Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/4/2014 z 28. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. januára 2014, sp. zn. 6CoE/4/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8204113244.1 Krajský súd Prešov | 6CoE/4/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8204113244.1 | 2014-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 207 ods. 2 OSP, § 207 ods. 3 OSP, § 93 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/21e6f9e4-3e4e-48b1-b145-cc1251b37216 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8204113244.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204113244
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8204113244.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti povinnej H. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane povinného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove,
Nám. SNP 7, o vymoženie 159,33 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er 205/2004-27 zo dňa 17.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania tak, že vstup vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na stranu povinného pripúšťa.

II. Odvolacie konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vstup Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka nepripustil a exekúciu
zastavil. Posledným výrokom vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekúcie.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol konanie prerušiť
a predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS navrhlo uznesenie v napadnutom výroku o jeho nepripustení zmeniť a vstup do
konania pripustiť alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa je dôvodné.

Podaním zo dňa 8.11.2013 doručeným Okresnému súdu Prešov sa oprávnený vyjadril, že na podanom
odvolaní netrvá a žiada, aby súd na uvedené neprihliadal. Odvolací súd s poukazom na ust. § 41 ods.
2 O.s.p. podanie oprávneného považoval podľa jeho obsahu ako späťvzatie odvolania.

Podľa ust. § 207 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), dokiaľ
o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať
znova.



Podľa ust. § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Na základe uvedeného odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní oprávneného zastavil.

Prvostupňový súd nebol dôsledný pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Naviac
argumenty o nepripustení vstupu Združenia sa zdajú byť vo svetle práva Európskej únie neudržateľné.

Prvostupňový súd pojmovo vylúčil v exekučných veciach vedľajšieho účastníka. Uviedol, že účelom
vedľajšieho účastníctva je pomôcť účastníkovi, nakoľko sa nepriamo rozhoduje o jeho právach.

Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho
účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade
právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnickej osoby, ktorej cieľom
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na
ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna
úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má
za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu
ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje
rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem
na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Návrhom vedľajšieho účastníka na zastavenie konania sa súdu pripomenula ex offo súdna kontrola
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Asturcom;
C-40/08). V predmetnej veci prvostupňový súd udelil poverenie (čl. 13) dňa 12.10.2004 a viac ako 8
rokov vykonáva exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej na základe neplatnej plnej moci.

Vedľajší účastník upozornil na dôležité okolností prípadu. Súdna kontrola zmluvných klauzúl v
spotrebiteľskej zmluve sa má vykonať obdobne ako v režime vnútroštátnych pravidiel verejného
poriadku vždy za každých okolností (C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

Niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie procesného kódexu práve ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.
(v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). V exekučnom konaní vedenom na základe notárskej zápisnice sa
posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní Nejde teda len o aspekt vymoženia bez
ďalšieho. Najmenej v upozornení a podnetoch vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj vo
vykonávacom súdnom konaní.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke
položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta:

Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup
združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“



Zákonom by mohol členský štát vylúčiť vedľajšie intervencie v exekučných konaniach. Slovenská
republika vylúčila vedľajšiu intervenciu len v § 93 ods. 1 O.s.p. (rozvod, neplatnosť manželstva a jeho
existencia). Systematika pritom podporuje záver, že ak zákonodarca explicitne vedľajšiu intervenciu
nevylúčil priamo v ustanoveniach Exekučného poriadku a v jedinom ustanovením Občianskeho
súdneho poriadku obsahujúcom vylúčenie to neurobil, niet dôvod na záver, že zákonodarca sledoval
vylúčenie vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 vníma vedľajšiu intervenciu (§ 93 ods.
2 O.s.p.) ako úpravu založenú na čl. 8 cit. smernice Rady 93/13/EHS.

„Smernica 93/13/EHS nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľa musia mať právo vstupovať
do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 uvedenej
smernice priznáva takýmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov
spotrebiteľov. Smernica teda mlčí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľa v individuálnych
sporoch. Toto mlčanie sa však v žiadnom prípade nemá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku
8 smernice 93/13/EHS jasne vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktorú sú priaznivejšie
pre spotrebiteľov ako tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie
vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní.“

K problematike vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní zaujal stanovisko Najvyšší súd SR (Rc
12/2013). Odvolací súd sa z hore uvedených dôvodov odklonil od tohto stanoviska, ktoré vychádza z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2008 sp. zn. 1Cdo 106/2008. Najvyšší
súd v uvedenom rozhodnutí ako súd dovolací posudzoval rozhodnutia nižších súdov z obdobia pred
zapracovaním inštitútu vedľajšej intervencie v kolektívnom záujme (§ 93 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol do
procesného kódexu doplnený novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15.10.2008.
Súdy v tomto období, ale aj teória práva a odborná literatúra pochopiteľne nemohli vychádzať z nového
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ku ktorému pred jeho schválením neexistovala žiadna odborná diskusia.
Ako už odvolací súd uviedol, bolo by problematické bez zodpovedania prejudiciálnej otázky vylúčiť tento
inštitút absolútne, ak je ďalším nástrojom na naplnenie cieľa v čl. 8 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13 ES
v rámci kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Nemožno prehliadnuť, že možnosť vedľajšej intervencie
v exekučnom konaní s určitými obmedzeniami nie je vylúčená ani v názoroch sudcov najvyššieho súdu
(porov. odlišné stanovisko JUDr. Rudolfa Čirča napr. vo veci 6Cdo 207/2011).

Ako ukazuje predmetná vec, k vedľajšej intervencii a k dosiahnutiu toho, aby súd s výrazným časovým
odstupom pristúpil k ex offo súdnej kontrole aj v materiálnom zmysle výkonu spravodlivosti, postačilo
poznať zo strany združenia spisovú značku a podať návrh z pozície vedľajšieho účastníka na zastavenie
exekúcie. Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z
hľadiska jeho získania značne problematické, ak nie takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom
mieste). Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je efektívnym prostriedkom
ochrany spotrebiteľa a môže predísť aj náhradám škody proti štátu pre porušenie unijného práva.

Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne
neprípustnosť takéhoto postupu. Keďže v odvolacom konaní oprávnený namietal neprípustnosť



vedľajšieho účastníka, odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o nepripustení vedľajšieho
účastníka do konania tak, že jeho vstup do konania pripustil (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.