pokiaľ žalobca v priebehu konania
uzatvoril so žalovanou 18. 03. 2013 dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ide o nekalú
obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalobcu a narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správania priemerného spotrebiteľa. Uznať možno aj premlčaný
dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky uznania dlhu len vtedy, ak dlžník vedel,
že dlh bol v čase uznávacieho prejavu premlčaný, čo žalobca nepreukázal a zo samotnej dohody
o uznaní dlhu nevyplýva, že žalovaná o tejto skutočnosti mala vedomosť. Okresný súd uviedol, že
s najväčšou pravdepodobnosťou je možné predpokladať vylúčenie záujmu spotrebiteľa, ktorý by mal
vedomosť o skutočnom stave veci, na uznaní záväzku, a tým aj na predĺžení premlčacej lehoty pri
premlčanej pohľadávke, pokiaľ by o tom vedel. Z dohody o uznaní dlhu nie je zrejmé, že žalovaná mala
vedomosť o premlčaní dlhu, čo nasvedčuje porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi
zo strany žalobcu, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Okresný súd zdôraznil, že žalobca
dal žalovanej podpísať túto dohodu až v priebehu súdneho konania a pár dní po tom, ako mu bol zo
strany súdu oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania; z tohto hľadiska je dohoda o uznaní
záväzku so splátkovým kalendárom ako nekalá obchodná praktika neplatná.
1.6 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Žalovaná bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, ale žiadne trovy jej nevznikli a ona si ich neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. S poukazom
na § 93 ods. 4 O. s. p. a úspech žalovanej v konaní súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania
(pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Ide o trovy právneho zastúpenia vo výške
90,06 Eur (za 2 úkony právnej služby po 26,56 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k
návrhu zo dňa 02.05.2013, za odvolanie proti uzneseniu zo dňa 27.03.2014 13,28 Eur, 2 x režijný paušál
za rok 2013 po 7,81 Eur, 1 x režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur všetko v zmysle § 10, § 13a ods. 2
písm. b) v znení účinnom od 01.07.2013, § 14 ods. 1 písm. a), b v znení účinnom do 30.06.2013, § 15,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Za odvolanie proti uzneseniu o nepripustení vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktoré nie je odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej súd nepriznal odmenu
vo výške 26,56 Eur, ale vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2 písm. b)
vyhlášky 655/2004 Z.z..

2.1 Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie odôvodnené tým, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p., pretože
pochybil pri posúdení písomného uznania dlhu žalovanou. Uviedol, že žalovaná v písomnej dohode
o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom uzatvorenej 18. 03. 2013 uznala svoj dlh vzniknutý z titulu
nezaplatených telekomunikačných poplatkov čo do právneho dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu bolo ako
jednostranný právny úkon zhotovené v písomnej forme, je podpísané žalovanou, obsahuje kauzu vzniku
dlhu, výšku dlhu aj prísľub žalovanej zaplatiť ho vo forme poskytnutej platobnej výhody. Žalovaná v
konaní pred súdom prvej inštancie podpísanie tejto dohody nespochybnila a nespochybnil ani vôľu svoj
dlh splatiť. Aj z označenia predloženého listinného dôkazu je zrejmé, že ide o uznanie dlhu. Žalovaná
v pozícii priemerného spotrebiteľa musela vedieť, že listina, ktorú podpisuje, je dohodou o uznaní dlhu
so splátkovým kalendárom. Nezodpovednosť a ľahkovážny prístup z jej strany nie je možné vykladať



v jej prospech ani v postavení spotrebiteľa. Dohoda o uznaní záväzku je zabezpečovacím inštitútom,
nie nekalou obchodnou praktikou.
2.2 Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru nijako nezdôvodnil, v čom
má spočívať nedostatok odbornej starostlivosti na strane jeho právneho predchodcu, a v čom bolo
narušené správanie žalovanej ako spotrebiteľky. Rozhodnutie okresného súdu odvolateľ považuje za
nepreskúmateľné, najmä ak svoje závery pre meritórne rozhodnutie súd vyhodnotil len na základe
listinných dôkazov bez vypočutia žalovanej. Zdôraznil, že súdu neprislúcha hodnotiť, čo je pre účastníka
konania výhodné a čo nie, čím dochádza k narušovaniu zásady kontradiktórnosti konania. Žiaden
právny predpis neukladá povinnosť veriteľovi pohľadávky osobitne upozorňovať dlžníka na premlčanie.
Uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ k založeniu plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel, alebo nevedel
o premlčaní pohľadávky žalobcu. Z ust. § 558 OZ a 110 ods. 1 druhá veta OZ vyplýva, že uznanie
premlčaného dlhu má za následok len predpoklad trvania dlhu v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno sa
presúva na dlžníka. Ustanovenie § 558 OZ nerozoberá dopad uznania premlčaného dlhu bez vedomosti
osoby, ktorá dlh uznáva, na plynutie premlčania pohľadávky. Nová 10-ročná premlčacia doba začína
plynúť priamo zo zákona bez ohľadu na to, či spotrebiteľ vykonal uznávací prejav, alebo nie. Neexistuje
žiaden rozumný logický dôvod pre odklonenie sa od konštantnej judikatúry, poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/47/2013 z 29. 01. 2014. Uplatnil si proti žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na jej strane náhradu trov prvostupňového konania aj konania odvolacieho
z titulu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej pomoci - odvolanie, náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné a 20
% DPH, spolu vo výške 41,52 Eur.

3. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Občiansky zákonník
do 31. 12. 1991 podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval, ustanovenie § 558 bolo
zavedené až novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01. 01. 1992. Po tejto zmene
sú právne následky viažuce sa na plynutie 10-ročnej premlčacej doby závislé od toho, či dlžník o
premlčaní vedel, alebo nie. Pohľadávka žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 327,07 Eur
vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola za neprijateľnú viackrát vyhlásená súdom,
teda je neplatná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/19/2012 z 29. 03.
2012. Uviedol, že uplatnená zmluvná pokuta predstavuje neprimeranú sankciu z hľadiska času, pretože
žalobca vôbec nerozlišuje situáciu, keď dôjde k ukončeniu zmluvy v dôsledku nezaplatenia sumy napr.
1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti oproti prípadu, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý
mesiac viazanosti. Súd právoplatne zakázal právnemu predchodcovi žalobcu používať a uplatňovať túto
zmluvnú pokutu, čo vyplýva aj z § 53a ods. 1 OZ v spojení s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR. Povinnosť
zdržať sa uplatňovania nekalej zmluvnej podmienky zaväzuje aj súčasného žalobcu. Z neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemôžu vzniknúť medzi žalobcom a žalovanou žiadne právne následky. Nárok
žalobcu na zaplatenie 329,07 Eur vôbec nevznikol. Platne uznať je možné iba platný záväzok, preto je
uznanie dlhu zo strany žalovanej neplatné. Navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a priznať vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 34,60 Eur, a to za jeden úkon právnej služby 26,56 Eur a
tzv. režijný paušál 8,04 Eur.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie).

6. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach
daných odvolaním, v rozsahu určenom v § 379 - 381 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok napadnutý odvolaním podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia,
nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým



rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP)
v zásade stotožňuje s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a
ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP. Závery súdu prvej inštancie sú nielen racionálne, ale aj spravodlivé. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto reaguje len na zásadné na
argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

8. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu podpísaním dohody o uznaní dlhu so splátkovým
kalendárom zo dňa 18. 03. 2013 nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia
premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Žalobca mal znenie vyhlásenia o uznaní záväzku pripravené
vopred a predložil ho žalobkyni na podpis počas tohto súdneho konania (začatého 22. 06. 2012),
po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, z ktorého mohol vzhľadom na jeho účasť v
množstve obdobných súdnych sporov usudzovať, že dôjde k vzneseniu námietky premlčania. Odvolací
súd takýto postup žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase podpisu dohody o uznaní dlhu
so splátkovým kalendárom. Zabezpečovací inštitút uznania záväzku sám osebe v rozpore s dobrými
mravmi nie je, v rozpore s dobrými mravmi je konanie žalobcu ako dodávateľa, keď pod vplyvom
hrozby vznesenia námietky premlčania kontaktoval počas súdneho konania žalovanú a využil výraznú
nerovnosť v postavení zmluvných strán týkajúcu sa ich právnych vedomostí, najmä účinkov uznania
dlhu. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti
žalovanej spotrebiteľky. Pri uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostane, alebo
ktorému je adresovaná. Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je formulárovým ošetrením
vzniknutého krízového stavu, kedy bol spotrebiteľke na podpis predložený zdanlivo výhodný formulár
o splátkach. Pri vyhodnocovaní tejto praktiky súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady 2005/29 bod 18 Preambuly). Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme
vyššej kvality života ľudí. Skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10 ročnej premlčacej lehoty. Nie je to
žalovaná spotrebiteľka, kto sa správal nezodpovedne. Na rozdiel od iných podobných sporov dohoda
o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom neobsahuje ani len text o vedomosti žalovanej o premlčaní
dlhu. Zámerom žalobcu bolo dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky. Žalobca vyhľadal žalovanú v mieste
jej trvalého bydliska, keďže ako miesto uzatvorenia dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so
splátkovým kalendárom z 18. 03. 2013 je uvedené miesto trvalého bydliska žalovanej D. N. S.. Pri
uzavretí tejto dohody teda neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, preto bola námietka
premlčania vznesená dôvodne. K splatnosti najneskôr zročnej faktúry došlo 24. 04. 2008, žaloba bola
podaná 22. 06. 2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby určenej v Občianskom
zákonníku, ktorým sa spravuje právny vzťah zmluvných strán. Odvolací súd poukazuje na bohatú
judikatúru vydanú v konaniach o ochrane spotrebiteľa, hodnotiacu dohodu o uznaní dlhu so splátkovým
kalendárom ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá napĺňa nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa aj možné riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa (príkladmo rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/33/2013 alebo sp. zn. 8Co/127/2013, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn 2MCdo/5/2015 z 30. 05. 2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10Co/329/2015).

9. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu OZ právna pomoc spotrebiteľom vystupoval v tomto
konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej spotrebiteľky využijúc oprávnenie dané ustanovením §
93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. Vedľajší účastník mal právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, ktoré realizoval v rámci civilného súdneho konania zabezpečením si kvalifikovaného právneho
zastúpenia splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Mal potom aj právo na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia s poukazom na § 137 ods. 1 O. s. p., keďže právo na náhradu
trov konania vzniklo žalovanej, na strane ktorej v konaní vystupoval.



10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
(prvý výrok) aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania (druhý výrok a tretí výrok) podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v odvolaní nenamietal priznanie
trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej ani ich výšku, preto sa odvolací súd touto otázkou
nezaoberal.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaná a OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, IČO:
42 247 268 (vystupujúce do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej) boli v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešní a vzniklo im proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, odvolací
súd jej ich preto nepriznal. Vedľajší účastník vystupujúci do 30. 06. 2016 na strane žalovanej si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol o jeho nároku kladne. V zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).