Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/23/2017 z 27. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júna 2017, sp. zn. 7CoP/23/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715209204.1 Krajský súd Žilina | 7CoP/23/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5715209204.1 | 2017-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01d8dcca-2075-4ce2-b8d5-cb6eaf947b6e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715209204.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209204.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: V. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: F. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - O. č. XX, právne
zastúpená: Mgr. Martina Chorvátová, advokátka so sídlom v S., A. H. XX a otca: V. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miriam Podhradská, advokátka so sídlom v S., A. K. XXXXX/
XX, maloletý bytom ako matka, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého a o zmene úpravy
styku otca s maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/182/2015-189
zo dňa 16. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a o nedoplatku na výživnom m e n í tak, že otec
je povinný platiť na maloletého V. N., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 130,00 Eur mesačne
od 01.08.2015 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom od 01.08.2015 do 31.10.2016 v celkovej výške 300,00 Eur súd otcovi p o
v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého V. zvýšené výživné
vo výške 155,00 Eur mesačne od 01.08.2015 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2015 do 31.10.2016 v celkovej výške 675,00 Eur
povolil otcovi splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Ďalej upravil styk
maloletého s otcom. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného a na zmenu úpravy styku zamietol.
Týmto rozhodnutím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/108/2013-73 zo dňa
17.05.2013 a rozsudku č. k. 23P/69/2010-27 zo dňa 30.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 7CoP/73/2010 zo dňa 12.01.2011. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o
výživnom rozsudkom zo dňa 17.05.2013, ktorým otcovi bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné vo
výške 110,00 Eur mesačne, počnúc dňom 14.03.2013. V čase tohto rozhodovania bola matka maloletého



evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a poberala dávku v hmotnej núdzi naposledy vo
výške 141,91 Eur mesačne, prídavky na dieťa 23,10 Eur mesačne. Mala ukončené maturitné štúdium
obchod a podnikanie, bola držiteľkou výučného listu kuchár - čašník, v ktorej oblasti si aj hľadala prácu.
Maloletý V. navštevoval materskú školu v Belej predškolský ročník a od septembra 2013 mal nastúpiť do
základnej školy. Otec bol v tomto období zamestnaný a jeho priemerná čistá mesačná mzda dosahovala
výšku okolo 800,00 - 830,00 Eur mesačne. O úprave styku otca s maloletým V. bolo pôvodne rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 30.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.01.2011.

3. Súd prvej inštancie zisťoval aktuálne pomery, ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov. Mal
preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá z úradu práce rodičovský príspevok vo
výške 203,20 Eur a prídavky na dve deti po 23,50 Eur, nakoľko jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletému Vilamovi L., nar. 31.05.2015. Na základe výpovede matky konštatoval, že táto sa zdržiava
aj v domácnosti otca svojho druhého dieťaťa, ktorý prispieva na jeho potreby sumou 50,00 Eur mesačne.
U otca zistil, že je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a v roku 2014 mal priemernú čistú
mesačnú mzdu vo výške 967,69 Eur. Od mája 2016 býva sám v rodinnom dome, ktorý má v podielovom
spoluvlastníctve so svojou bývalou priateľkou I. I..

4. Maloletý V. je aktuálne žiakom štvrtej triedy Základnej školy v Belej. V auguste 2015 mu bola
diagnostikovaná rozvíjajúca sa porucha pozornosti a aktivity, vývinová porucha učenia dysgrafie a
dysortografie s oslabenou krátkodobou pamäťou a potrebou individuálneho prístupu vo vzdelávacom
procese na základe vypracovaného individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu bez úpravy
učebných osnov. Je sledovaný u neurologičky pre disharmonický vývoj a syndróm ADHD, poruchy
pozornosti a učenia. Tiež sa zúčastnil endokrinologického vyšetrenia v januári 2016 s konštatovaním
obezity.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a rozhodol o jeho zvýšení zo sumy 110,00 Eur na sumu
155,00 Eur mesačne od 01.08.2015. Konštatoval, že od času predchádzajúceho rozhodovania - troch
rokov a šesť mesiacov došlo k takým zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Maloletý mal
predtým 6 rokov a navštevoval materskú škôlku, aktuálne je štvrtákom na prvom stupni základnej
školy. Začatie plnenia povinnej školskej dochádzky možno považovať za podstatnú zmenu pomerov
spojenú s pribudnutím nákladov na školské potreby, školské a mimoškolské aktivity. Rovnako vývoj
cien sa nevyhnutne prejavil aj zvýšením finančných prostriedkov potrebných na uspokojovanie potrieb
maloletého. K zvýšeniu výdavkov došlo aj na strane rodičov, avšak u maloletého to z pohľadu súdu prvej
inštancie je podstatnejší nárast, nakoľko rodičia nepotrebujú tak často napríklad nové oblečenie, obuv,
nevyžadujú takú stravu, ako potrebuje vyvíjajúce sa dieťa.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok
na ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec do výroku, ktorým bolo rozhodnuté o jeho povinnosti
platiť zvýšené výživné. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové pomery.
Nakoľko práve v roku 2015 bol niekoľko mesiacov práceneschopný, prekonal operáciu, liečenie a jeho
priemerný príjem poklesol na sumu 838,75 Eur mesačne, čo je porovnateľné s tým, koľko zarábal v
čase posledného rozhodnutia o výživnom. Navyše okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku, že
medzi posledným určením výživného a aktuálnym rozhodovaním uplynuli tri roky a šesť mesiacov,
avšak výživný zvyšoval od mesiaca 08/2015, kedy doba od posledného výživného bola len dva roky
a tri mesiace, čo výrazne mení celú situáciu. Maloletý v čase posledného rozhodovania navštevoval
materskú školu, avšak pri náraste pravidelných výdavkov, ktoré súvisia s návštevou školy sa táto
skutočnosť nijako zásadne neprejavila vo zvýšení jeho nákladov. Okrem toho už v čase posledného
rozhodovania pri zvýšení výživného na sumu 110,00 Eur mesačne okresný súd prihliadal na skutočnosť,
že maloletý začne od septembra roku 2013 navštevovať základnú školu. Ďalej uviedol, že v súvislosti
s rozhodnutím o rozšírení styku s maloletým sa podieľa na výživnom aj poskytovaním osobnej
starostlivosti. Okrem toho matke maloletého sa po narodení druhého syna príjem od posledného určenia
zvýšil, čo však súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Uviedol, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie
povinnosti oproti času posledného výživného, avšak na túto okolnosť súd prvej inštancie neprihliadal.

8. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.



9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v
zmysle § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku o výživnom a nedoplatku
na výživnom zmenil, v ostatných výrokoch podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP, Zákon č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok - CMP) odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú
právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov vykonaných
pred účinnosťou týchto kódexov zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).

11. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom
rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí
zistiť skutočný stav veci.

12. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bol upravený styk otca s maloletým a vo zvyšku
návrh matky na zvýšenie výživného a zmeny úpravy styku zamietnutý, neboli napadnuté odvolaním.
Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom a o nedoplatku na výživnom.
Odvolací súd teda preskúmal rozsudok okresného súdu s prihliadnutím na ustanovenie § 65 a
66 CMP a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výroky priamo odvolaním nenapadnuté, súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 až 222 CSP, ktoré upravujú
kritéria odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V nadväznosti na dôvody odvolania otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom, po
preskúmaní veci mal odvolací súd preukázané, že okresný súd pri zisťovaní skutočného stavu veci a
určení výživného vychádzal zo zákonných kritérií pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle
ustanovení Zákona o rodine, avšak dospel k nesprávnym právnym záverom. Nie je dôvodná námietka
otca o nesprávnom zistení výšky jeho príjmu. Súd prvej inštancie vychádzal zo správ zamestnávateľa
otca a správne zistil výšku čistej mesačnej mzdy, ktorú poberal otec v roku 2014, následne v roku 2015,
ako aj náhradu počas práceneschopnosti. Všetky tieto okolnosti vyhodnotil pri určení výšky mesačnej
mzdy otca. Otec ďalej namieta nesprávne závery súdu prvej inštancie o dĺžke času, ktorý uplynul od
posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti. V tomto smere treba poukázať na skutočnosť,
že okresný súd tento čas počítal od dátumu vydania predchádzajúceho súdneho rozhodnutia do dátumu
vydania napadnutého rozsudku. Otec naopak tento čas počítal od obdobia kedy bola predchádzajúcim
rozhodnutím určená jeho vyživovacia povinnosť s účinnosťou od 14.03.2013 do času určenia momentu
zvýšenia výživného napadnutým rozsudkom a to k 01.08.2015. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že pri
rozhodovaní o zvýšení výživného bolo potrebné prihliadať a hodnotiť zmenu pomerov ku času, od
ktorého bolo rozhodnuté o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie napriek tejto nepresnosti, zisťoval a
posudzoval zmenu pomerov práve od tohto dátumu. Pri svojom rozhodovaní neopomenul skutočnosť,
že otec bol práceneschopný a z toho dôvodu jeho príjem nebol tvorený mzdou, ale bol poberateľom
dávok zo Sociálnej poisťovne. Otec nerozporoval skutočnosť, že maloletý sa stal žiakom základnej školy.
Nemožno však súhlasiť s jeho názorom, že tým nedošlo ku zmene rozsahu výdavkov na jeho osobu.
Súd prvej inštancie dostatočne podrobne uviedol zvýšenie ktorých výdavkov na maloletého vzhľadom
na to, že sa stalo žiakom základnej školy prihliadal. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej
inštancie na základe týchto zistení dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že zmena pomerov na
strane maloletého odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takmer o 50% oproti pôvodnému
určeniu (t. j. zvýšenie o 45,00 Eur).

14. Vychádzajúc zo zistení súdu prvej inštancie o rozsahu nákladov na výživu maloletého, ako aj
schopnosti a možnosti otca ako osoby povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť dospel k záveru, že
primeraným zvýšením výživného vzhľadom na zistenú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia
je suma 20,00 Eur. Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol o povinnosti otca prispievať na



výživu maloletého sumou 130,00 Eur s účinnosťou od 01.08.2015. Vzhľadom na zmenu výroku rozsudku
súdu prvej inštancie o výške výživného došlo k zmene výšky nedoplatku na výživnom za obdobie od
01.08.2015 do 31.10.2016 (t. j. do dátumu, ku ktorému rozhodoval o zameškanom výživnom súd prvej
inštancie), ktorého výška predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú v tomto období otec platil a ktorú platiť
podľa nového rozhodnutia mal, t. j. v celkovej výške 300,00 Eur (15 mesiacov x 20,00Eur/mesiac).
Nedoplatok na výživnom rovnako ako súd prvej inštancie povolil otcovi splácať formou splátok spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.