Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/27/2015 z 31. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 31. mája 2016, sp. zn. 1Cob/27/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8612203188.1 Krajský súd Prešov | 1Cob/27/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8612203188.1 | 2016-05-31 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4969cc33-1787-4574-9577-bbdf67fe6bc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8612203188.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612203188
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8612203188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: H.. Q. S. - A. - Q., U.. Z. XXXX/XX, XXX
XX W., H.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Karolom Glinským, advokátom, Cintorínska 554/67,
091 01 Stropkov, proti žalovanému: H.. Š. V., O. V. Y. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy 20.652,63
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5 Cb/35/2012-143 zo
dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 378.53 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Karola Glinského do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej súd prvého stupňa) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 20.652,63 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.8.2009 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.047,20
eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Karola Glinského, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.219,- eur na účet tamojšieho súdu, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v súdnom konaní ide o žalobu veriteľa podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka(zákon č. 513/1991 Zb.), kde žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku
z majetku predĺžený spoločnosti H.. Š. V. -
W., W..Y..R.., W. W. I. XXXX/XX, XXX XX Z., H.: XX XXX XXX (ďalej len spoločnosť), ktorej konateľom
bol v relevantnom čase žalovaný. Celková škoda, ktorá vznikla spoločnosti, sa rovná výberom hotovosti
z účtu v banke, hodnoty leasingových áut a výšky penále, ktoré má spoločnosti zaplatiť v dôsledku
vyrubenia dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty. V prípade žaloby veriteľa je výška škody kvantitatívne
obmedzená výškou pohľadávky veriteľa. V tomto konaní žalobca mal povinnosť preukázať 3 skutočnosti,
a to existenciu svojej pohľadávky, nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti a porušenie
povinnosti žalovaného podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca preukázal svoje práva ako žalobcu existenciou pohľadávky z titulu nezaplatenia odmeny za
vykonané práce v rámci rekonštrukcie stavebného projektu v obciach S. K. U. Č., ktorá pohľadávka
bola žalobcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Humenné č.
k. 11Cb/4/2012-31 zo dňa 30.8.2012. Žalobca preukázal nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky
z majetku spoločnosti, keďže nemajetnosť spoločnosti konštatuje Exekútorský úrad JUDr. Denisy
Regináčovej Mihálovej listom zo dňa 21.8.2014.



Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Záujmom spoločnosti je podľa § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka zisk a mať aj vyplatené záväzky a riadne viesť účtovníctvo. Vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou je prvou podmienkou pri činnosti konateľa spoločnosti (§ 135a ods. l Obch.
zák.). Zodpovednosť žalovaného nie je limitovaná demonštratívnymi dôvodmi v zmysle § 135a ods.
2 Obch. zákonníka a je daná zodpovednosť konateľov v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti,
vrátane nevedenia účtovníctva a plnenia záväzkov, ktoré spoločnosti vznikajú z platne uzatvorených
zmlúv. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa podľa § 135a v spojení s § 373 a nasl. Obch.
zák. vyžaduje: a) vznik škody, b) porušenie povinnosti, c) príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti. Z hľadiska zodpovednosti žalovaného je jeho zodpovednosť objektívna.
Spoločnosti vznikla neoprávneným výberom peňažných prostriedkov z jej účtov škoda - ujma na
majetku uloženého v banke, následne odobratie prenajatých motorových vozidiel a pokuty od štátnych
orgánov. Aby spoločnosti škoda nevznikla, je konateľovi daná zodpovednosť voči veriteľom spoločnosti
za nemajetnosť, ak peniaze použil pre seba alebo spoločníkov. Dôkazné bremeno podľa § 135a
ods. 3 Obchodného zákonníka nesie konateľ. Zodpovednosť konateľa za škodu je daná prezumpciou
porušenia povinnosti. Povinnosť preukázať, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, bola na žalovanom. Žalovaný ako jediný
disponent s účtom spoločnosti a konateľ spoločnosti vykonával hotovostné výbery, a to v júni 2009 v
sume 120.900,- eur, v júli 2009 v sume 129.851,- eur a v nižších sumách až do 7.1.2010. Uvedené
vyplýva z bankových výpisov, ako aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H.. E. X., súdneho
znalca v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo zo dňa 14.9.2012, ktorý
bol vykonaný v rámci trestného konania vedeného Obvodným oddelením policajného zboru W. pod
sp. zn. Č.: R.-XXX/SP-W.-XXXX. Zo znaleckého posudku rovnako vyplývajú nasledovné skutočnosti:
spoločnosť H.. Š. V. - W., W..Y..R.. mala majetok, keďže na účet spoločnosti bola v mesiaci jún 2009
pripísaná suma 806.533,60 eur,
pričom spoločnosť jednoznačne disponovala aj vlastnými finančnými zdrojmi vo výške 356.100,78
eur. Zo strany spoločnosti dochádzalo k uspokojovaniu záväzkov bezhotovostnými prevodmi z účtu
spoločnosti. Spoločnosť mala viacerých veriteľov, okrem žalobcu aj VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa,
a.s., spoločnosť Mercedes Benz a E. Z.. Po vykonaní hotovostných výberov pohľadávky
menovaných veriteľov neboli uspokojené. Zo záverov znalca H.. E. X. vyplýva, že spoločnosť bola
v jednotlivých prípadoch schopná splniť svoje záväzky, avšak tak neurobila. Z dôkazov, ktoré boli
predložené žalobcom, ako aj z vyšetrovacieho spisu sp. zn. Č.: R.-XXX/SP-W.-XXXX, ktorý tvorí súčasť
súdneho spisu v tejto právnej veci, možno vysloviť záver, že konanie žalovaného ako konateľa bolo
neprofesionálne. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti. Žalovaný ako konateľ
porušil svoju povinnosť uvedenú v § 135a ods. 1 Obch. zák. tým, že z účtu spoločnosti svojvoľne
odstránil finančné prostriedky a ich využitie do dnešného dňa nepreukázal. Spoločnosti vznikla škoda
nielen tým, že z jej účtu boli odpísané finančné prostriedky, v dôsledku čoho nemohla splácať lízingy,
vznikli jej nedoplatky na daniach ako aj splatné záväzky voči bankám a iným veriteľom. Polícia tento
skutok vyčlenila na osobitné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neodvedenia dane
a poistného. Žalovaný funkciu konateľa, ako aj obchodný podiel, previedol na faktického bezdomovca,
ktorý pri výsluchu tvrdil, že o ničom nevie (výsluch X. W. v rámci vyšetrovania).

Vlastné finančné zdroje spoločnosti boli odstránené z účtu spoločnosti svojvoľne a podnikateľsky
neodôvodnene. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz na svoju ochranu. Nepreukázal to ani v trestnom
konaní, ani v daňovom konaní. Bolo by nereálne čakať, aby žalovaný v súdnom konaní priamo priznal,
že si peniaze ponechal. Žalovaný nepreukázal ani len dobrú vieru v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného
zákonníka, ani nepreukázal, že išlo o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť v zmysle § 373 Obchodného
zákonníka, alebo že hotovosť použil na uspokojenie iných pohľadávok spoločnosti. Ak by žalovaný
hotovosť použil inak, ako pre seba, mohol o tom predložiť ľahko obstarateľný dôkaz, napr. splatnú faktúru
od akéhokoľvek obchodného partnera spoločnosti, či akúkoľvek nájomnú, či inú zmluvu. Je správny
záver, že konateľ uvedené hotovostné výbery vykonal v rozpore s § 135a ods. 2 písm. a) Obchodného
zákonníka. Jediným spoločníkom spoločnosti bol práve on - H.. Š. V., kde u žalovaného splývala funkcia
konateľa a spoločníka. Je správny záver aj v tom, že spoločnosti H.. Š. V. - W., W..Y..R.. vznikla priamo
škoda tak, že prišla o svoje vklady na účte v banke a nepriamo tým, že neboli splácané leasingové



pohľadávky spoločnosti Mercedes Benz, v dôsledku čoho bolo spoločnosti odobraté vozidlo Q. O. D.
XXX D. (A.: W.).

Žalovaný nedbal na záujmy spoločnosti, nestaral sa o riadnu správu obchodného imania,
uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami spoločnosti, neoprávnene poskytol všetku hotovosť
jedinému spoločníkovi, preto je povinný škodu spôsobenú odcudzením hotovosti nahradiť spoločnosti,
v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka na účet žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa žalobe vyhovel.

Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dohodnutej ceny vyššie uvedenou faktúrou. Prvostupňový súd
vychádzal zo splatnosti uvádzanej vo faktúre. Ak v tento deň táto cena nebola zaplatená, nasledujúcim
dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Preto súd prvého stupňa,
aj čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobe
vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok),
pretože v konaní mal plný úspech žalobca. Súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 334,- eur a po
zmene žaloby dňa 11.3.2014 (kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.
1Cob/90/2012-114 zo dňa 21.1.2014, ktorým odvolací súd pripustil zmenu žaloby), v sume 20.652,63
eur. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 20,- eur, ďalej z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby, ktoré
sú bližšie špecifikované v rozsudku súdu prvého stupňa. Náhradu trov konania vo výške 1.047,20
eur zaviazal prvostupňový súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Karola Glinského podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol oslobodený od poplatkov
na základe návrhu rozhodnutím súdu, preto súd prvého stupňa zaviazal neúspešného žalovaného
zaplatiť časť poplatku v sume 1.219,- eur (pôvodne 1. 239,- eur - 20,- eur, ktoré už pred rozhodnutím
o oslobodení žalobca platil).

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný. Zo strany súdu ide iba o
suchopádne konštatovanie, resp. citáciu predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka, a to § 135a
ods. 5, ktoré sú však ničím nepodložil. Tvrdenia, že ako zodpovedný konateľ vyberal hotovostné čiastky,
nie sú ničím podložené, iba konštatovaním, že on ich použil iba pre vlastnú potrebu. Výbery, ktoré
súd v rozsudku spomína, boli vykonané ešte pred splatnosťou faktúry a boli použité na iné úhrady,
keďže záväzok spoločnosti voči žalobcovi v tom čase ešte neexistoval. Splatnosť faktúr bola až po
týchto výberoch. Odôvodnenie rozsudku, že žalobcovi vznikla škoda porušením povinností konateľa,
že nevykonával svoju funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a jej spoločníkov, je zavádzajúce a nepravdivé. Sú zavádzajúce aj tvrdenia opierajúce sa o dôkazy
z trestného spisu, ktoré bolo zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie vo veci. Konštatovanie, že spoločnosť je nemajetková, zistené na základe konštatovania
Exekútorského úradu JUDr. Regináčovej Mihálovej zo dňa 21.8.2014, je len konštatovaním, ktoré on
po prevode obchodného podielu viac, ako 4 roky, nemohol ovplyvniť. Ďalším neodôvodneným tvrdením
je konštatovanie, že vybraté peniaze si ponechal, čím priamo priznal túto skutočnosť. Očakávať iné by
bolo nereálne. To všetko je ničím nepodložené tvrdenie okresného súdu v rovine konštatovania, ktorým
chýba akýkoľvek dôkaz. Nevidíl žiadnu príčinnú súvislosť na spôsobenie škody pre spoločnosť, tobôž,
aby ju mal žalobcovi za platiť. Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, akú konkrétnu
povinnosť on ako konateľ nevykonával s odbornou starostlivosťou, aká konkrétna škoda touto činnosťou
spoločnosti vznikla. Preukázanie samotnej pohľadávky voči spoločnosti neznamená túto požadovať od
konateľa. On, ako bývalý konateľ, vždy konal v dobrej viere s tým, že koná v záujme spoločnosti. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Ten opätovne poukázal na to, že dôkazné bremeno v zmysle
§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, nesie konateľ, t. j. žalovaný a povinnosť preukázať, že pri výkone
svoje pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti,
bola na žalovanom. Ten počas konania



a nakoniec aj v samotnom odvolaní, len opätovne konštatuje, že škodu spoločnosti nespôsobil a že
ako konateľ spoločnosti vždy postupoval v dobrej viere, že koná v jej prospech. Nepreukázal ani len
dobrú vieru v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka a nepreukázal, že išlo o okolnosť vylučujúcu
zodpovednosť v § 373 Obchodného zákonníka, alebo že hotovosť použil na uspokojovanie iných
pohľadávok spoločnosti. Ak by žalovaný hotovosť použil inak, ako pre seba, mohol o tom predložiť ľahko
obstarateľný dôkaz. Počas celého konania nepredložil jediný dôkaz, ktorým by tvrdenia žalobcu vyvrátil,
či spochybnil. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a zaviazal žalovaného
na náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 378,53 eur.

K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (podľa § 10 ods.
1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené v zmysle § 156
ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).

Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne, uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.)a na tieto v
podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy aj správne
vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie súčasne náležite podrobne odôvodnil podľa § 157 ods.
2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť.

Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka,
pričom ide o špeciálnu úpravu. Všeobecná úprava zodpovednosti za
škodu je upravená v ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa
za škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje ustanovenie § 373 a nasl. 1/ vznik škody,
2/ poručenie povinnosti, 3/ príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Uvedené
podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Povinnosti ktorých porušením vznikne zodpovednosť konateľa za škodu demonštratívne vymenováva
ustanovenie § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je konateľ povinný
nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že napríklad nadobudol majetok v rozpore s ustanovením § 59a
Obchodného zákonníka alebo poskytol plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom.
Konateľ môže spôsobiť škodu aj porušením zákazu konkurencie v zmysle ustanovení § 136 Obchodného
zákonníka a okrem uvedených ustanovení tieto povinnosti sú zakotvené aj v iných ustanoveniach
Obchodného zákonníka.

Nárok na náhradu škody si môžu uplatniť spoločníci a za určitých podmienok aj veritelia spoločnosti.
Okrem spoločníkov môže nároky spoločnosti voči konateľom uplatniť aj veriteľ spoločnosti, ak nie je
možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti. Nároku sa môže domáhať aj žalobou na
súde avšak pre úspech žaloby musí veriteľ dokázať kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: 1/



vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi spoločnosti 2/ existencia pohľadávky voči
spoločnosti a 3/ nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti.

Konateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Za konanie s
odbornou starostlivosťou sa potom považuje také konanie, ktoré je možné všeobecne požadovať od
konateľa pri konkrétnom konaní. Za konanie s odbornou starostlivosťou možno za určitých okolností
považovať aj také konanie, ktoré je síce chybné, avšak takým konaním konateľ svoje povinnosti
neporušil. Môže ísť napríklad o podnikateľské riziko, keď postup konateľa neprinesie spoločnosti určitý
zisk. Dôkazné bremeno zodpovednosti za škodu vždy je na konateľovi, ktorý musí preukázať, že ju
nespôsobil.

Žalovaný ako konateľ spoločnosti, nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti. Žalovaný nepreukázal v konaní, ako boli použité finančné prostriedky naúčte spoločnosti,
najmä nepreukázal použitie výbery v hotovosti v mesiaci august 2009. Tieto skutočnosti nepochybne
vyplývajú z predloženého znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania
znalcom H.. X. E. a v tomto konaní bol použitý ako listinný dôkaz. Zo záverov znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že účel použitia finančných prostriedkov nebol zdokladovaný a žalovaný
nepreukázal spôsob a účel použitia finančných prostriedkov, ktoré ním boli z účtu prevedené aj v čase
po splatnosti faktúry k 30.8.2009 a tieto výbery boli realizované aj v mesiaci september a október 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že nemožno hovoriť o tom, že konal s odbornou starostlivosťou ani o tom, že
konal v dobrej viere. Súčasne je zrejmé, že pohľadávka žalobcu bola nižšia ako boli realizované výbery z
účtu spoločnosti žalovaným po splatnosti pohľadávky. Takáto obrana žalovaného nemôže obstáť. Jeho
obrana neobstojí ani v tvrdení, že po 20.1.2010 previedol obchodný podiel a o spoločnosť sa už nestaral.
Podľa § 135 Obz. zák. konateľ je povinný zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, kde zo strany konateľa
nebolo preukázané, na aký účel použil výbery v hotovosti z účtu spoločnosti. Nezdokladovaný účel
pri výbere
hotovosti možno posúdiť ako škodu, kde došlo k zníženiu jej majetku. Prospech z týchto výberov z účtu
spoločnosti konateľ - t. j. žalovaný nezdokladoval. Možno ho hodnotiť ako spreneveru.

Z týchto dôvodov odvolací súd dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní považuje za účelové, ničím
právne ani skutkovo nepodložené a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods.1 O.s.p a priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - 370,14 eur
a jedenkrát režijný paušál - 8,39 eur a sú v súlade s ust.§ 13a ods.1 a § 16 ods. 3 vyhl.č.655/2004 Z. z
O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z. č. 757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.