{"guid": "cb01d03b-f409-4439-96ff-be2c5b584092:b289fa0c-fb6c-4f53-ae97-7c91b507d8ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3", "spisova_znacka": "2Cdo/45/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/45/2019 z 28. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2019, sp. zn. 2Cdo/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3", "identifikacne_cislo": "1301899878", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2019-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b289fa0c-fb6c-4f53-ae97-7c91b507d8ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/45/2019\n1301899878\n28. 02. 2019\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. N., bývajúcej v D., zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., som sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83, proti žalovanej N. T., bývajúcej\nv D., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Košická č. 6, o\nodstránenie stavby, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 118/2001, o dovolaniach\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 70/2015, uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 72/2015 a uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 73/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 70/2015 o d m i e t a .\nDovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 72/2015 o d m\nieta.\nDovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 73/2015 o d m\nieta.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 24.\nseptembra 2014 č. k. 14 C 118/2001-1181 opravil výrokovú časť uznesenia súdu prvej inštancie z 21.\ndecembra 2011 č. k. 14 C 118/2001-897 vo výške sumy súdneho poplatku tak, že táto má správne znieť\n„súdny poplatok v sume 26,56 eur“. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že vzhľadom na skutočnosť, že\nuznesením zo 6. marca 2009 č. k. 14 C 118/2001-331 zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovanej\nuplatnenom proti žalobkyni iba v časti, súd mal vrátiť žalovanej časť zaplateného súdneho poplatku\nzodpovedajúci tomuto uplatňovanému nároku vo vzájomnom návrhu vo výške 33,19 eur a krátenej o\n6,63 eur v správnej výške 26,56 eur. Opravu vykonal súd prvej inštancie podľa § 164 a § 167 ods. 2\nO.s.p.\n2. Okresný súd rozsudkom zo 7. októbra 2014 č. k. 14 C 118/2001-1270 uložil žalovanej povinnosť\nodstrániť stavbu - oplotenie z pozemku na parc. č. 7036/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXXX,\nnachádzajúcej sa v k. ú. C., okres D., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, a to v časti označenej vo\nvytyčovacom náčrte tvoriaceho prílohu č. 2 Znaleckého posudku č. 1/2010, vyhotoveného Ing. Ivanom\nIštvánffym, od bodu 3 vzdialenosť od hranice pozemku 42 cm, cez bod 2 vzdialenosť od hranice\npozemku 30 cm, cez bod 1 vzdialenosť od hranice pozemku 15 cm k bodu 121-564, a to do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej o určenie, že hranica medzi pozemkami žalobkyne\nparc. č. 7036/3, parc. č. 7036/1 s pozemkom žalovanej parc. č. 7032/1 prebieha v zmysle vytyčovacieho\nnáčrtu Ing. Petra Bajzu z 27. októbra 1996 a geometrického plánu číslo 34556524-176/96 Ing. Petra\nBajzu z 12. novembra 1996 zamietol. Vzájomný návrh žalovanej o uložení povinnosti žalobkyni umožniť\nrenováciu ich oporného múru zo svojho pozemku parc. č. 7036/3 alebo z parc. č. 7036/1 takisto zamietol.\n\nŽalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 eur na účet Okresného súdu Bratislava III\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 114,92\neur na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že o trovách konania\nrozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n3. Okresný súd uznesením zo 4. marca 2015 č. k. 14 C 118/2001-1343 nevyhovel návrhu žalovanej na\nvydanie opravného uznesenia v rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. októbra 2014 č. k. 14\nC 118/2001-1270.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 6. júna 2017 č. k. 11 Co 70/2015-1565\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.\n5. Odvolací súd uznesením zo 6. júna 2017 č. k. 11 Co 72/2015-1569 na odvolanie žalovanej proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie zo 4. marca 2015 č. k. 14 C 118/2001-1343 po preskúmaní veci\nkonštatoval, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, pretože súd prvej inštancie vec správne\nprávne posúdil a preto len poukázal na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými\nsa stotožnil.\n6. Odvolací súd uznesením zo 6. júna 2017 č. k. 11 Co 73/2015-1571 na odvolanie žalovanej\npreskúmal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z 24. septembra 2014 č. k.\n14 C 118/2001-1181 je takisto správne. V odvolaní neboli podľa odvolacieho súdu uvedené žiadne\nskutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu opravného uznesenia, pričom odvolací súd konštatoval,\nže samotné odvolanie sa netýkalo dôvodov uvedených v opravnom uznesení, keď žalovaná v ňom\nopätovne opakovala dôvody odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej.\n7. Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom,\nže odvolací súd sa nevysporiadal s jej námietkami uvádzanými v priebehu konania a zároveň\nnesprávne vyhodnotil dôkazy. Dokazovanie bolo v konaní podľa jej tvrdenia vykonané nedostatočne\na teda nebola dodržaná zásada rovnosti strán. V zmysle uvedeného preto žiadala, aby dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n8. Žalobkyňa navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej boli napadnuté rozhodnutia vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451\nods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. K dovolaniu žalovanej proti rozsudku krajského súdu zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 70/2015 :\n12. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania z § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú\ntúto procesnú vadu, sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup\nsúdu.\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017).\nDovolací súd preto skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietala dovolateľka. Mal pritom na zreteli,\nže podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami [viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03].\n14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania)\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pritom nie\nkaždá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. Z tohto ustanovenia zreteľne vyplýva, že zákon priznáva relevanciu\niba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita ktorých opodstatňuje záver, že v dôsledku\nnesprávneho procesného postupu súdu bolo účastníkovi konania znemožnené uskutočňovanie jemu\npatriacich procesných práv „v takej miere“, že došlo (až) k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (porovnaj\nsp. zn. 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017). Dovolací súd pripomína, že aj podľa\naktuálnej judikatúry najvyššieho súdu (R 24/2017) nesprávne právne posúdenie, na ktorom spočíva\ndovolaním napadnutý rozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Pokiaľ\n„postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom\nkonaní, „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,\nvýstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré\nsúd rozhodol (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017). Otázku ústavnej\nsúladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup\nsúdu“ posudzoval ústavný súd napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS\n88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by\nsignalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n16. Dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s\njej námietkami uvádzanými v priebehu konania, nesprávne vyhodnotil dôkazy a dokazovanie bolo podľa\njej tvrdenia vykonané nedostatočne a tým nebola dodržaná zásada rovnosti strán.\n17. K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, dovolací súd odkazuje na\nstanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016,\nktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“.\nZmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa\npodstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom\nprípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá\npredstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov,\nktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide\nv praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa\nvyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z\nroku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti\nRusku, rozsudok z roku 2003).\n18. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. V súvislosti\ns dovolacou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti treba pripomenúť, že konanie pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho\nsúdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako\ncelok. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobkyňa\ndomáhala, čo navrhovala žalovaná, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa\nriadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil\na vysvetlil z čoho jednoznačne vyplynulo vydanie uvedeného rozhodnutia. Obsah spisu preto nedáva\npodklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľky.\n19. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces, spočívajúce v žalovanou namietanom\nprocese dokazovania, tak k tejto námietke dovolateľky najvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej\n\nprávnej úpravy dospel k záveru, že uvádzané námietky neboli dôvodom znemožňujúcim realizáciu\nprocesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim\nprípustnosť dovolania), porovnaj judikáty R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3\nCdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012. Podľa právneho názoru dovolacieho\nsúdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla\n2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu.\n20. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej podané z dôvodu\nprocesnej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP nie je v tejto časti procesne prípustné, a preto\nho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n21. K dovolaniam proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. 11 Co 72/2015,\n11 Co 73/2015 dovolací súd uvádza nasledovné:\n22. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré\nsú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo\nveci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\nsvojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v\nňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady\nkonania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak\nje dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až\nf/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n23. Pod pojmom „vec sama“ sa rozumie vec, ktorá je predmetom konania, pre ktorú sa spor (konanie)\nvedie. V konaní, v ktorom ide o rozhodnutie sporu o právo medzi stranami, ktoré stoja proti sebe v\npostavení žalobcu a žalovaného, sa za vec samu považuje nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v\npríslušnom konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. O konečné rozhodnutie súdu\nv zmysle ustanovenia § 420 CSP ide v situácii, keď odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne,\npretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím\nbez toho, aby sa vec sama vecne prejednala (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 45/2017,\n8 Cdo 71/2017).\n24. V danom prípade žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadla\nním uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým\nsa nevyhovelo návrhu na vydanie opravného rozhodnutia v rozsudku Okresného súdu Bratislava III\nzo 7. októbra 2014 č. k. 14 C 118/2001-1270 a zároveň, ktorým krajský súd potvrdil vydané opravné\nuznesenie, ktorým súd prvej inštancie opravil výrokovú časť uznesenia okresného súdu z 21. decembra\n2011 č. k. 14 C 118/2001-897 vo výške sumy súdneho poplatku. Uvedené rozhodnutia však nie sú v\nzmysle vyššie uvedeného rozhodnutiami vo veci samej, ani rozhodnutiami, ktorým sa konanie končí,\npreto prípustnosť dovolaní žalovanej z § 420 písm. f/ CSP nemožno vyvodzovať.\n25. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolania v tejto časti smerujú proti\nrozhodnutiam, proti ktorým podľa § 420 CSP nie sú prípustné, a preto ich odmietol (§ 447 písm. c/ CSP)\nbez toho, aby sa zaoberal ich vecnou dôvodnosťou.\n26. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/70/2015", "guid": "c5747e56-a5a5-4d30-b549-757d0e3f43f2:2c8fa9f7-3b98-40f6-b076-7a010b36b618", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a4f706b-20f9-40cd-8f0a-f1ec0d135c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1"}, {"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "16a1900b-4358-4e8d-ace8-4f2669e3332c:1b768ab1-bf29-4f9c-b255-38cf4b7d6d1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1", "spisova_znacka": "7Cdo/150/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/150/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "2ea979f3-5458-4673-b669-6f39023b1289:06cfe441-b241-49b2-a5e1-0b372d0a2e64", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4212219789.2", "spisova_znacka": "11Co/72/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/72/2015 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212219789.2"}, {"guid": "afdea92a-c716-4503-a258-177d14892595:bf76b52d-6dd0-4518-b107-7655eaa8f7f1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2214202145.1", "spisova_znacka": "11Co/73/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/73/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2214202145.1"}, {"guid": "b193eabb-95a5-458f-8c35-5b03a135ebae:197b5684-154b-4ddf-abcf-f0f2301f9df2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/70/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/70/2015 z 27. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b193eabb-95a5-458f-8c35-5b03a135ebae:197b5684-154b-4ddf-abcf-f0f2301f9df2"}], "citovane_v": [{"guid": "cb01d03b-f409-4439-96ff-be2c5b584092:c580b1ac-5b22-413e-bee1-cbb830d4158e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3", "spisova_znacka": "2Cdo/45/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/45/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.3"}]}