Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/33/2013 z 22. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. mája 2013, sp. zn. 2To/33/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3108011459.2 Krajský súd Trenčín | 2To/33/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3108011459.2 | 2013-05-22 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df9fa57a-3eba-4fef-8aeb-286c6534efc6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3108011459.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/33/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108011459
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3108011459.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a sudcov JUDr.
Jozefa Mészárosa a JUDr. Ondrej Samaša v trestnej veci proti obžalovanému V.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 01.09.2002 (ďalej len Tr.zák.), na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája 2013, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/138/2008 zo dňa 15.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V.. Q. V. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný V.. Q. V. uznaný vinným z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v čase hospitalizácie pacienta
maloletého V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. XX, na detskom oddelení Nemocnice s
poliklinikou v Trenčíne, kde bol pacient hospitalizovaný z dôvodu liečby zápalu pľúc od 29.12.2001 do
01.01.2002, po tom ako dňa 30.12.2001 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu V. M., nevykonal obvinený
ako službukonajúci lekár dostatočné kontrolné vyšetrenie a k tomu adekvátne liečebné opatrenie, okrem
iného neopakoval vyšetrenie za účelom zistenia dynamiky zápalových ukazovateľov, nepridal do terapie
agresívnejšie antibiotikum, nekonzultoval vec s ATB konzíliom, kde následkom zanedbania zdravotnej
starostlivosti sa V. M. dňa 01.01.2002 v popoludňajších hodinách dostal po respiračnom zlyhaní do
komatózneho stavu, pričom následkom zhoršenia zdravotného stavu bol dňa 01.01.2002 vo večerných
hodinách v kritickom stave prevezený do Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch v Bratislave, kde
po dobu hospitalizácie 21 dní a následnej trojmesačnej rekonvalescencie nemohol V. M. vykonávať
rehabilitáciu potrebnú na liečenie detskej mozgovej obrny a následkom nevykonanej rehabilitácie došlo
k skráteniu Achillových šliach na oboch dolných končatinách a nemožnosti chôdze, pričom skrátenie
šliach je nutné liečiť výlučne operačne a nedá sa vyliečiť rehabilitáciou.

Bol za to odsúdený podľa § 224 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 53 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 Tr.zák. k
peňažnému trestu vo výške 300 €.

Podľa § 54 ods. 3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu
proti výroku o vine, treste a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodoch
uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne a dopustil sa viacerých pochybení, a to keď v
skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku nešpecifikoval právnu normu, v rozpore s ktorou vykonával
povolanie lekára, nevysporiadal sa s námietkami nezákonnosti v prípravnom konaní, a to s námietkou
premlčania trestného stíhania a námietkou nezákonnosti nakladania so zdravotnou dokumentáciou,
pred vykonaním dôkazov tieto nepodrobil testu zákonnosti a rozhodol na základe dôkazov získaných
v rozpore so zákonom a napokon napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď jednotlivé dôkazy



nehodnotil a neuviedol, prečo niektorým z nich uveril a niektorým nie a nevysporiadal sa presvedčivo
ani so skutočnosťou, že v konaní bolo predložených niekoľko znaleckých posudkov s rôznymi závermi
a nevyslovil, prečo sa priklonil práve iba k niektorým z nich. V konaní nebolo zákonných spôsobom
preukázané, že sa stal skutok, za ktorý bol uznaný vinným, nebol preukázaný následok, spočívajúci
v skrátení achillových šliach, ako ťažká ujma na zdraví a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
údajným skutkom a údajným následkom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

Zástupca Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Obhajca obžalovaného JUDr. Ondrej Škodler navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tak aj súdu prvého stupňa, v
tomto smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne chyby a ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu
o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr.por., preto dospel k správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne
a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal
všetky potrebné dôkazy, vypočul obžalovaného V.. Q. V., svedka - poškodeného V.. Q. M., svedkov
V.. W. M., V.. P. M., V.. D. Q., K. V., V.. M. A., V.. V. X., V.. F. Y., vypočul znalcov a prečítal znalecké
posudky prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc, prof. MUDr. Ľudmily Podrackej, CSc, MUDr. Viliama
Dobiáša, PhD, MUDr. Romana Vetríka, MUDr. Mgr. Miroslava Šedu, PhD, MUDr. Vladimíra Černého,
PhD a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané
dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú,
navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti
skutkových zistení okresného súdu.

Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to
vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť,
že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný.
Okresný súd vykonané dôkazy presvedčivo a logicky vyhodnotil.

V tomto smere krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na písomné dôvody odôvodnenia, ako ich
rozviedol v rozsudku okresný súd, pričom vo svojich záveroch a dôvodoch sa tento opieral i o závery
vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.06.2012,
sp.zn. 2To/18/2012.

K možnému premlčaniu trestného stíhania obžalovaného, krajský súd skúmal, kedy došlo k vzneseniu
obvinenia a vykonávaniu ďalších úkonov vo veci a aká doba uplynula od spáchania skutku a konštatoval,
že premlčacia doba neuplynula, a teda trestné stíhanie ďalej prebehlo zákonne. Argumentáciu
obžalovaného o uplynutí premlčacej doby odmietol ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v Trestnom
poriadku, ani v dôkazoch (uznesenie o vznesení obvinenia a čas, kedy malo dôjsť k spáchaniu
skutku). Skutok bol spáchaný 30.12.2001, premlčacia lehota by inak uplynula 30.12.2006 (§ 67 ods.
1 Tr.zák. platnom v čase spáchania skutku), pričom vyšetrovateľ obžalovanému vzniesol obvinenie
dňa 27.12.2006, teda pred uplynutím premlčacej lehoty a uznesenie o vznesení obvinenia vykonal
okrem iného náležite procesne. Odvolací súd rovnako nezistil nezákonnosť nakladania so zdravotnou
dokumentáciou. V danom prípade predmetom skúmania skutku bol zdravotný stav maloletého



pacienta, a teda bolo nielen právom, ale aj povinnosťou vyšetrovateľa, aby zabezpečil celú zdravotnú
dokumentáciu, čo sa napokon aj stalo. Otázku príčinného vzťahu medzi konaním obžalovaného a
následkom, mal i krajský súd za preukázanú a k tejto vyslovil svoje zásadné stanovisko už vo svojom
rozhodnutí zo dňa 14.06.2012 pod sp.zn. 2To/18/2012. Konanie obžalovaného, ako službukonajúceho
atestovaného lekára, na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, okresný súd správne
právne posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. a v konaní obžalovaného
vzhliadol porušenie dôležitej povinnosti, ktoré porušenie spočívalo najmä v zanedbaní si svojich
povinností ako lekára voči nie štandardnému pacientovi, ale pacientovi - dieťaťu, ktoré trpelo pomerne
závažným poškodením mozgu, ktoré má od narodenia, ktoré je spojené s neurologickou poruchou a
ktoré si jednoznačne a od počiatku vyžadovalo i podľa znalcov zvýšenú starostlivosť a pozornosť, ako
by mohol mať bežný takto nepostihnutý pacient. Nie je v danom prípade rozhodujúce, aby porušenie
dôležitej povinnosti bolo vyjadrené a konkrétne popísané právnou normou, lebo nie je ani možné,
aby právna norma v takýchto prípadoch vedela popísať všetky prípady, aké teoreticky môžu nastať.
Zanedbanie zvýšenej zdravotnej starostlivosti o pacienta v tomto prípade predstavuje jednoznačne
porušenie dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie
obžalovaného právne posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák.

Vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery, vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák.,
pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň musí vyjadrovať
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho
výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky
tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a obžalovanému potom uložil podľa § 224 ods. 2 Tr.zák. s
použitím § 53 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 Tr.zák. peňažný trest vo výške 300 €. Podľa § 54 ods. 3 Tr.zák.
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Krajský súd uložený trest obžalovanému považuje za správny a zákonný, zodpovedajúci všetkým
kritériám a zásadám pre ukladanie trestov a zároveň uložený trest zohľadňuje i dĺžku konania, ktorá
viedla k výrazne miernemu trestu, ako by inak obžalovanému zrejme bol uložený. Napokon dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a uložený trest je zákonný a postačujúci na
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že tento trest vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného V.. Q. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.