Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/702/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 5Co/702/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/702/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1 | 2016-01-19 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a22bcb81-dca4-4f14-b545-c68f3215eeeb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/702/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113222556 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti odporkyni: U. B., rod. P., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 358,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/181/2013-54 zo dňa 30. októbra 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov navrhovateľa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 309,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 22.07.2008 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň uložil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 15,12 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,39 Eur. V časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na § 93 O.s.p. V prejednávanej veci mu vyplynulo, že dôvodne žalovateľná bola suma 309,80 Eur, pričom žalovaná bola pohľadávka navrhovateľa vo výške 358,50 Eur. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa tak určil v pomere 86 % : 14 %, pričom čistý úspech navrhovateľa predstavoval 72 %. Určil, že trovy konania navrhovateľa spočívali v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,- Eur, z toho 72 % predstavovala suma 15,12 Eur, a trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 82,49 Eur (pozostávajúcich z odmeny advokátky za 2 úkony právnej služby á 26,56 Eur a 2 režijné paušály k týmto úkonom á 7,81 € + DPH 20 %), z ktorej 72 % predstavovala sumu 59,39 Eur. Na náhradu týchto trov konania navrhovateľa zaviazal spoločne a nerozdielne odporkyňu i vedľajšieho účastníka. K tomu dodal, že ustanovenia § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. sa nepochybne vzťahujú aj na vedľajšieho účastníka, ktorý rovnako ako hlavný účastník môže znášať povinnosť nahradiť trovy konania úspešnejšiemu účastníkovi - protistrane. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., mu zároveň nevyplynulo, že by bol povinný uložiť povinnosť nahradiť trovy konania len voči konkrétnemu účastníkovi (hlavnému či vedľajšiemu), t.j. platí, že túto povinnosť majú znášať všetci účastníci konania, ktorí v čase rozhodnutia súdu vystupovali na strane, ktorá úspech v konaní nemala, príp. mala čiastočný úspech (§ 142 ods. 2, 3 O.s.p.). Bol toho názoru, že v rámci rozhodovania o trovách konania nie je správne rozlišovať okamih vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Zároveň konštatoval, že v prípade odporkyne a vedľajšieho účastníka išlo po vstupe vedľajšieho účastníka do konania o nerozlučné spoločenstvo, a preto oboch zaviazal na zaplatenie trov konania úspešnejšieho navrhovateľa spoločne a nerozdielne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou boli odporkyňa spolu s vedľajším účastníkom spoločne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov konania navrhovateľa, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania. Mal za to, že súd nemohol zaviazať vedľajšieho účastníka k náhrade trov, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zastával názor, že na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia O.s.p., keď vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, jeho vstup konanie nijako neovplyvnilo. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že ak by bol vedľajší účastník na strane odporkyne zaviazaný k náhrade trov podľa rozsudku, navrhovateľ by sa bezdôvodne obohatil a rovnako by sa bezdôvodne obohatila aj odporkyňa, ak by vedľajší účastník na jej strane uhradil trovy za ňu. Mal za to, že takýmto postupom by súd neoprávnene zasahoval do práv a oprávnených záujmov vedľajšieho účastníka. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne právne posúdil vzťah odporkyne a vedľajšieho účastníka ako procesné spoločenstvo účastníkov v zmysle ust. § 91 O.s.p. s tým, že pojem vedľajšieho účastníctva treba podľa jeho názoru dôsledne rozlišovať od pojmov účastník konania, účastník pre určitý úsek konania a od tzv. hlavného intervenienta v konaní. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 119/2010 vyjadril presvedčenie, že zaviazať na náhradu trov konania možno len účastníka a nie vedľajšieho účastníka, ktorý je treťou osobou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že povinnosťou nahradiť trovy konania navrhovateľa zaviaže výlučne odporkyňu. K odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadrenie nebolo podané. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov navrhovateľa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolaním vedľajšieho účastníka bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (výrok I., II.) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.09.2019, sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia istiny vo výške 358,50 Eur spolu s úrokom z omeškania od 22.07.2008, z titulu porušenia povinnosti odporkyne riadne a včas splácať úver poskytnutý navrhovateľom. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.09.2014 oznámilo z vlastnej iniciatívy občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV svoj vstup do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa rozsudkom zo dňa 30.10.2014, keď výrokom I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 309,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 22.07.2008 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh zamietol a súčasne napadnutým výrokom III. zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka na jej strane spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 15,12 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,39 Eur. Vychádzajúc zo skutkových zistení vo veci je teda nesporné, že hlavný právny vzťah týkajúci sa uplatneného plnenia navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi sa týka len právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Medzi hlavným a vedľajším účastníkom preto neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval postup pre uloženie povinnosti hradiť trovy konania navrhovateľovi spoločne a nerozdielne. Táto okolnosť však neznamená, že by sa vedľajší účastník vystupujúci popri odporkyni v danom konaní nemal podieľať taktiež na náhrade trov konania. Podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi konania, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech. Za takéhoto účastníka, s ohľadom na charakter meritórneho výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý riadnym opravným prostriedkom napadnutý nebol, treba nepochybne považovať navrhovateľa. Ten bol v konečnom dôsledku procesne úspešný v pomere 86 % : 14 %, (z pôvodne uplatnenej istiny vo výške 358,50 Eur s príslušenstvom bola odporkyňa rozsudkom zaviazaná k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 309,80 Eur s príslušenstvom), pričom čistý úspech navrhovateľa predstavuje 72 %. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne postupoval podľa citovaného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ si trovy konania uplatnil riadne a včas. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní, v zmysle ktorých zaviazanie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania popri odporkyni neprichádza do úvahy, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov úspešnému účastníkovi vystupujúcemu na strane navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že právny základ pre takéto rozhodnutie poskytuje ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom odvolací súd nespochybňuje, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu trov konania, treba vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania popri tomto neúspešnom účastníkovi konania. Odvolací súd konštatuje, že nezaviazanie vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, na náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnej protistrane, by tak viedlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, mu bola priznaná náhrada trov konania ako samostatnému subjektu občianskeho súdneho procesu, musí zároveň platiť, že tento vedľajší účastník môže byť spolu s podporovaným účastníkom zaviazaný na náhradu trov konania, v ktorom podporovaný účastník nedosiahol procesný úspech, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli. Zároveň odvolací súd pripomína, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníctva na podporu účastníka - spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to popri účastníkovi, ktorého v konaní podporoval. Vo vzťahu k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia O.s.p. a že vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, odvolací súd uvádza, že tieto považuje za neopodstatnené a pre preskúmanie správnosti napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa za irelevantné, keďže podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na už vyššie spomínané ust. § 93 ods. 4 O.s.p. disponuje až na niekoľko výnimiek rovnakými (procesnými) právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu ktorého v konaní vystupuje, a rovnako aj zdieľa ten istý procesný osud a znáša tie isté procesné dôsledky spojené s mierou dosiahnutého (ne)úspechu v konaní vrátane náhrady trov konania. S prihliadnutím na uvedené nemôže obstáť ani obrana vedľajšieho účastníka spočívajúca v poukazovaní na prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, resp. odporkyne, keď povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi je procesného charakteru a vedľajšiemu účastníkovi bola popri odporkyni odôvodnene uložená v súvislosti s jeho účasťou a aktívnym vystupovaním v konaní brániac práva procesnej strany, ktorá v konečnom dôsledku zaznamenala neúspech. Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdený. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tomuto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .