{"guid": "cabba838-c793-471e-aaad-e28800024bef:a22bcb81-dca4-4f14-b545-c68f3215eeeb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1", "spisova_znacka": "5Co/702/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/702/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 5Co/702/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1", "identifikacne_cislo": "3113222556", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Erika Zajacová", "sudca_id": 1322, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-zajacova-1322", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a22bcb81-dca4-4f14-b545-c68f3215eeeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5Co/702/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3113222556\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113222556.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice\nslovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou\nso sídlom Bakalárska 4, Prievidza, proti odporkyni: U. B., rod. P., t. č. na neznámom mieste, v\nkonaní zastúpená opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu\nTrenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV\nSPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpený JUDr.\nBohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 358,50 Eur s\npríslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín č. k. 11C/181/2013-54 zo dňa 30. októbra 2014, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov navrhovateľa\np o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nV záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 309,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 22.07.2008\ndo zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň uložil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi\nna jej strane povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania za súdny\npoplatok vo výške 15,12 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,39 Eur. V časti odôvodnenia\nrozhodnutia o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., s\nprihliadnutím na § 93 O.s.p. V prejednávanej veci mu vyplynulo, že dôvodne žalovateľná bola suma\n309,80 Eur, pričom žalovaná bola pohľadávka navrhovateľa vo výške 358,50 Eur. Pomer úspechu a\nneúspechu navrhovateľa tak určil v pomere 86 % : 14 %, pričom čistý úspech navrhovateľa predstavoval\n72 %. Určil, že trovy konania navrhovateľa spočívali v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške\n21,- Eur, z toho 72 % predstavovala suma 15,12 Eur, a trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 82,49\nEur (pozostávajúcich z odmeny advokátky za 2 úkony právnej služby á 26,56 Eur a 2 režijné paušály\nk týmto úkonom á 7,81 € + DPH 20 %), z ktorej 72 % predstavovala sumu 59,39 Eur. Na náhradu\ntýchto trov konania navrhovateľa zaviazal spoločne a nerozdielne odporkyňu i vedľajšieho účastníka.\nK tomu dodal, že ustanovenia § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. sa nepochybne vzťahujú aj na\nvedľajšieho účastníka, ktorý rovnako ako hlavný účastník môže znášať povinnosť nahradiť trovy konania\núspešnejšiemu účastníkovi - protistrane. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., mu zároveň nevyplynulo, že\nby bol povinný uložiť povinnosť nahradiť trovy konania len voči konkrétnemu účastníkovi (hlavnému či\nvedľajšiemu), t.j. platí, že túto povinnosť majú znášať všetci účastníci konania, ktorí v čase rozhodnutia\nsúdu vystupovali na strane, ktorá úspech v konaní nemala, príp. mala čiastočný úspech (§ 142 ods. 2,\n3 O.s.p.). Bol toho názoru, že v rámci rozhodovania o trovách konania nie je správne rozlišovať okamih\nvstupu vedľajšieho účastníka do konania. Zároveň konštatoval, že v prípade odporkyne a vedľajšieho\n\núčastníka išlo po vstupe vedľajšieho účastníka do konania o nerozlučné spoločenstvo, a preto oboch\nzaviazal na zaplatenie trov konania úspešnejšieho navrhovateľa spoločne a nerozdielne.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou boli odporkyňa spolu s vedľajším\núčastníkom spoločne a nerozdielne zaviazaní na náhradu trov konania navrhovateľa, podal v zákonnej\nlehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že\nsúd prvého stupňa nesprávne zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania. Mal za to, že\nsúd nemohol zaviazať vedľajšieho účastníka k náhrade trov, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi\núčastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zastával názor, že na tento prípad nemožno\naplikovať ustanovenia O.s.p., keď vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy\nkonania, jeho vstup konanie nijako neovplyvnilo. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že ak by bol\nvedľajší účastník na strane odporkyne zaviazaný k náhrade trov podľa rozsudku, navrhovateľ by sa\nbezdôvodne obohatil a rovnako by sa bezdôvodne obohatila aj odporkyňa, ak by vedľajší účastník na\njej strane uhradil trovy za ňu. Mal za to, že takýmto postupom by súd neoprávnene zasahoval do práv\na oprávnených záujmov vedľajšieho účastníka. Ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne právne\nposúdil vzťah odporkyne a vedľajšieho účastníka ako procesné spoločenstvo účastníkov v zmysle ust. §\n91 O.s.p. s tým, že pojem vedľajšieho účastníctva treba podľa jeho názoru dôsledne rozlišovať od pojmov\núčastník konania, účastník pre určitý úsek konania a od tzv. hlavného intervenienta v konaní. Poukazujúc\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 119/2010 vyjadril presvedčenie, že zaviazať na\nnáhradu trov konania možno len účastníka a nie vedľajšieho účastníka, ktorý je treťou osobou. Na\nzáklade vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti\nzmenil tak, že povinnosťou nahradiť trovy konania navrhovateľa zaviaže výlučne odporkyňu.\n\nK odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadrenie nebolo podané.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej\nčasti týkajúcej sa náhrady trov navrhovateľa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1\nO.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne\nsprávne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.\n\nOdvolaním vedľajšieho účastníka bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade\ntrov konania (výrok III.), preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia\na rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (výrok I., II.) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím\nodvolacieho súdu nedotknutý.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa\n03.09.2019, sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia istiny vo výške 358,50 Eur spolu s\núrokom z omeškania od 22.07.2008, z titulu porušenia povinnosti odporkyne riadne a včas splácať\núver poskytnutý navrhovateľom. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.09.2014 oznámilo z\nvlastnej iniciatívy občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV svoj vstup\ndo konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Po vykonanom dokazovaní\nrozhodol súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa rozsudkom zo dňa 30.10.2014, keď výrokom I. uložil\nodporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 309,80 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 8,50 % ročne od 22.07.2008 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti návrh zamietol a\nsúčasne napadnutým výrokom III. zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka na jej strane spoločne\na nerozdielne povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške\n15,12 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,39 Eur.\n\nVychádzajúc zo skutkových zistení vo veci je teda nesporné, že hlavný právny vzťah týkajúci\nsa uplatneného plnenia navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi sa týka len právneho vzťahu medzi\nnavrhovateľom a odporkyňou. Medzi hlavným a vedľajším účastníkom preto neexistuje taký\nhmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval postup pre uloženie povinnosti hradiť trovy konania\nnavrhovateľovi spoločne a nerozdielne. Táto okolnosť však neznamená, že by sa vedľajší účastník\nvystupujúci popri odporkyni v danom konaní nemal podieľať taktiež na náhrade trov konania.\n\nPodľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako\núčastník.\n\nPodľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\n\nNáhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom\nzásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné\nuplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi konania, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech.\n\nZa takéhoto účastníka, s ohľadom na charakter meritórneho výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa,\nktorý riadnym opravným prostriedkom napadnutý nebol, treba nepochybne považovať navrhovateľa. Ten\nbol v konečnom dôsledku procesne úspešný v pomere 86 % : 14 %, (z pôvodne uplatnenej istiny vo výške\n358,50 Eur s príslušenstvom bola odporkyňa rozsudkom zaviazaná k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi\nistinu vo výške 309,80 Eur s príslušenstvom), pričom čistý úspech navrhovateľa predstavuje 72 %.\nPreto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania\ndôsledne postupoval podľa citovaného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ si trovy konania\nuplatnil riadne a včas.\n\nOdvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka uvedené v\nodvolaní, v zmysle ktorých zaviazanie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania popri odporkyni\nneprichádza do úvahy, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo\nžiadneho právneho predpisu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na náhradu\ntrov úspešnému účastníkovi vystupujúcemu na strane navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že právny\nzáklad pre takéto rozhodnutie poskytuje ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší\núčastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom odvolací súd nespochybňuje,\nže vedľajšiemu účastníkovi nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva\nvyplývajúce z hmotného práva. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že právo na náhradu trov\nkonania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má\nvedľajší účastník v prípade úspechu podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu\ntrov konania, treba vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého\nvystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania popri tomto neúspešnom účastníkovi konania.\n\nOdvolací súd konštatuje, že nezaviazanie vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu\núčastníka, na strane ktorého vystupuje, na náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnej\nprotistrane, by tak viedlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní.\nPokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, mu\nbola priznaná náhrada trov konania ako samostatnému subjektu občianskeho súdneho procesu, musí\nzároveň platiť, že tento vedľajší účastník môže byť spolu s podporovaným účastníkom zaviazaný na\nnáhradu trov konania, v ktorom podporovaný účastník nedosiahol procesný úspech, ak tu nie sú iné\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom\nzistené neboli.\n\nZároveň odvolací súd pripomína, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníctva na podporu\núčastníka - spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade\ntrov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala. Súčasne\nani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie\nje tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením\nvedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho\núčastníka, a to popri účastníkovi, ktorého v konaní podporoval.\n\nVo vzťahu k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že na tento prípad\nnemožno aplikovať ustanovenia O.s.p. a že vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil\ntrovy konania, odvolací súd uvádza, že tieto považuje za neopodstatnené a pre preskúmanie správnosti\nnapadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa za irelevantné, keďže podľa názoru odvolacieho\nsúdu vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na už vyššie spomínané ust. § 93 ods. 4 O.s.p.\ndisponuje až na niekoľko výnimiek rovnakými (procesnými) právami a povinnosťami ako hlavný účastník,\nna podporu ktorého v konaní vystupuje, a rovnako aj zdieľa ten istý procesný osud a znáša tie isté\nprocesné dôsledky spojené s mierou dosiahnutého (ne)úspechu v konaní vrátane náhrady trov konania.\nS prihliadnutím na uvedené nemôže obstáť ani obrana vedľajšieho účastníka spočívajúca v poukazovaní\n\nna prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, resp. odporkyne, keď povinnosť\nnahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi je procesného charakteru a vedľajšiemu účastníkovi bola\npopri odporkyni odôvodnene uložená v súvislosti s jeho účasťou a aktívnym vystupovaním v konaní\nbrániac práva procesnej strany, ktorá v konečnom dôsledku zaznamenala neúspech.\n\nPreto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho\núčastníka v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdený.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §\n151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho\nkonania priznaná nebola, nakoľko tomuto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z\nobsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú.\n\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e :     Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/181/2013", "guid": "97555e20-7541-4491-9c5e-ed20e9c7a592:aab15a8a-c965-4510-8a96-f161a69e1c9c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}